Rumunsko, Bulharsko, hory, more, soľné bane 2005 6/6

Ráno odchádzame na známy prechod cez Alpy, ktorý bol na naše nešťastie ale zatvorený kvôli snehu. Tak sme sa pokochali priehradou , povozili a pofotili ..

.
Je štvrtok 10:00 hod. a moje slová, že budem dnes doma mi pripomenul Vlado. Znova oznamujem, že dnes budem doma stoj čo stoj! Domov to je niečo okolo 1000 km a pripomínam, že žiadne diaľnice, ale len rozbité cesty, kone, osly, kozy, ovce, vozíky a traktory odstavené hore dole po ceste! Naviedol som aj ďalších štyroch bláznov, okrem Viktora. Vyrážame spoločne, Viktor sa v Sibiu odpája prebrázdiť kľudným tempom ešte kus Rumunska a my ťaháme domov.

Ťaháme čo to dá a kade to dá. Aby to ale nebolo všetko také jednoduché a aby sme tých problémov nemali ešte dosť, Robo oznamuje na jednej pumpe Milanovi, že mu na Shadowe chýba ŠPZ-tka !!!
3 minúty ticha a pot na chrbte. Ešteže máme pred sebou iba 700 km. Zhadzujem veci z motorky, tankujem, nakladám 85 kilovú dlhovlasú ľadvinku - Milana a ideme hľadať tú značku. Na šťastie sme stáli asi pred 30 km a tam ju ešte mal, ale aj tak sme si nedávali veľkú šancu, že ju nájdeme. Motorka dostáva zabrať, dávam jej plné knedle, oči mi behajú po celej ceste, Milanovi aj mimo cesty. Spomaľujem hlavne pri dierach a zákrutách, kde by mohla byt. Po 25 km ju s najväčšou radosťou Milan zahliadne vedľa cesty prejdenú a pokrčenú, svoju milovanú ŠPZ-tku. Prešlo ju už par kamiónov. Naspäť zasa namotávam plynové lanko a za cca 1 hodinu od začiatku hľadania brzdíme na pumpe a oslavujeme náš úspech asi 1 minútu. Veď je už neskoro aj na obed a nie na 700 km dlhú cestu...
Stále je tu šanca niekde prespať, čo ja ale vylučujem. Na rumunských hraniciach kupujem RedBull, tankujem plnú 98 V-pover nech si motor pochutná a trochu aj možno prečistí. Hranice prechádzame o 20:30 hod. Za hranicami sa odpája Vlado a ide smer Miskolc – Lučenec. Ďakujeme Bohu,že je Maďarsko také rovné..

Cesty sú veľmi dobré, smerujeme na SZOLNOK a BUDAPEST. Udržiavame tempo niečo nad 100km/h Začínam byť poriadne unavený a premrznutý. Obliekame nepremoky nech je nám aspoň trochu teplo, do uší si pchám servítky kvôli hluku vetra. Na kuklu nasadzujem ešte neoprénový nákrčník. Ešteže mám prilbu trochu voľnú, inak by som to tam nenatlačil. Mám tak stuhnuté kolená, že sa už ani do stupačiek neviem postaviť. Na motorkách sme už 14 hodín. Pokračujeme mojim bláznivým tempom s plánom, spať budeme až doma. Napájame sa na diaľnicu! a je nám jedno, čí je platená, alebo nie. Nikto nás našťastie nezastavil. Na Slovensko prichádzame okolo 1:30 hod.. Konečne sme doma!!! Na prvej pumpe sa lúčime a každý ochádzame svojim smerom a svojim tempom. Ja som to valil cez Petržalku 130, keby som išiel pomalšie, tak by som asi zaspal . Za dnes som najazdil 1040 km, na motorke asi 17hodin. Takýto maratón si už asi nikdy nezopakujem-e, od Curtea de Arges až do Blavy. plus hľadanie značky..
Po ceste sme nezablúdili nikde a keď som dorazil domov, mal som za sebou 14 dní a 3900 km.

niečo o technike :

Môj transalp nemal žiadny problém, priniesol si domov ohnutú šaltpáku a pár škrabancov, po tom čo som ho frajersky položil bez stojana. Vladovému Transalpu sa predralo 2 krát o pačku spojkové lanko, potom ju prebrúsil a držalo to až domov. Mirové DR650S po pár pádoch s novou bicyklovou páčkou, prednou zaseknutou brzdou, popraskanou kapotážou, štartovanie upravené cez káble a podobne... to tiež zvládlo, ešte aj psa dokázalo prejsť . Shadow išiel ako nový. Len jeden defekt, Pegaso a XT taktiež, bez defektu.Moja najmenšia spotreba 4,3 l cesta tam cez Maďarsko - 5 l jazda sem tam v kopcoch na 2, 3 prevodový stupeň, vyššiu spotrebu sme pozorovali hlavne ,keď sme natankovali niekde pofidérny benzín okolo 92 oktánov, a ešte keď bol možno riedený . Nepremoky na nohy - sáčky na odpadky prelepené páskou, vrelo všetci doporučujeme podobne ako aj gumené rukavice z Baumaxu . Enduro je motorka na dlhé výlety, bez toho aby som sa pozeral po akých kvalitných cestách jazdím a na tejto dovolenke som sa o tom znova presvedčil .

len tak:

je lepšie ,ked pôjdete v pároch ..2,4,6,8, lepšie sa dohaduje na ubytovaní , jedálne lístky boli písane v Bulharsku skoro vždy v azbuke , psi útočia na jedného , keď ide skupina skôr utekajú , benzínky boli všade - treba nosiť vždy aj peniaze , kartu brali iba vo veľkých mestách a chceli aj PIN ,niekedy aj pas , jedlo a veci v potravinách stoja tak ako u nás a aj menej , benzín bol lacnejší o pár korún ,niektoré benzínky boli v hroznom stave -natankovať 4 litre a ťahať ďalej na lepšiu pumpu

Človek precestuje celý svet ,hľadá , čo mu chýba , a vracia sa domov ,aby to našiel . Chcel by som poďakovať za pomoc pri písaní článku Vladovi a Cobrovi , venujem ho každému kto ho dočítal až sem . -duggo