Korzika a Sardínia 2005 3/6

Nasadáme na mašinky a po pár kilometroch musíme tankovať. Majú tu asi benzín s obsahom stopového zlata, lebo jeho cena je 1,46 € za liter !!! Do Ajaccia prichádzame o 18:45, klasické prímorské moderné mesto plné áut, obchodov a občerstvovacích zariadení. Prechádzame cez hlavnú avenue, ešte fotka pri Napoleonovej soche, jednej z desiatok iných, a odchod späť do stanového tábora, veď hodiny ukazujú 20:00.

A teraz nás čaká len 105 km do našej základne. Napriek tomu navigačný tvrdí, že to zvládneme za viac ako dve hodiny. Teda cesta asi nebude nič moc. Zo začiatku to šlo, lebo sme boli na hlavnej komunikácii do Bastie. Potom však prišla odbočka do lesa a tu to začalo. Serpentíny, cesta úzka tak na jeden a pol auta, žiadne zvodidlá ba ani pätníky a pritom stúpame z úrovne mora do výšky 1 450 m.n.m. Cestou stretávame celú zoologickú záhradu, kozu, psa, kravy čo pokojne stoja uprostred cesty a evidentne im je jedno, že nemáme kade prejsť. Okrem tohto zverinca sme stretli slovom tri autá… Jednoducho adrenalín a to ešte šťastie, že sme nevideli ponad aké priepasti sme išli.

Nakoniec prichádzame zdraví ale vysilení do “mesta duchov” až o 23:30 a sme ozaj radi, že to máme za sebou. Ešte večera zložená z melona a broskýň a ideme spať.

7. Ghisonaccia (F) – Bonifacio (F) – S. Teresa Gallura (I) – Sassari (I) 218 km

Včera sme sa tešili, že už konečne neprší no dnes to už neplatí. Ťažké mračná a kvapky dažďa nás presvedčili obliecť si regenkombi. Platíme za tri noci prespané v bungalove iba 105 € t.j. asi 12 € za osobu a noc. Sme radi, že sme včera videli Bonifacio zaliate slnkom, lebo dnes také usmoklené stráca trochu na kráse. Klesanie do prístavu stojí ozaj zato. Sledujeme malé autobusy, ktoré to na opačnú stranu berú spočiatku šmykom aby to do kopca vôbec zvládli..

Kupujeme si lístky na trajekt. Za osobu a moto je to 26 €, za dve osoby a moto 37,50 €. Dávame si kávičku a sledujeme krásnu plachetnicu nakladajúcu turistov vo veku niečo medzi 70 a smrťou. Trajekt je pochopiteľne menší ako ten z Livorna a podstatne slabšie vybavený. Na hornej palube dosť fučí, ale chceli sme vidieť ešte raz mesto na útesoch.

Po príchode na Sardíniu do mesta S. Teresa Gallura hneď tankujeme. Opäť talianska špecialita, automaty na tankovanie, dáš bankovku a tankuješ. Keď nemáš drobné máš smolu alebo necháš na stojane benzín pre ďalšieho zákazníka. A tak tankujeme za 10 € benzín, cena už zase klesá na 1,35 € za liter.

Pokračujeme smerom na Porto Tórres. Začína sa opäť mračiť a tak sa ledva stíhame obliecť do regenkombi a už aj leje. Pokrútenými cestami v kopcoch popri pobreží prekonávame vzdialenosť cca. 100 km do stanového tábora pri meste Sassari. Cestou sme stretli troch trojkolkárov, ktorí za sebou ťahali obytné prívesy. Teda videl som hocičo, ale toto ešte nie.

Ubytovávame sa vzhľadom k počasiu v bungalove. Stojí to síce 72 € na noc za celý bungalov, ale je to slušne vybavené. Večer zisťujeme, že nemáme dosť potravín a tak pred 20:00 vyrážame pod vedením navigačného do mesta Sassari. Keď nás ten fešák vedie do priemyselnej zóny chvíľu mu neveríme, no keď vidíme pred sebou Diskont tak sa ukľudňujeme. Za plný kôš nákupu platíme iba 14 € a tie ceny stoja za to, minerálka 1,5 l za 0,3 €, pivo 0,33 €, sedem bosniakov 0,96 €, jednoducho ako doma. A tak za vyprevádzania miestneho personálu slovami „Moto super“, naše „Gracie“ je ozaj úprimné. Večer končíme pri pivku a dobrej nálade.

8. deň odpočinkový stanový tábor Sassari (I) 0 km

Slnko praží ako divé a tak využívame deň na športovanie, vyleštenie mašiniek, vysušenie mokrých vecí a pravdaže kúpanie v mori a opalovanie sa. Zajtra pokračujeme na juh.

9. deň Sassari (I) – Iglesias (I) – S. Antioco (I) 335 km

Ráno sa povzbudení slniečkom vydávame na cestu po západnom pobreží . Ešte zaplatiť za chatku. Rozčarovaní zisťujeme, že nám zamlčali ešte akýsi turistický poplatok a tak sa cena za ubytovanie mení na 89 € za noc. Radšej mávneme rukou a odchádzame.

Hneď na to trochu problémy s tankovaním, opäť aotomat za 20 € 14,5 litra benzínu teda asi 1,38 € za liter. Cesta vedie chvíľu vnútrozemím no potom sa hadí po pobreží. Asfalt je perfektný, len si uvedomujem, že všade je plná čiara, no ani domáci si z nej nerobia žiaden problém a tak predbiehame aj my jedna radosť. Toto je tiež jeden rozdiel oproti Korzike kde naopak je len prerušovaná aj v neprehľadných zákrutách. Stretávame tu aj dlhú kolónu rôznych motoriek doprevádzanú policajtmi a sanitkou, asi nejaký miestny zraz.