Levoča a Bardejov - príjemné prekvapenie

Vo štvrtok 1.5. máme na Slovensku voľný deň. Teda, voľný ako voľný. Doobeda dokončím nejaké papierovačky v práci, a rozmýšľam, čo ďalej. Manželka mi oznamuje, že bude v práci zasekaná najmenej do nedele, takže mám viac ako 3 dni voľné a môžem sa zariadiť ako chcem. Pátram v pamäti, čo by som chcel vidieť - a napadá mi Levoča. 100x som cez ňu prechádzal autom ešte po starej ceste, dnes sa už len obchádza zďaleka diaľnicou.Vždy som si myslel, že mesto ako také je pod cestou, teda vpravo od cesty, keď ideš smerom na Košice. Veľký omyl, historické centrum je naľavo, ako som zistil. Učíme sa celý život. Ale ísť cca 4h jazdy len kvôli jednému mestu? Vtedy mi naskočilo, že aj Bardejov má pekné námestie - podľa fotiek. Tiež som tam nikdy nebol, pohľad do mapy hovorí, že sa to dá spojiť. OK, poďme na to. Vo štvrtok sa zbežne zbalím, rozmyslím si cestu, a zisťujem, čo mi chýba.

Levoča

V piatok ráno teda v Bratislave dokupujem tenisky a nejaké oblečenie, potom v Senci motogate. Mám šťastnú ruku a nájdem všetko podľa mojich predstáv. Okolo 11tej už vystrojený sedím na motorke a frčím. Navigácia nech si hovorí čo chce, ide sa cez Vyšnú Bocu. Mám to tam rád a vždy sa chcem pozrieť, čo je nové. Pod Nižnou Bocou je moja obľúbená reštaurácia, máme 13:45, fajn čas na obed. Odtiaľ je to potom do Levoče už len na skok. Adresa hotela je uložená v navigácii, a ja odbáčam v Levoči z hlavného ťahu doľava… reku, to som si dal, hotel na druhom konci mesta :) Ukázalo sa, že hotel je na tom správnom námestí, kvôli ktorému som tu. A že to historické centrum je teda naľavo od cesty. Paráda. Chvíľu vstrebávam tú krásu, odparkujem motorku a idem sa ubytovať. Veľmi milá pani na recepci, kľúče, odstrojiť sa z motooblečenia a poďme spoznávať. Hneď vedľa hotela je zmrzlina, ktorá padne veľmi vhod. Potom si pochodím námestie, okolité uličky, a na kopci uvidím nejaký pekný kostolík - reku odtiaľ bude pekný výhľad na mesto, idem tam. 2,5km celkom strmého stúpania na Mariánsku horu preverí kondičku, ale padne to dobre po pár hodinách na motorke. Fotky sú fajn, mesto je aj zhora krásne, ale podcenil som pitný režim. Rýchlo dole na námestie, v prvom hostinci si dám dokonalé pivo, len tak vo mne zasyčí. Na dnes stačilo, ešte kofola na hoteli a ide sa oddychovať.

V sobotu som hore už o šiestej. Na cestách to tak mám, v cudzej posteli sa moc nevyspím. Raňajky, sprcha a idem sa prejsť. O 8:30 prešľapujem pred kasou, kupujem lístok a idem na prehliadku Baziliky sv. Jakuba s oltárom Majstra Pavla. Len ja a sprievodkyňa, silný zážitok. Nie som veriaci, ale tak nejak cítim, že sa mám hodiť na kolená a prosiť o odpustenie za všetky hriechy. Vydržal by som tam celý deň, ale prehliadka aj výklad končia. Idem teda ešte na vežu baziliky, čo je tiež pekný zážitok. Šliapem na 70 metrov vysokú vežu po drevených schodoch a predstavujem si, ako dlho by som padal, keby to niektorá doska nevydržala. Pre mňa poslednou zaujímavosťou na námestí je ešte budova radnice, ktorá rozhodne stojí za prehliadku. Kopa informácií a histórie. Už máme 11:30, tak šup na hotel, odubytovať sa a ísť do druhého cieľa tohto výletu. Vyberám si v mape kľukatú cestu Levoča-Lipany-Lenartov-Bardejov, a je to dobrá voľba. Krásne výhľady, krásna príroda a veľa zákrut, užil som si to. Niekde na polceste som si dal na pumpe pauzu, času dosť, nie je sa kam hnať. Podľa predpovede má pršať až zajtra o 18tej, to už budem doma aj s prstom v nose…. Chyba. Cca 15km pred Bardejovom sa na oblohe zjavujú mraky, po ubytovaní sa na hoteli sa spúšťa lejak. Leje, a leje, a leje. Kua. Po cca 3 hodinách nudy na izbe dážď trochu ustáva, idem sa najesť a obzrieť námestie. V podstate nikde nikto, tak to mám rád. Bazilika sv. Egídia je krásna, Radničné námestie tiež. Že je námestie v sklone som zistil až na mieste, podľa fotiek mi vždy pripadalo vodorovné. Pošmejdím v uličkách, vrátim sa na hotel, a zase lejak, hneď ako zavriem dvere izby. Mal som viac šťastia ako rozumu. Večer chcem ísť na kofolu do krčmy vedľa hotela, a o 20:45 v sobotu som ledva-ledva tú kofolu dostal. Pani už vytierala podlahu, krčmár rátal kasu…zaujímavé. Zato ďaľši deň ráno (nedeľa) už o 7:45 bolo v tej krčme celkom živo. Majú svoj rytmus a poznajú si klientelu.

V nedeľu som teda znova skoro hore a našťastie neprší. Pozriem si Spievajúcu fontánu, (nespievala, až po 14tej podľa internetu), uličku Johna Lennona, hradby, židovské suburbium, radnicu zvnútra, uličky v starom meste, znova námestie s pridaným zážitkom z omše. Odubytovať sa, natankovať motorku a bomby domov. Obed v Nižnej Boci, a odtiaľ je to do Bratislavy vďaka diaľnici už len kúsok. Pamätám si ešte časy, keď prejsť okolo Žarnovice- Novej Bane bolo mimoriadne dobrodružným a nebezpečným zážitkom. Tiež cesta okolo Zlatých Moraviec bola výživná - dnes je to brnkačka po pohodlnej a vcelku peknej diaľnici.

Zhrnutie? Pre mňa boli obidve mestá veľkým prekvapením. Veľa zaujímavostí, histórie, prírody a nachodnených krokov. Vždy som mal za to, že kvôli výletu treba ísť niekam ďaleko, aspoň cez 2 štáty, ale ponaučením tohto mini výletu je, že stačia aj 4 hodiny na motorke. Doplnil som si prehľad, “nafotil” som si do pamäte veľa pekných záberov. A hlavne som dostal chuť spoznávať Slovensko viac. Trebišov, Prešov, Košice, Kráľovský Chlmec… už sa teším.