Maďarsko - iný pohľad

Nie, nie... Nie som hungarista ani „Maďar“ a nechcem ani ospevovať zem našich južných susedov. Aj keď aj tam, ako v každej krajine je určite mnoho zaujímavých miest. Rád by som len niektorých inšpiroval cestami, ktorými sme prešli pri svojich potulkách s mojou ľadvinkou Katkou touto určite nie nudnou krajinou. Nejdem písať žiadny cestopis, ani opisovať notoricky známe destinácie ako je Balaton, lebo mi k cestopisu chýba fotodokumentácia, ale možno niektorí z vás dostanú chuť vydať sa po našej stope aj na základe len napísaného.

Pochádzam z východu a už dlhší čas žijem a pôsobím v našom hlavnom meste. Ak teploty dovolia, tak s Katkou chodíme, teda jazdíme, za rodičmi na motke (BMW R1150GS). Aby cesta nebola jednotvárna, tak si vždy vyberieme nejakú nezvyčajnú trasu. Veď motorka je práve o tom, aby sme jazdili tam, kde je to pre auto utrpením... Ako vraví Katka – po jednostopových asfaltkách. Absolvovali sme cestu „vrchom“ po trase BA-BB-Čertovica-Tatranská-Lomnica-Červený Kláštor-Bardejov-Dukla-Medzilaborce-Ubľa-Podhoroď-Sobrance-Bajany. „Stredom“ cez Podbrezovú-Muráň-Gelnicu-Margecany-Košice, či „spodom“ cez Komárno-Šahy-Slovenské Ďarmoty-Muľu-Fiľakovo-Plešivec-Silicu-Čaňu-Slanec... Tie určite mnohí poznáte.

Maďarsko - iný pohľad

Túto jeseň sme si povedali, že keď sme si už prešli cestu popri hraniciach s Maďarskom, tak si to dajme z ich strany hraníc. A tak sme sa vybrali z BA cez Čunovo-Gabčíkovo-Kľúčovec do Komárna. Odtiaľ do Štúrova a v dedinke Salka sme prešli na maďarskú stranu. Znova po cestách čo najbližšie k hraniciam až do mesta Salgotarján a potom cez kopce do mesta Ózd. Potom už smer Tornaľa... Alebo dá sa pokračovať do národného parku Ággtelek, kde je možné pri vstupe do jaskyne Domica v kempe prespať. Tento úsek vrelo odporúčam. Je fakt, že je to skôr pre „adventure-prieskumníkov“ a podstatne menej pre superšporty, ale ruku na srdce, na čom viac cestujeme?

Ďalšie miesto kam veľmi radi chodíme, je trojpomedzie Rakúsko-Slovinsko-Maďarsko. V národnom parku Orségi Nemzeti Park je možné nájsť si dobré ubytovanie za pár drobných aj s výbornou tradičnou miestnou kuchyňou. Je to potom na skok do slovinského národného parku Jeruzalem na dobré vínko. Keď cestujeme cez Maďarsko, takmer vždy si plánujeme cestu po rôznych „zapadákoch“ a verte, že vždy je tam čo vidieť.

A ešte čosi. Keď si cez víkend chceme „vyfúkať hlavu“, prejdeme cez hranice a keďže tam je premávka podstatne menšia ako u nás, tak si užívame pohodu prázdnych ciest. Každý si tú svoju vie nájsť... Mnohí z vás so mnou súhlasiť asi nebudú, ale niektorých som možno inšpiroval, tak ak áno budem len rád. Veď všade žijú ľudia a je čo vidieť a zažiť... A v neposlednom rade - cesta je cieľ.

Želám vám všetkým mnoho slnečných dní, šťastných kilometrov na cestách a počet výjazdov nech sa rovná počtu šťastlivých návratov domov.