Yamaha Fazer FZ6 – 2 v 1

Aj kubatúra okolo pollitrov bola v celku jasná, ale výber na začiatku bol už trochu zložitejší. Mám v zadku už zopár tisícok kilometrov v sedle Kawasaki ER-5 Twistra a aj iných motoriek nižších kubatúr. Twister je skvelá motorka a nedám na ňu dopustiť a na tých pár fajnovostí čo možno má, si jednoducho treba zvyknúť. Ale nikdy ma nesklamala a slúžila poctivo až do roztrhania výfukov. Ibaže som tak trochu z nej vyrástol a bolo potrebné upgradovať.
Po rôznych úvahách sa do finále súťaže prebojovali dvaja kandidáti: Hornet a Fazer. Týmto zároveň ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do Motoride diskusie Hornet versus Fazer v októbri minulého roku. Už tam sa objavili zárodky môjho neskoršieho rozhodnutia pre Fazer. Ale bola to aj hromada iného prečítaného, ktoré sa dalo zohnať či už v tlačených, alebo internetových zdrojoch, od vyslovene amatérskych blábolov až po fundované profesionálne hodnotenia doma aj v zahraničí. Skrátka, nakoniec to vyhral Fazer, hoci to bola tak trochu lotéria, lebo som vlastne nikdy na ňom nesedel.
Potom nastala fáza realizačná – vcelku zábavná komunikácia s predajcami a špecifikácia toho, čo vlastne chcem. To trvalo vyše mesiaca a výsledkom bola nasledovná zostava: Základný stroj je Yamaha Fazer FZ6 – S tak ako tu stojí.

Hoci milujem naháče, praktické skúsenosti z Twistra ukázali, že jednoducho bez nejakej kapotáže je jazda nad 130 km/hod značne nepríjemná a vyššími rýchlosťami už priam utrpenie, najmä keď idete dlhšie trasy. Takže S-kový model bol jasný. Ja som však išiel ďalej a dokúpil som zvýšený plexištít, “turistický“, a bolo to skvelé rozhodnutie, aj za cenu tých pár tisíc naviac. Jedinou nevýhodou je, že máte pocit, že idete o pár desiatok kilometrov za hodinu pomalšie, ako by sa zdalo podľa hučania vetra :-). Čo je teda, najmä v zatáčkach, celkom zaujímavé. A musím povedať, že sa to veľmi pozitívne prejaví aj trebárs pri 200 km/hod. Tu môžete porovnať tie dva plexištíty.

Ďalšou výbavou naviac sú padáky. Bolo možné vybrať buď klasické rúrkové, alebo silonové. Ja som sa rozhodol pre tie druhé, hoci boli drahšie, ale pripadali mi viac “zgrabnejšie”.

Poslednou nadštandardnou výbavou je kompletná sada Givi kufrov.

Tu bola diskusia zdĺhavá, existujú totiž viaceré možnosti v rôznych cenách a rôznej kvalite – od lacných číňakov po komfortné lakované Givi, Krauser a pod. A nemal som možnosť vidieť to naživo, takže nakoniec som vzal osvedčenú kvalitu, hoci možno by sa možno dali použiť aj o čosi lacnejšie kufre, ale naozaj som nechcel kaziť celkový výzor mašiny. Týmto zároveň pozdravujem svojich dvoch motozrazových kamarátov, ktorí vehementne tvrdili pri našich diskusiách, že na tieto stroje (t.j. ako Hornet, Fazer a pod.) nemožno prakticky namontovať a použiť cestovné kufre – dúfam, že sa tu spoznajú :-).
Takto, ako tu o tom píšem, sa to zdá vcelku jednoduchá záležitosť, proste zájdete do firmy a všetko si vydiskutujete na mieste, ale situácia je iná, keď ste celý ten čas na druhej strane zemegule, 11 326 km od domoviny a na komunikáciu a na všetky finančné a právne úkony máte iba Internet. A tak pri výbere predajcu zohrala veľkú rolu ochota a prístup jednotlivých zástupcov firiem. Takže, pokiaľ to nebude nedovolená reklama :-), motorku som nakoniec kúpil v Yamahe Prešov a musím povedať, že prístup a výhody, ktoré mi pán Jaroslav Petro ponúkol nakoniec rozhodli pre kúpu motocykla v tejto spoločnosti.
Zábeh motorky prebehol veľmi zrýchleným spôsobom – na to stačili len 4 dni. No a po prehliadke a výmene oleja poďho naplno testovať mašinu.
Môj základná filozofia je, že chcem motorku na turistiku a dlhšie trasy a tomu odpovedá aj výber a výbava mojej motorky. Veľmi príjemným bolo aj zistenie, že okrem iného je tento model Fazera hneď v základnej verzii vybavený hlavným stojanom, čo klasické naháče nemajú, hoci nechápem prečo. Nechcem teraz písať o konštrukcii a porovnávať jednotlivé motorky, jednak mi to neprislúcha a jednak je mi to jedno. Chcem sa iba podeliť s vami o moje prvé dojmy z tohto motocykla.
Dosť nezvykle pôsobí budík, ale bál som sa zbytočne. Aj keď má dosť veľa funkcií, je usporiadaný prehľadne a veľmi ľahko sa v ňom orientuje. Niektoré funkcie sú digitálne, niektoré analógové. Rýchlomer ponúka veľké číslice, ktoré sa nedajú prehliadnuť a ako otáčkomer behajú po obvode budíka čierne políčka. Pokiaľ by to niekomu nestačilo, dá sa prepnúť na spodnom riadku funkcia digitálneho otáčkomera, ale ten analógový stačí. Príjemné sú aj dva tripmastery a viacero prehľadných kontroliek. Budík je dobre podsvietený a v noci je rovnako viditeľný, ako za dňa a pritom neoslepuje.

Tento Fazer má motor zo superšportu R6 a je to poznať. Prívod paliva je elektronickým vstrekovaním. Výkon je 72 kW (98 koní) s krútiacim momentom 63 Nm pri 10 000 otáčkach a je to už celkom slušné stádo koníkov.. Rám sa skladá z dvoch hliníkových odliatkov, vzájomne zošrubovaných bez jediného zvaru. Je to skvelé riešenie, rám je mimoriadne tuhý a umožňuje veľmi športovú jazdu.
Prvý dojem po naštartovaní je, že zvuky z výfuku sú značne tlmené, pripadá mi to ako bzučanie elektrického skútrika. Kopnem tam jednotku, dvojku, mašina sa rozbieha a citlivo reaguje na plyn, hoci nemá karburátory, ale priame vstrekovanie. Motorka ide veľmi slušne, akcelerácia je dobrá, otáčky stúpajú rovnomerne. Keď k tomu prirátam veľmi pohodlný vzpriamený posed, pocity sú skvelé. K tomu len slabé ofukovanie vetríkom.
Otáčky stúpajú vyššie a vyššie a okolo 7000 otáčok sa pradenie skútrika mení na rozzúrenú beštiu. Ťah podobný rakete a otáčky stúpajú vyššie a vyššie. Pri 9000 otáčkach je to už pretekárske jačanie, ale otáčky idú vyššie a vyššie. Chýbajú ďalšie kvalty na zaradenie, ale 14000 otáčok je ešte ďaleko. Za týchto podmienok, je preplietanie sa kolónou, alebo myškovanie po meste neskutočnou radosťou, tak isto motanie sa po zatáčkach a kopcoch. Treba radiť a podraďovať, to je pravda, ale práve o to snáď aj ide. Na rovinke, napríklad na diaľnici, nie je problém veľmi rýchlo dosiahnuť 200 km/hod a viac. Pri 238 km/hodinu sa zapína obmedzovač rýchlosti. Údajne sa to dá odblokovať, ale zatiaľ po tom netúžim.
Sedadlo je riešené výborne. Nielenže je veľké a pohodlné, ale je aj dosť tvrdé, takže sa do neho nezaboríte a sedí sa skrátka skvelo a pohodlne. Je navyše pokryté perforovaným materiálom prakticky s perfektným trením, takže sedíte ako prilepení. A aj potenciálna ľadvinka – naozaj dosť otravuje, keď sa vám každú chvíľu šmykne na chrbát. Tu to definitívne odpadá.
Výfuky sú vedené pod sedadlom a údajne sa od nich trochu ohrieva sedadlo. Keďže moja partnerka má vlastný stroj, netrápi nás to. Výfuky však zaberajú miesto a tak pod sedadlo môžete dať skutočne len symbolickú výbavu – zopár kľúčov, nasilu natlačenú lekárničku a ja som si tam namontoval aj 12 V elektrickú prípojku. Keďže však mám kufre, tak nemám problém vziať aj nejakú rozšírenú výbavu.
Mám tiež pocit, že tento stroj dobre brzdí motorom. Brzdy sú však výborné, a páčky, aj spojková, aj brzdová, mäkké, takže stačia dva prstíky na ovládanie. Gumy, 120 vpredu a 180 vzadu asi presne zodpovedajú konštrukčným a výkonovým požiadavkám tohto stroja.
Tak to sú prvé dojmy z môjho nového Fazera. Myslím, že voziť sa na superšporte je fajn zábava a dá sa na ňom vyblbnúť, ale asi nie je úplne možné každý deň a stále pretekať. A tu je skvelá príležitosť – Fazer FZ6-S. Pri nízkych otáčkach do 6000 – 7000 ot/min je to výborný, rýchly, živý cestovný motocykel a od 7000 ot/min sa mení na skvelý športový motocykel s ktorým sa môžete do sýtosti vyblbnúť ako budete chcieť. Tak to je on – 2 v 1.
Ešte záverom – nechcem robiť žiadne posudky, tu dávam k lepšiemu len moje pocity z môjho nového motocykla. Ak vás to zaujíma viac, skúste napríklad tu:

www.yamaha-motor.co.jp/global/news/2003/08/21/fz6.html
www.motorcycledaily.com/12august03_2004yamaha_fz6.htm
www.motorkari.cz/tisknout.php?id=00000000189
news.auto.cz/?article=2225