Výlet bez múch a bez pozdravu 1/3

Moja depresia z práce bola maximálna, všetko mi vadilo, stále, stále som bol v práci. Chápem, že ľudia stihnú splodiť deti, ale kedy ich vychovávajú, asi nevychovávajú, veď to aj tak vyzerá. Je 18. 10. 2006 a ja čerpám prvulinký deň svojej novej dovolenky. Je jedno aké bude počasie. Z výletu k baltiku nebude nič, mince došli, tak aspoň 3-4 dňový výlet. Obmedzenia 3000 Sk a prísť o 17.00 hod do mesta Przemysl, ale to až na druhý deň.

08.00 hod. 18.10. 2006.

Teplota 1 stupeň a ja po diaľnici na Prešov skúšam vyhrievané rukoväte Saito, o ktorých všetci hovoria, že hrejú nerovnomerne. Nepotvrdilo sa. Na motorke mi pribudla zásuvka na 12 V a v nej klasický vyhrievaný poťah z Carrefouru za 270 Sk upravený v tvare opačne otočenej vesty mi ohrieva hrudník, brucho, boky a na chrbte je medzera asi 15 cm, ale to prekrýva hrubá korytnačka. Musím povedať, že to hreje silno a mám to až na svetri. Samotná poduška je pomerne kvalitne prešitá veď pôvodne by si sa na nej mal vrtieť riťou. A spokojne si to hasím diaľničných 130. V Prešove mi je horúco, tak svoj vynález vypínam.

Za Prešovom odbočujem na Giraltovce - Svidník, smer Dukla. Cesta je kvalitná, vedie peknou prírodou, zákrut je požehnane a ja vidím všetky odtiene žltej, zelenej a hnedej. Fúka mierny vietor a tak všetky listy poletujú, akoby mi ich niekto hádzal a ja sa vnáram do nich s prázdnou mysľou a vypnutým mobilom. Hranica je prázdna, po pár km je prvý cieľ mojej cesty a to múzeum naftového priemyslu v obci Bobrka.

Ale tam som nedošiel. Nedalo sa mi zaradiť rýchl. stupne, našťastie som tam mal dvojku a tak som prišiel na parkovisko. Radiaca páka ide stuha a nevracia sa. Skontrolujem kontra matky kt. sa nastavuje výška riadiacej páky, všetko je OK. Len to nefunguje. Od vodiča autobusu zoberiem výbavu kľúčov, vyšrúbujem kolík na kt. je páka a s olejovou mierkou tam kvapkám olej z motora na 10 x. Ide to trocha ľahšie, ale nevracia sa. Zavolám mechanikom do prešovskej Yamahy, poviem v čom je problém, budú ma čakať. A tak sa vraciam, ak radím hore, tak potom ešte nohou ťuknem páku nadol. Idem na 4ku všade. Vo Svidníku som už tušil, že je problém odstránený, lebo rýchlosti šli zaradiť. Budem vyzerať ako idiot.

Som v servise, mechanik sa ma hneď ujal, povedal som, že už je po probléme, rátali s tým, že mi praskla pružina, ale to sa ešte nikomu nestalo. Mechanik rozobral celý mechanizmus a vyčistil ho, vysvetlil mi ako veci fungujú, dal dole naviac kryt a ukázal mi pružiny, aby som vedel do budúcna o čo ide. Záver ak sa zlomí hrubá rýchlosti pôjdu, ale páka sa nebude vracať, ak tenká, došiel som a neopravím to. A moja porucha, banalita, špina v kĺbovom mechanizme riadiacich pák. Ach to zbieranie skúseností.

Odfotím ešte podivnú moto so vstrekovaním ABS a brzdovým kotúčom uprostred, motorka sa nekýva dopredu a dozadu, ale sa ponára hore – dole. Platiť vraj netreba.

Náhradný program mám rýchlo vybratý, prekvapím rodičov v Bardejove a načneme ocovu vinotéku.

19. 10. 2006

Ráno vyrážam do hmly so svojím závislým kúrením znova do múzea. Vstupné 6 Zl. Celé múzeum je v lese, takže prechádzka je v skutku odpočinková. Vŕtne veže sa mi videli primitívne, ale dokázali vŕtať do hĺbky 4500 m, čo je dosť. (Tie v galérii.) Boli tam aj parné stroje.

Kto tvrdil, že v Poľsku nie sú dobré cesty? Odbočujem na cestu č. 28 smer Sanok a potom na Lesko č. 84 v obci Mineralne na cestu č. 895 a smerujem k Solinským jazerám. Je to oblasť s najnižším počtom obyvateľstva v Európe, (asi mali na mysli hustotu obyvateľstva, tento údaj by som bral s rezervou). Je pravda, že na ceste som nikoho nestretol.

Cesty kvalitné a zákrut plno, nikde žiadny motorkár, už by som aj niekoho pozdravil. Vadilo mi len jedno, že som sa nevedel dostať k vode a tam sa naobedovať. Jesť sa dalo všade, ubytovanie od 20 Zl. Úplne pohodové za 30 Zl. Obed v peknom hotelíku za 16 Zl. Pokračujem po ceste 896 potom na č. 84 smer ukrajinský prechod a v Kroscienku na cestu č. 890 tam ma prekvapili pece na výrobu dreveného uhlia. To, že je to ťažká práca, dokazovali haldy prázdnych fliaš od alkoholu.