Naše prvé Alpy 29. 6. - 2. 7. 2005

Niekedy v marci vznikol prvý itinerár, ktorý sa zopár krát menil. Konečnú podobu dostal až 27. júna, teda 2 dni pred odjazdom, kedy sme si dali poslednú stretávku.

A je tu deň D

Budíček 4:45hod, aby sme všetko stihli ešte porobiť a pobaliť jedlo a pitie na cestu. Presne o 6hod vyrážame smer Berg. Na cestu som pribalil aj GPS, snáď nás nesklame. Na hraniciach je kolóna a tak sa tlačíme dopredu, kde sa nás ujíma aktívny trotlácky policajt. Vraj či chceme calovať za prejazd po zebre. Nakoniec sa ukľudňuje a mi plynulo pokračujeme ďalej. Po prejdení pár dediniek začína naša vytúžená diaľnica. Vo Viedni chytáme trochu raňajšiu zápchu, ale kolóna sa pohybuje slušnou 60 - 80-tkou a tak frčíme ďalej. Naberáme smer Linz a pri San Polten stojíme na povinnej prestávke. Nič moc len povinná cigaretka, pitný režim a ide sa ďalej. (154 km).

Pokračujeme stále po A1 a pri Linzi stojíme znova, je tu aj benzínka tak tankujeme pre všetky prípady, obedujeme. (284 km) Začína pršať tak naťahujeme nepremoky. Ako to už býva, po cca 5 km pršať prestáva, ale pred Salzburgom to opäť prichádza a tak nepremoky plnia svoju funkciu na výbornú. Po prejdení tunela ale prichádza opäť k slovu krásne počasie, tak zastavujeme na našu poslednú cik - fajčiarsku a pitnú pauzu. Po odbočení z A10 na Bischoshofen sa začína už cesta klukatieť a mi si vychutnávame prvé alpske zátačky. O 12.45 dorážame do Maria Alm Am a po chvíľke, ale naozaj len chvíľke blúdenia a telefonáte nachádzame náš dočasný príbytok. Je tu krásne počasie, krásny výhľad a aj super ubytovanie.

Dojedáme posledné zásoby a neodmietame kávu od majiteľa. Po vybalení vecí robíme očistu a vyrážame na obhliadku mesta. (477 km, max. rýchlosť 140 km/h, doba jazdy 6.45 hod, prestoj z toho 1.40 hod)

30. 6.

Budíček si dávame o 7.00, na ôsmu máme dojednané raňajky o 9-tej už sedíme na Varaderách a začína sa cesta za poznaním. Púšťame sa smer Zeel Am See, tu odbočujeme na Mitersil a naberáme smer Krimmlské vodopády. GPS v pohode nachádza parking pre motorky a mi odkladacie skrinky grátis. Berieme len potrebné veci a ideme skúmať odkiaľ tá voda padá. My s Renčou to ale po prvej vyhliadke točíme späť, Tono s Tomášom nám cez vysielačku referujú čo vidia. My si obzeráme zatiaľ spodnú časť.

Renča si kupuje svišťa a ideme sa naobedovať k motorkám. Za hodinu a pol čakania sa 3-krát zmenilo počasie, pršalo, svietilo slnko, bolo pod mrakom a tak dokola. Po príchode objavovateľov, ideme preskúmať cestu vedúcu kamsi do kopca, točíme video v zákrutách a fotíme všetko dokola. Pri ceste späť vidíme ešte jednu nepríjemnosť, a to haváriu motorky. Dávame si o to väčší pozor. Zastavujeme ešte v Kaprune a o 16.30 dorážame domov. Ideme čosi nakúpiť, povinnú fľašku červeného a tešíme sa na zajtra na GG. (204 km)

1. 7.

Budíme sa o 6.00 a prší. Po pohľade na oblohu tvrdím, že o hodinu prestane a to sa aj deje. Ale pri raňajkách sledujeme ako znova sa začína zaťahovať a pršať. No aj napriek tomu sa obliekame do nepremokov a vyrážame pokoriť GG. Kvapky ma tlčú do líc cez otvorené plexi. Zapínam vyhrievanie rukovätí a už mi lepšie. Po ceste stretáme ešte zopár takých chorých ako my. Platíme vstup 17 eur a tajne dúfame, že hore pršať nebude. Mýlime sa! Prší! A ešte k tomu taká hmla, že niekedy nie je vidieť ani na 50 m. Zastavujeme kúsok pod vrcholom. Dávame si výbornú gulášovku, kávu, čaj a kupujeme suveníry. Renča chcela kŕmiť svište, ale boli schované. Po ceste späť sme viac ako dvojku nezaradili, a to kvôli dažďu, hmle, a ešte neviem kvôli čomu. Ale jedno viem presne, kvôli čomu mám vyhrievané rúčky, niet nad pocit tepla. Spravili sme 110 km, teplota sa pohybovala od 4 stupňov na GG, po 16,8 v tuneli v Zeel Am See. Renča mala až fialové prsty od zimy. Inak super deň, pršalo len raz a to celý deň. GG sme síce nevideli , ale máme nálepku a to sa ráta za úspech. (110 km)

2. 7.

Odchod domov, raňajky máme o 8.00. Po včerajších pivkách stávame trošku neskôr a to až o siedmej a tak narýchlo pobalíme ešte zvyšok vecí a ja fičím pozrieť panorámu, aké vlastne bude počasie na cestu. Je to tak ako včera, prší kde môže, fúka kde neprší. Po raňajkách ešte dohadujeme septembrový víkend lúčime sa s domácími a za trvalého dažda o 9.30 opúšťame Maria Alm Am. Prepletáme sa alpskými cestičkami a napájame sa na A10, ktorá nás povedie hodný kus smerom k domovu. Po 120 km si dávame prvú pauzičku, prší, dopĺňame tekutiny, Tono maže reťaz, sledujeme panorámu jazera. Cesta ubieha v pohode, občas prší, občas chčije, niekde fúka. O 13-tej znova zastavujeme, máme už za sebou 270 km a tak musíme aj tankovať a obedovať. Po pár minutách vyrážame, aby nás nechytil ten mrak za nami. O 14.40 dochádzame do Viedne a po malej zápche opäť valíme po A4. Vo Fisamede zchádzame na B9 aby sme o 15.18 podľa GPS zastavili pred domom, čo sa aj podarilo.

Takže všeho - všudy 470 km, 6.04 hod, z toho zastavenie 1.02 hod, max rýchlosť 150 km/h, priemer 93 km/h. Celkovo sme spálili 68 l benzínu, z toho za 56,53 eur, a 592 Sk, čo je priemer 5,52 l/100 km. So suvenírmi, nálepkou na GG, ubytkom a bežnou útratou to činí 270 eur. Už sa teším na 14. 9., kedy opäť vyrážame pokoriť GG. Teš sa!!!

P.S.: Chcel by som sa poďakovať Renči, za to že to vydržala, sedieť na zadku viac ako 2 hodiny, Tonovi za doprovod a sprej na reťaz, Tomašovi za filmovanie a fotky.