Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 19.12.2005 Autor: JuroCBR
Čitatelia: 15234 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Baška Voda-Dubrovnik-Baška Voda 345 km
Budíček o 7:00 a asi o 8:00 vyrážame len šiesti keďže moja drahá a Táňa rezignovali a o vození nechcú ani počuť, že vraj budú chytať bronz. V Makarskej tankujeme a davááááááj radíme 1-2-3-4 a popri pobreží cesta ubieha rýchlo a nebyť potreby cik pauzy a cigaretky zvládli by sme to jedným “vrzom“ prichádzame na hranice Bosny a Hercegoviny, ukazujeme pasy a bez problémov pokračujeme ďalej. V Dubrovníku stojíme pred prvou tabulou a mostom, dávame foto štýlu “bol som tu...“ Predierame sa mestom a hľadáme vhodné miesto na parkovanie nie však ďaleko od historického centra. To sme našli v jednej uličke pri cintoríne kde nám milá teta kvetinárka postrážila veci a nič za to nechcela. Pešo smerujeme do centra a spoznávame starý Dubrovnik. Ja s Lubom kupujeme lístok na hradby za 20 kún namiesto 30 (kto umí ten umí...) a pochodili sme ich krížom krážom výhľad na otvorené more bol krásny, veľa múrov bolo ešte poznačených vojnou pri ktorej bol Dubrovnik asi najviac zničený ale hradby odolali aj náporu flotile ktorá kotvila priamo pred nimi.
Hradby stareho Dubrovniku |
Asi po štyroch hodinách chodenia sa rozhodujeme podľa miestnej mapy navštíviť tunajšie pláže, hlavne tú z honosným názvom Copacabana (neviem ako sa to píše), tú sme našli s jedným blúdením. S parkoviska kde sú viditeľné zaplátané jamy po mínometoch, ideme pešo a v jednom z hotelov je motorkársky obchod tak ideme dnu. Lubo kupuje 1 liter oleja za cenu ako u nás 320,- Sk a mi poškulujeme po tovare väčšina pochádza z aj nám známeho Lousia. Nejaké nové mašinky Kawasaki a Aprilia dopĺňajú dobrý dojem z obchodu kde aj obsluha bola priateľská. Na to že názov pláže bol honosný pláž vyzerala ako nedostavané centrum. Aj more vykazovalo všetko len nie čistú priezračnú vodu. Tak pojedáme zvyšné zásoby a dávame sprchu na žetón, ktorá bol tak osviežujúca že sa mi scvrkli aj vlasy na hlave. Opúšťame Dubrovník a sem tam predbiehame autá ktoré sa nás silou mocou snažili predbiehať a niečo si dokazovať najmä mladý chalani na “vytunovaných“ Golfoch I a II. Do kempu prichádzame až po zotmení a tešíme sa na večeru od pána domáceho ktorý nám za smiešnych 25 kún prichystal pečenú makrelu, šalát a vínko. No komu je lepšie...
Baška Voda-Makarska-Tučepi-Baška Voda cca 60 km
Tieto dni nerobíme nič len si užívame more, slnko a pohodu. Striedame akurát pláže, ale aj tak najviac sa nám páči v Tučepi. V noci z piatka na sobotu prichádza silný vietor ktorý nám zo stanmi lomcuje ako s handrami. V noci upevňujeme stany a ráno zisťujeme škody. Lubov stan za 4000 Sk nevydržal a zlomili sa mu tyčky, môj za 1200 Sk vydržal, tyčky sa praskli ale držali. Nastalo ochladenie a bolo pod mrakom.
Baška Voda – Sinj – Knin – Gračac – Gospič – Otočac – Senj - Sibinj 334 km
Ráno opúšťame kemp lúčime sa s domácim dávame mu fľašu (r)Umu s podpismi a smerujeme cez vnútrozemie na Sinj. Počasie je ideálne na cestovanie sem tam slniečko ale príjemne chladno. Chorvátsky vidiek ma svoje čaro a v jednom mestečku je reštaurácia v štýle lode urobenej s kameňa, pekné. Vo vnútrozemí začína viac fúkať a mám čo robiť aby som udržal v ideálnej stope motorku plne nabalenú. Bočný vietor začína byť nepríjemný lebo nie je pravidelný, keď to čakáte tak nič a keď trošku poľavíte v pozornosti bum, narazí do vás. V Knine je dosť rozstrieľaných budov a jedna veľká zbombardovaná fabrika. Deti nám mávajú všade kde ich stretávame.
Slovenský bufetári |
Do Senju prichádzame okolo tretej, je nedeľa a stretávame veľa nabalených chorvátov na motorkách, ktorý sa vracajú pravdepodobne z nejakého zrazu. Kemp nachádzame zopár km nad Senjom. Rozkladáme a večeru robíme na kamenistej pláži asi meter od mora na malom turistickom plynovom variči. Cestovinový hostinec á la Kuře na parice a instantná rajská polievka nie sú pečená makrela a krevety ale dajú sa zjesť.
Sibinj – Senj – Sibinj 20 km
Snažíme sa vojsť do vody ale po tom ochladení je aspoň pre mňa ľadová tak sa len slníme, niektorý tam vliezli ale zotrvali iba chvíľku, veľkou záhadou mi ostala partia asi šiestich češiek na babskej jazde ktorá sa čvachtala celý deň v tej ľadovej vode hore bez... no, pohľad to bol pekný ako im “bola zima“ a nie a nie vyjsť z vody. Chytáme ryby zo skál v domnení že večer budú pečené rybky. Chytili sme až dve asi 10 centimetrové a aj tie nám utiekli. Takže večera bola v Senji, pizza za 32 kuna.
Sibinj – Senj – Karlovac – Zagreb – Varaždin - (HU) Szombhately – Mosonmagyaróvár - (SK) Bratislava 522 km
Budíček, balenie obliekanie a cesta domov. Andy vyráža asi o hodinu skôr lebo sa ponáhľa domov, tak sa s ním lúčime a pomaly sa presúvame do Senju kúpiť niečo na cestu. V jednej zákrute zrazu vidno veľa húkačiek, hlavou nám prebehlo všeličo, kedže bolo trochu mokro. Po chvíľke zisťujeme že to nie je našťastie žiadny motorkár ale prevrátený kamión ktorý nabehol na skalu. V Senji kupujeme pečivo a maxi čokoládové croisanty a cez serpentíny opúšťame more. Bolo pod mrakom a nevyzeralo to moc na pekný deň, asi je Chorvátsku smutno že odchádzame domov. Vlečieme sa za kamiónom s drevom ale nie a nie ho predbehnúť až v jednej zákrute ktorú som trošku prepískol a už aj musím ísť na brzdy a poriadne to naklopiť, uff vydychujem si... Počasie stále nevyzerá že by sa zlepšilo volíme preto cestu po diaľnici. Na ukazovateli svieti hodnota 12 °C tak to je sila, zastavujeme a dávam na seba vrstvy, to sme ešte netušili že asi o pár km ďalej budeme zase stáť a naťahovať nepremoky. Začína poprchať, zastavujem a komplet sa dávame do nepremokov lebo z pár kvapiek je čím ďalej väčší lejak. Andyho VOLVO igelitky na nohy plnili svoju funkciu znamenite. Nakladám tomu a predbieham všetko čo ide v pravom pruhu, zistil som že nad 110 km/h nemusím absolútne utierať plexi lebo prúd vzduchu odvádza kvapky preč, guma Avon ST AZZARO nejaví najmenšie pochybnosti o priľnavosti k zemi, dobrá voľba.
Návšteva z třetí galaxie... |
Ideme smerom Karlovac, Zagreb, Varaždin a tam zliezame z dialnice, platíme 62 kún a pokračujeme ďalej na Slovinsko a Maďarsko. Dážď neprestáva a miestami zosilnieva, spŕška od protiidúcich kamiónov ma na pár sekúnd oslepuje ale všetko je s prehľadom. Takto to pokračuje až do Bratislavy a prší ešte týždeň po príchode. Nuž ďalšia nová skúsenosť lebo takúto cestu v daždi som ešte neabsolvoval.
Celkovo som najazdil 2321 km Andy trochu viac lebo cestou domov zablúdil. Bolo to 11 pekných dní plných pohody a jazdenia v príjemnej spoločnosti. Videl som kopu krásnych miest na ktoré sa chcem určite ešte vrátiť. Po príchode ma chytila cestovateľská horúčka a ja som rozmýšľal že kam ešte túto sezónu? Odpoveď sa čoskoro dozviete... ;-)
+ | - |
---|---|
milí ľudia | drzí mladí šoféri |
s každým sa dá dohodnúť | chorvátsky kamionisti |
kvalita ciest a značenia | nič iné ma nenapadá |
platba kartami takmer všade | |
Autocamp NIKO Baška Voda (za tak málo nikde nedostanete tak veľa) |
Pridané: 19.12.2005 Autor: JuroCBR Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 136264 | Včera: 167247