Amerika 2016... brm brm... 1/5

Amerika, konečne som to videl naživo

Keďže nie som veľký básnik, a s mozgom na úrovni looser lingvistu, to bude veru boj pipísať presné názvy miest, kadiaľ som to vlastne išiel.
Zápisky si pri cestách nerobievam, vlastne som pri tejto ceste na to ani nemyslel, tu som si to išiel užiť a zrelaxovať. Tak sa aspoň budem snažiť sprostredkovať vám moje osobné dojmy a do toho sucho struhnem pár múdrych faktov, ktoré mi zrovna napadnú. Nie som moc zaľúbený do písania si prejdených kilometrov za deň, skôr si to vačšinou užívam.

No nič, po dvanástich rokoch, odkedy som napísal ten predošlý cestopis, je čas na ďalší... brm brm...

monument valley

Ahoj Martin, na jar znova ideme do Ameriky, nepridáš sa? Po niekoľký raz sa ma to pýta Dalibor, pár mesiacov dopredu pred odchodom. Emailom mi posiela itenerár, nech viem kadiaľ sa pôjde, a nabáda ma nech idem, že bude dobre. Čítam tam známe mestá a miesta, ktorých názvy a obrázky poznám z fimov a dokumentov, veľmi ma to láka, cesta 66 a kopec dalších miest. A hlavne, už dlhšiu dobu som cítil, že potrebujem niekam vypadnúť. Nechal som si to asi mesiac odležať, keďže som doma zrovna nemal na ružiach ustlané a keďže som sa nemohol spoľahnúť ani na to, že zajtra bude zajtra a nie včera, moja odpoveď bola dám ti čím skôr vedieť, to bolo jediné, čo som mu zatiaľ odpovedal...

V období už po termíne píšem Daliborovi, idem, je to ešte možné? Odpoveď... Super! Zistím letenky a dám ti vedieť. O pár dní prišla odpoveď, áno môžeš! Zohnal som ti letenky, čím skôr si vybav ESTU. To je taký vstupný pohovor, víza, kde vyplníš údaje o svojom pradedkovi, dedkovi, rodičoch a susedoch, a pošli zálohu za letenky a za motorku. Tak pravil a tož tak som aj spravil. Síce ESTA dlhšiu dobu nechodila, nepamätám si, že by rodičia boli špióni z Kremľa, a tak som dúfal, že príde a aj konečne prišla, emailom.

Rezervácia a prenájom motorky boli tiež dopredu zaplatené, už sa stačí iba pobaliť a nechať všetko v rukách božích. Tričká s logom LUMINOX TOUR boli rozdané. Koľko nás tam išlo? Spolu 14 ľudí, Jano, Fero, Jožo, Mišo a Cecilka, celkom slušne veľká veselá parta.Upresním: 11 chlapov, jedna žena a dvaja synovia.

Veľa ludí tu doma sa čuduje, prečo som to nešiel na Harleji, že však tak sa to chodí. No prenechám to iným fajnšmekrom, mám rád pri cestovaní aké také pohodlie, teda počas jazdy, a sem tam chcem odbočiť mimo spevnenej cesty a vlastne som si aj rád vyskúšal nové GS. Samozrejme, má to svoje čaro aj na HD, ale možno niekedy inokedy, keď budem mať bradu, alebo sa budem volať Lehy :) Tak požičiavame 8 nových BMW GS, 1 nové BMW RT a 1 staré HD. 11 motoriek.

Dá sa povedať, a za to som veľmi vďačný, že to Dalibor dopredu všetko naplánoval, keďže tam bol už tretí alebo štvrtýkrát, celkom vedel čo a ako. Každý deň sme mali rezervovaný hotel alebo penzión, všade o nás dopredu vedeli. Predsa len, ubytovať takú skupinu na jednom mieste nie je len tak, a mať dopredu zarezervovanú kazdú noc, hotel s bazénom, dost markantne napomáha k bezstarostnej jazde... Free ride.

Precestoval som na moto toho už celkom dosť, ale zbaliť sa do lietadla vrátane motooblečenia, všetkých vecí a priby, to bolo teda niečo nové. To preto, že vôbec nelietavam. Hlavne na cestu, kde fakt netuším čo to bude, nakoniec to išlo celkom ľahko, keďže sa nebrali stany, spacáky a šunkové nárezy :) Nemal som tam v pláne veľa vecí navštíviť, asi dve čo si spomínam, nechal som sa prekvapiť. Väčšinou sa riadim spontánne, a keďže aj doma, alebo na iných motodovolenkách, zažívam dennodenne niečo zaujímavé, tak dúfam, ani tam za veľkou mlákou to nemože byť inak. Sem tam som sa zamyslel, čo nového ma tam asi postretne... A že, postretlo ma veru všeličo :) Viem, že mi bude bohate stačiť len tam byť, vidieť to, zažiť to, všetko ostatné bude len plus. Nikto z nás nevedel ako to bude prebiehať, keďže už pri 5 - 6 ľudoch je niekedy problém a jazdiť spolu 11 motoriek, 14 ľudí, držať sa spolu, nestratiť sa po ceste, fajčiari, nefajčiari, starší, mladší, homo, hetero atď... Však to poznáte.

Miesto pristátia máme Los Angeles, letíme najprv do Londýna a odtiaľ 12 hodín na druhú stranu Ameriky do LA. Cestu popisovať nebudem, bola dlhá a som rád, že som ju prežil. Lietanie a ja nejdú moc dohromady. Pristávame podvečer v LA, vychádzame z letiska, a je to tu, je tu ten iný svet, na ktorý som sa pozeral iba v telke a vo filmoch. Áno, fakt je ten svet iný. Tak asi už ukončím tento monológ príhovor úvod, či čo to je, učitelia odpustite.

Pristávame večer na Letisku v LA. Rentgeny, kontroly, váženia a ústny dialóg s colníkom po anglicky, ako sa volám, ako sa mám a že je rád, že som prišiel do USA na dovolenku, a nech si ju užijem, ešte chvíľu a dal by som mu aj pusu. Berieme jeden z x taxíkov čo tam stoja, a ideme do hotela. Ráno párkilometrová pešia prechádzka k požičovni motoriek, kde na nás čakali dopredu rezervované motorky. Nato koľko nás bolo, to prebehlo vcelku rýchlo, zatiaľ som si obzeral motorky značky Indian a Victory, ktorých predajňa bola súčasťou požičovne. Ešte sme ani neodišli a už prišla ďalšia skupina drsných HD-čkárov v kožených vestách, tiež asi 15 ľudí, aj ženy oblečené v koži, a všetci brali chopre... Asi nejaký iný gang.

Dnes máme v pláne presun 300 km do Ayres Lodge Alpine, teda ideme na juh, smer San Diego, kde je po ceste na pláne prehliadka lietadlovej lode USS Midway.

Akonáhle sme z požičovne odbočili na jednu z diaľnic vedúcich cez Los Angeles, som sa ocitol ako vo filme, 7, 8, 10-prúdová diaľnica jedným smerom, vodiči sa vôbec nikam neponáhľali, všetko sa mi zdá nejaké väčsie. Úsmevná situácia, polka našej party spolu nikdy nejazdila, ja som poznal osobne až jedného, druhý poznal mňa a tretí počul o stvrtom a spoločná skúška súdružnosti nejakej spoločnej jazdy na moto bola akademických 500 metrov, od požičovne po odbočku na 10-prúdovu preplnenú dialnicu. Ale základný kameň bol položený, každý vedel, kde sa večer po 350 km stretáváme, a to je myslím to najhlavnejšie. Mne to osobne dosť pomohlo, keďže hneď prvý deň som sa odpojil... stratil... :) No ale nepredbiehajme...