Korzika a Francúzske alpy 2006 4/10

Po vyschnutí sme sa vybrali ďalej do vnútrozemia, smer Zonza. Z priesmyku Col de Bavella, ktorý sa nachádza pár km po ceste, v našom smere, je prekrásny výhľad na obe strany ostrova-západ aj východ.

Col de Bavella, vrchol

Z neho už klesáme nekončiacimi serpentínami do lokálneho centra – mestečka Zonza, postaveného na dosť strmom svahu. Po dobrom obede na miestnom námestí točíme našu cestu na D69, smerom na sever a po pár km úplne strácame akúkoľvek civilizáciu.

Zonza, námestie

Spoločnosť nám robia všadeprítomné domáce zvieratá a asi zablúdené autá s frekvenciou 1 za pol hodinu. Stúpame po hrboľatej ceste k priesmyku Col de la Vaccia (1193 m) a pomali sa nám začína míňať benzín. Pumpa je to vo vnútrozemí celkom vzácny zjav, a tak po veľmi tesnej jazde, asi už na výpary ukecávame v dedinke Bains de Guitera miestnych preddomomsediacych aby nám zavolali pumpára z domu, keďže už zavrel. Skoro sme sa už zmierili s tým, že to tam niekde prespíme, ale po chvíľke pumpár prichádza, a tankujeme.

Stmieva sa pomali, a my pokračujeme v ceste na sever. Serpentíny, serpentíny a serpentíny, rovná cesta vo vnútrozemí asi ani nie je, civilizácie je tiež stále poskromne. Škoda, že sa zotmelo, krásne výhľady už popri výstupe na Col de Verde, položený v strede tajomného lesa vo výške 1289m, len tušíme. Cesta je nanovo vyasfaltovaná a jazda je napriek tme výborná. Skracujeme plánovanú štreku, a v dedine Ghisoni odbáčame doprava, k pobrežiu po D344 smer Ghisonaccia a hore do Alérie. Je nám veľmi ľúto že sme to zase s tou tmou nestihli, lebo cestou dole k pobrežiu vchádzame do nejakého kaňonu, ktorý iba tušíme podľa vysokých skál a múriku vedľa cesty.

Do kempu dorážame tesne po 23.00 a nekompromisný strážca nám už dovolil motorku ku stanu iba tlačiť. Myslím, že keby som naštartoval, bude strieľať. Sem poslať na školenie nočných strážcov SK kempov… Mimochodom korzičania sú známi svojou horkokrvnosťou a riešenie aj malicherných sporov sa nie tak dávno robilou známou „luparou“. Brokovnicou so zrezanou hlavňou. Niečo o tom napovedajú aj často rozostrieľané a deravé cestné značky. Francúzske názvy miest sú na tabuliach často zatreté, či vyškrabané. Aj keď dnes už nevyhadzujú policajné stanice do vzduchu, ako pred 10 rokmi, ale … nebol tu náhodou Slota na školení…?

6.DEŇ – 20.7. – štvrtok

Ráno balíme náš grandhotel, a smerujeme úplne na juh do mesta Bonifaccio. Cestujeme cez úmorné teplo, a preto si dávame pauzu v prístave Porto Vecchio, a chladíme sa veľkou zmrzlinou a drinkom. Od Porto Vecchia po Bonifaccio pripomína cesta „americkú“ highway, lebo ide skoro rovno krížom cez kopce, možno aj 10 km vkuse. Nezvyk, tu na Korzike. V Bonifacciu to stáčame doľava, a na juhozápadnom cípe ostrova nachádzame kemping a stanujeme. Dnes si chceme urobiť trošku oddychovejší, a rovno z kempu smerujeme do prístavu v Bonifacciu, a rýchlo kupujeme okružnú jazdu na člne okolo brala, ktoré vlastne tvorí centrum mesta, a po okolitých jaskyniach. Plavba je očarujúca, konečne šoféruje niekto miesto mňa.

Jedno z brál v okolí mesta Bonifaccio

Oboplávame celé mestečko. Pohľad naň z vody hore, na cca 50-70m útesy, kde domy stoja doslova na kraji skaly je úžasný.

Centrum Bonifaccia stojí na vysokom útese. Ráno zazívate a šipka do vody...

Po hodinke pristávame, a po nejakej tej bagetke sme sa rozhodli ísť si pozrieť, podľa bedekra vraj najkorzickejšie mesto – cca 50 km na SV vzdialené SARTÉNE. Cesta je opäť očarujúca, tentokrát však príjemne rýchla, a človek nevie čo skôr – kochať sa, alebo si užiť super jazdu. Centrum mesta s vyššími kamennými domami, natlačenými na seba, sme zastihli v príjemnom podvečernom šere, a na hlavnom námestí akurát rozbaľuje aparatúru nejaká miestna tradičná kapela. Keď spustia, ani sa nám nechce odísť. Príjemné ukludňujúce lokálne šansóny, kávička a gýčový západ slnka robia svoje. Aj takto si predstavujem oddych.

SARTENE,podvečer

Dnes sa nám ale nechce tlačiť motorku v kempe do kopca a tak oddych pretíname, a príjemnou jazdou po širokej kľukatej ceste sa vraciame, po N196 – smer Bonifaccio. Centrum mesta si iba prejdeme na motorke a šup spať. Škoda, že nám naňho nezostalo viac času, čo si pamätám, je to prekrásne mesto na vysokom útese s úzkymi uličkami a príjemnou atmosférou. A okrem toho sú tam aj kasárne Cudzineckej légie.