Korzika a Francúzske alpy 2006 3/10

Doteperili sme sa teda do CORTE a na miestnom hlavnom námestí (o rozmeroch odhadom možno 20x20m ) sme si dali kafé, obzreli okolie a po chvíli mesto opustili, keďže už bolo skoro 19.hod, a chceli sme sa ísť pozrieť do priľahlého kaňonu Gorges de la Restonica. Úzka, asi 2m cesta, s úplne novým asfaltom viedla hlbokým údolím s divokou riečkou na spodku, s úžasne čistou vodou. Takto podvečer tam ani áut nebolo, takže sa dalo aj jazdiť. Aj keď bez akéhokoľvek zabezpečenia po stranách…

Prišli sme asi do polovice údolia, a keďže čas tlačil, otočili sme to späť a z Corte sme sa vybrali na „spiatočnú“ cestu smerom na sever po N193. V dedinke Ponte Leccia sme to zvrtli doprava na miestnu „okresku“ D71, smerujúcu k moru. Na mapách sú zvyčajne cesty s krajším výhľadom označené zeleným pásikom. Na korzike majú zelený pás asi ¾ ciest…

Naivne sme sa domnievali že veď to je už len asi 70 km, tak to sme za hodinku pri mori. Prdlajz, ledva priemernou 30-40, po nekončiacich serpentínach sme sa k pobrežiu dostali asi o 22.00. Po ceste už padla úplná tma. Cez deň by to bola úžasná jazda, ale… Na Korzike behajú domáce zvieratá od kráv, kôz až po psy, ovce a pod voľne po prírode, čiže aj po ceste. Nuž a počas tejto D71 sme stretli asi všetko čo sa stretnúť dalo. Kravy biele, čierne (mladé sprosté sú najnebezpečnejšie-vidia svetlo, hurá idú ho pozrieť., staré flegmaticky kašlú na nás), ovce, kozy, divé prasiatka. Samozrejme všetko na ceste. Jedno maličké divé prasa sme skoro prešli, keď sme vyšli spoza zákruty a ono, oslepené svetlom začalo utekať a prešmykovať, ako z kresleného seriálu. Vrcholom bolo stádo malých asi 20 asi muflónov, ktoré sa ani nepohlo, keď sme sa dorútili, a tak sme sa museli cez neho drzo predrať a pretrúbiť. No čo, aj jazda v noci má svoje čaro, pekne zvyšuje adrenalín.

Do kempu sme sa vrátili okolo pol 11. Čo ma na Francúzoch dosť serie, je nie moc dobré pivo za 5 euro polliter. Zbojníci.

5. DEŇ – 19. 7. – streda

Ráno sme si spravili najprv malý motovýletík do miestneho supermarketu, kúpili dlhú bagetu ako z amerického seriálu a spravili si raňajky ako sa patrí. Oddych, more, oddych, more a šup na moto. Dnes trochu skôr, lebo máme v pláne asi najkrajšiu prírodnú atrakciu na ostrove (o ktorej ešte pred 10 rokmi mnohí turisti nevedeli) – kaskády na riečke Pollischelu, na ceste medzi pobrežím a priesmykom Col de Bavella vo vnútrozemí. Z Alérie najprv južne cca 34km po N198 a tesne pred dedinou Solenzara doprava-západne, do vnútrozemia po D268, smer Col de Bavella – Zonza.

Postupne ako sa cesta dvíha do výšky medzi hory, tak sa rieka stále viac zarezáva do hôr a pod sebou necháva hlbšie a hlbšie zrázy. Pred 10 rokmi tu bola cestička polovičnej šírky, kde keď sa stretli 2 autá, muselo jedno z nich cúvať až k miestu kde by sa obe zmestili. No ale za tých 10 rokov už asi bájne eurofondy urobili svoje a zaostalý, ale krásne drsný ostrovný vidiek výrazne sturistizovali. Riečka Polischellu križuje túto cestu pár km po prvom priesmyku Bocca di Laronne, a dnes to už je jasne vidieť podľa množstva zaparkovaných áut. Kedysi sme ju nachádzali „asi 500 m za stromom ktorý obrastá 4 m vysokú skalu“. Ono to totiž nie je jediná riečka čo križuje cestu. Toto je ale miesto, na ktoré sa oplatí si nechať aj pol dňa. Po asi 10 minútach chôdze proti prúdu riečky sa otvorí prvé zo 17 kaskádových jazierok s menším vodopádom, krásne zelenou a strašne studenou vodou. Niečo, čo by ste krajšie ani nenamaľovali.

Vyleziete hore bokom po skalách, držiac sa za konáre a korene a po 30 metroch uvidíte ďalšie, trochu menšie jazierko s vodopádom. Postupne sa cesta stáva viac a viac náročnou, keď sa chcete dostať ďalej, musíte preplávať jazierko s foťákom nad hlavou a vyliezť po priľahlej skale. Niekde jednoduchšie, niekde zložitejšie. Toto si v prípade chuti a dostatku síl zopakujete 17x. Tento zážitok je slovami neopísateľný, krásny a veľmi pôsobivý. Voda sa vám postupne ani nezdá taká studená, a na mokré tenisky (bez nich tam nelezte) zabudnete po 1 jazierku. Riečka tečie v kaňone ktorý obopínajú strmé a odhadom pár 100m vysoké bralá. No a cesta späť je najkrajšia – skáčete z vrchu vodopádu do jazierka pod ním a znova a znova. Ak si však nedáte tričko, čakajte, že sa počas tejto dlhšej zábavy pekne spálite. Ste totiž minimálne v 700 m n. m.