Turecko Gruzínske Adventure 4/4

17 deň - 16.8.2015 - celý deň rovno

Samsun - Merzifon - Osmancik - Ilgas - Gerede - Bolu - Izmit – 634 km

Ranné dežavú z mešity, kde zase jačia na oslavu Alaha, balíme a ideme domov. Zo Samsunu teraz už nejdeme popri mori, ale vnútrozemím sa pokúsime dostať čo najbližšie k Istanbulu, alebo aj ďalej.

Do obeda sa ide dobre, lebo nie je teplo. Hltáme km, ktoré nás stále viac približujú na západ  Na obed si dávame polievku neidentifikovateľného zloženia, ale dala sa zjesť a opäť mleté mäso tentoraz servírované v hlinenej nádobe, ktorá je horúca ako šľak. Cestou ešte stojí za zmienku príhoda s platením kartou na benzínke. Na cesty nosím kartu mojej manželky Marcelky. Chlapík na benzínke bol strašne zhovorčiví skúša na mňa pár viet po anglicky, fakt pohoďák s holywodskym úsmevom. Celú konverzáciu zaklincoval slovami „thank you mister Marcela“ a podáva mi kreditku do ruky. Máme s Robom z toho srandu :) nechávam ho v tom a ďakujem za jeho prístup.

Cestu do Istanbulu je škoda opisovať, mám z nej maďarsky cestowny efekt oknowy. Spomínam si len na miesto pri ceste, kde sme spali pred 5 rokmi a veľké oblaky asi 150 km pred Istanbulom. Na benzínke sme aj chvíľu uvažovali či hodíme na seba nepremoky, teda hlavne ja som dumal. Robo bol optimista vraj to obídeme. Neobišli sme a po asi 10 km vbiehame do dažďovej steny, všetci ideme s blikajúcimi smerovkámi. Ak nám aj dnes bolo teplo tak terazky nás to dobre schladilo. Trochu ma trasie, ale už o pár km sme zase na výpeku. V Izmite sme už na komplet suchý. Hľadanie hotela bolo oveľa jednoduchšie, ako som očakával. Cena priaznivá 30€ s raňajkami za izbu pre dvoch. Ešte prechádzka do mesta a pokus o nákup pivka, ale nič z toho nebolo.

18. deň - 17.8.2015 - prelet Bulharskom

Izmit - Istanbul - Edirne - Plovdiv - Sofia - Dimitrovgrad - 730 km

Ranný prejazd Istanbulom je celkom v pohode  hoci máme po ceste prekážku v podobe vyvaleného kamiónu s minerálkou. Darí sa nám pomedzi všetky tie stojace autá prepliesť. Európsky kontinent nás víta pípaním, keď míňame závory mýtnice, ale ideme ďalej a tvárime sa, že sa nás to netýka. Stojíme na krátke občerstvenie asi 20 km za Istanbulom.
Do Edirne je to nuda, ale rýchlostná cesta nás tam zaviedla veľmi rýchlo. Hraničná kontrola kontrolnej kontroly prebehla v pohode, Bulhari len kývli, aby sme šli ďalej. Prejazd Bulharskom je opäť rýchly, trochu nás spomaľuje búrka, ktorú nakoniec okrajom obchádzame. Tentoraz už vyobliekaný v nepremokoch to po pár km vzdávame a zobliekame to dole.

Do Sofie prichádzame podvečer, ale sme rozhodnutý to potiahnuť ešte ďalej aspoň kým ešte vládzeme. Na hraniciach so Srbskom si dávame pozdnú večeru v reštike, kde sme sa stretli s čechom na Jawe. Varia tam skvelé polievky.
Hraničný prechod s našim červeným pasom je rýchlovka. Pár km pred Dimitrovgradom si všímam tabuľu hotel+garage čo sa mi celkom pozdáva. V meste sa pýtam miestnych štangastov, kde je hotel čo sa spomínal na tabuli. Kúsok ďalej to určite nájdete. Našli sme. Majiteľ najprv hádže zverskú cifru, ale potom keď mu slovensky hovorím, že to je akosi veľa, okukne naše špz a výšku požadovanej sumy delí dvomi.

Dávame obligátne pivko či dve a vysedávame tam v kruhu Bulharov, ktorý sa tam prišli rozbiť, myslím alkoholicky :).

19 deň-18.8.2015 - dnes aspoň do Petrovca

Dimitrovgrad - Niš - Belehrad - Nový Sad - Báčsky Petrovec – 450 km

Raňajočky, kontrola oleja, mazanie reťaze a už kývame domácim na odchod. Dnes je to len o presune. Diaľnica nemá konca kraja. Až v Belehrade si uvedomujeme, že kde vlastne sme. Do Nového Sadu už zase strácam pojem o realite a iba sa držím kermáňu. Do Petrovca sa nám nedarí akosi potrafiť, blúdime hore dole. Tie dedinky a tie rovinky sa nám zdajú stejné. Nakoniec triafame správny smer a veru okolo 17,00 klopeme na dverce penziónu, kde sme spali prvú noc. Milá teta nám s ľútosťou oznamuje, že je full, ale vraj jej bratranec má chatky a ihneď mu volá.

Sú to drevené chatky perfektne zariadené, nové a za dobrú cenu. Večerná prechádzka mestom konči v krčme, kde dávame pivný reset. Všetci mladí okolo nás hovoria peknou mäkkou slovenčinou, cítime sa ako doma.

20 deň - 19.8.2015 - všade dobre doma najlepšie

Báčsky Petrovec - Subotica - Keczkemet - Budapešť - Obeckov 400 km

Deti a žienka netušia, že už sme na dostrel od domu. Trochu ich zavádzam, že to máme ešte dva dni domov, aby som ich prekvapil. Aj som si chcel na dnes doma objednať Segedín, ale risknem to  je mi jedno čo budeme jesť, hlavne nech to nie je šašlík, alebo kofte.

Na hraniciach Srbska a Maďarska je bodrel, ako na smetisku. Utečenci tu zanechali svoju vizitku. Keď si všímam za tatrovku vriec plných odpadu, ktoré sa tam už vyzbierali, si ani neviem predstaviť koľko tam toho muselo byť predtým. Colník sa ma pýta či prevážam cigaretle. Hovorím mu „No smoking“ a tak ma púšťa s dvomi kartónmi Gruzínskych cigariet, ktoré mám rozloženie po vačkach.

Do Budapešti prichádzame za mierneho mrholenia, ale aspoň nie je teplo. Naopak musím si obliecť neprefuky, aby som sa netriasol ako osika. Z Budapešti to mám domov na skok, ale neženieme sa. Posledné km sú rizikové a tak to dávame na kochačku. Pri vjazde do mojej dedinky malé Gruzínske dežavú. Vítajú nás kravičky pri ceste, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári.

Stojím pred bránou domu. Dievčence Nina (11) a Linda (5) jačia od šťastia, že je oco už doma. Náš hafan nechápe, kde som tak dlho bol a behá po dvore, ako neriadená strela a žienka, len skonštatuje, kde jej bradatý Onur tak dlho bol:). Dávam rozlúčku s Robom, ktorý sa už tiež teší domov a v miernom mrholení trúbi na odjazd . Miloš je vraj ešte na Ukrajine, sedí v raketovom síle. Šiel okuknúť raketové múzeum, ale že zajtra by už sa mal tiež dostať domov. Veď návrat domov k rodine je na cestovaní to najkrajšie a zrejme asi aj to najpodstatnejšie. Samozrejme už cestou domov som premýšľal kam tento rok, ale ako sa hovorí najprv treba dožiť a ak máte manželky tak tie Vás musia pustiť :). ďakujem Marcelka.

Videá:

Video: Road to Turkey 2015

Video: Gruzínsko - Naše malé moto adventure

Záver ? :)

Dvadsať dní, takmer 9000 km, päť krajín a rešpekt domácich hoci aj iného náboženstva k cestovateľom mi tento rok opäť doprial krásny cestovateľský zážitok. Dúfam, že tak ako mne sa aj Vám v budúcnosti podarí splniť si svoje sny o cestovaní možno aj za krásami malej Ázie. Ďakujem chalanom Milošovi a Robovi za ich neoceniteľnú pomoc a spoločnosť pri tomto enduro adventure.

Ďalšie zaujímavosti v Gruzínsku:

Pilier Katskhi
Skalné mesto Vardzia
Kláštor Davida Garedža
Jazero Tabatskuri
Sochy Ali a Nino