Korzika a Sardínia 2005 2/6

Trajekt prichádza okolo dvanástej a keď otvára svoju obrovskú papulu uvažujeme čo to bude za plavbu. A už nasadáme, motorky dopredu, ku stene, priviazať o stenu za zadnú stupačku a už kráčame po schodoch na ôsmu palubu tohto 9 poschodového kolosu.

O 13:30 sa začína loď hýbať. Slnko nemilosrdne praží, teplota vysoko nad 30°C. Bazén na siedmej palube láka hodiť sa doň, alebo si aspoň dať ľadový nápoj v klimatizovanej reštaurácii. Fascinovaní krásnymi scenériami fotíme a natáčame. Prechádzame okolo ostrovov, rýchlosť podľa navigačného 35 km/hod. Žiaľ v uzloch to neviem. Ceny na trajekte sú ozaj primerané za dve capucina a dve tyčinky Bounty sme zaplatili 3,60 €.

Dovidenia Livorno čaká nás šíre more.

Počasie sa začína meniť, mračí sa a z oparu sa vynára ostrov. Už podľa jeho veľkosti vidíme, že sa blížime na Korziku. K nášmu trajektu pripláva čln s nápisom “Pilot” a po jeho prirazení k trajektu preskakuje lodivod na trajekt a riadi ho ďalej do prístavu v Bastii. Mesto veľmi pripomína Monte Carlo svojou polohou na kopcoch nad prístavom. Je to moderné preľudnené mesto.

Po vylodení krátka prestávka na konzultáciu čo ďalej. Rozhodujeme sa ísť do stredu ostrova a odtiaľ vyrážať na výjazdy. Pretláčame sa hustou premávkou, čo nie je až taký problém ako u nás. Vodiči pred križovatkou keď vidia za sebou motorky radia sa ku stredu a nechávajá vľavo voľné miesto a tak sa dostávame rýchlo vpred.

Aj keď sa to nezdá to nie je Monte Carlo ale Bastia na Korzike.

Napriek tomu sa do Ghisonaccie vzdialenej 85 km od Bastie dostávame až o 19:45. Prichádzame do stanového tábora v čase keď starší pán – majiteľ zatvára bránu. Lámanou angličtinou nám vysvetľuje, že má voľno, len tu už nikto neni ubytovaný lebo začalo pršať a všetci zdvihli kotvy, reštaurácia je zatvorená … Začíname mať z toho zlý dojem a tak sa spytujeme na bungalovi. Zdá sa, že majiteľ nerozhoduje o všetkom, lebo volá svoje manželke a až po konzultácii s ňou nám ponúka bungalov pre 5 osôb za 35€ za noc. Nie za osobu za celý bungalov so sprchou, plynovým varičom jednoducho dobre vybavený. Berieme to všetkými piatimi, večeriame a tešíme sa ako sme to dobre vybavili…

5.deň Ghisonaccia (F) – „Mesto duchov“ 0 km

Ráno vstávame do mierne zamračeného dňa. Rozhodnutí ísť sa pozrieť po ostrove raňajkujeme a perieme si veci. Skôr ako by sme sa stihli zbaliť sa však zamračilo a z ničoho nič začína pršať, potom sa pridávajú blesky a hromy. Postupne chápeme, že z dnešného jazdenia nebude nič. Po niekoľkých hodinách začíname už zachraňovať motorky, jedna pod strechu a pod druhú dlžobná kocka. Majiteľ pobehuje v gumákoch a voda mu v niektorých miestach siaha až do výšky 10 cm pod kolená!

Jednodňová búrka v „meste duchov“ Ghisonaccia na Korsike zanechala následky

Okolo siedmej večer prestáva na chvíľu pršať. Ideme sa pozrieť k moru, Reno našiel odvahu vrhnúť sa do rozbúrených vĺn. Ale silne zatiahnuté nebo neveští nič dobrého. Prichádzame späť do bongalovu a v tej chvíli začína opäť pršať. V noci nás až nadhadzuje na posteliach, tak silné blesky a hromy sme ešte nezažili. Búrky končia až nad ránom po takmer 24 hodinách. Niet divu, že sme tento tábor nazvali „Mesto duchov“

6. deň Ghisonaccia (F) – Bonifacio (F) – Ajaccio (F) – Ghisonaccia (F) 347 km

Konečne neprší. Domáci vonku odstraňujú následky včerajších búrok, blato, polámané stromy, ucpaté žumpy a zhodené elektrické vedenia. O 11:00 sadáme na mašinky a mierime smerom do Bonifacia. Cesta je pomalá všade je blato, skaly, vetvičky nájde sa aj predzáhradka, ktorú vyplavilo rovno na cestu. Hlavne však treba zhlboka dýchať a zrazu sa cítite ako v grile, to vonia maccha, zmes rôznych bujne rastúcich bylín, ktoré husto rastú na ostrove. Niet divu, že niektorí turisti nazývajú tento ostrov voňavým.

Mesto na útesoch alebo Bonifacio v plnej kráse.

Po necelých dvoch hodinách dorážame do Bonifacia zaliateho slnkom i keď tu fučí nepríjemný vietor od mora. Napriek tomu je počasie krásne a mesto ešte viac. Je to jeden z najčarovnejších kútov na zemi. Mesto na ozrutných pieskovcových útesoch s malebnými úzkymi uličkami, obchodíkmi a reštauráciami. Poschodové domy postavené na hrane útesu, keď vám niečo vypadne z okna môžete to hodnú chvíľu pozorovať, kým to dopadne na morskú hladinu, ale tiež sa s tým rozlúčte, odpláva to na večnosť. Kupujeme zopár upomienkových predmetov a kráčame späť k motorkám.

Naša cesta ďalej vedie po západnom pobreží do Ajacia, rodiska Napoleona de Bonaparte. Na naše prekvapenie západné pobrežie je omnoho krajšie ako východné. Skalné útesy pokryté nízkym porastom, skaly najúžasnejších tvarov, piesočnaté pláže s bielym pieskom sa zarývajú do skalnatých kopcov. Ak sa chcete ísť kúpať tak si to musíte odšlapať po svojich z parkoviska lebo cesta veidie vysoko nad pobrežím a je od neho vzdialená niekoľko sto metrov.

Skalnaté západné pobrežie Korziky.

Zastavujeme sa na chvíľu v Pizzerii pri ceste. Pizza bola výborná, domáca, robená naozaj na ohni a z ozajstných rajčín. Cena 8€ za porciu nebola zlá ale mohli nám dať zľavu za stojné, lebo sme čakali celú večnosť.