Montenegro summer trip 2015 2/2

12.8. Streda, Sutomore - NP Lovćen

Budík nám zvoní naozaj zavčasu. Chceme však vyraziť ešte pred východom slnka, aby nám hneď na začiatku nášho putovania nebolo horúco. Tentokrát sa vydávame k Národnému parku Lovćen. Na našej trase sú známe mestá ako Petrovac, Sveti Štefan, Budva a odtiaľ smer Kotor. Odbočujeme o trošku skôr, ako bolo v pláne, tak ideme dosť úzkou rozbúranou cestou, sem tam nejaký dom, štekajúce psy, jeden z nich sa nás aj snaží zastrašiť, aspoň teda behá ako splašený popri našej motorke. A zrazu sa ocitáme na krásnych serpentínach s ešte krajším výhľadom na kotorskú zátoku obkolesenú akoby maľovanými horami. Párkrát zastavujeme a fotíme si tieto úžasné výhľady.

Smerujeme k mestu Njeguši, rodisku Petra II. Petrovića Njegoša, významného vládcu, mysliteľa a básnika. Prechádzame okolím národného parku Lovćen, ktorého povrch sa vyformoval ľadovcovou činnosťou. Vysokohorské pastviny striedajú bukové lesy. Cesty sa tu neustále kľukatia, mení sa nadmorská výška. Vchádzame do mesta Cetinje, kde sa trošku motáme kvôli prerábkam ciest. Vchádzame do NP, kde pri najbližšej rampe platíme 2 Eurá/osoba za vstup.

V diaľke vidíme najvyššiu horu NP, Štirovnik, na nej vysokú televíznu vežu. Naším cieľom je všaj druhý najvyšší vrch, a to Jazerský vrch, kde sa nachádza Mauzóleum Petra II. Petrovića Njegoša Vedie k nemu 460 schodov dlhým tunelom, takže v moto oblečení to dá aj celkom zabrať. Konečne sme hore, platíme vstupné 3 Eurá/osoba. Pred nami sú dva vysoké podporné stĺpy stvárňujúce čiernohorskú mamu s dcérou.

Za nimi, v interiéri mauzólea, sa nachádza 3,75 metrov vysoká, 28 ton vážiaca socha z čiernej žuly znázorňujúca Petra II.. Nad ním sa týči orol, národný symbol Čiernej Hory.

V krypte v podzemí je uložené panovníkovo telo. Dostávame sa ešte k lovčenskej vyhliadke, úzko prepojenej s mauzóleom. Je odtiaľto nádherný výhľad na okolité pohoria, jeden čiernohorec nám hovorí, že pri peknom počasí je možné vidieť až k talianskemu pobrežiu. Úžas ☺

Po spoznaní časti histórie schádzame množstvo schodov, nasadáme na motorku a smerom cez Budvu sa vraciame späť do Sutomora. Po obede a krátkom spánku mierime k druhej, menšej pláži tohto mestečka, kde nie je až také kvantum ľudí.

Oddychujeme na pláži, kúpeme sa v príjemne osviežujúcom mori, dávame si pitie v blízkom plážovom bare. Zvyšok dňa už len resetujeme a vstrebávame nové zážitky.

13.8. Štvrtok, Sutomore - Ostrog - Kokoti - Rieka Crnojevića

Opäť vstávame veľmi skoro, už to máme akosi vo zvyku. Dnešným bodom záujmu je Kláštor Ostrog. Smerom na Virpazar sa nachádza spoplatnený tunel Sozina. Prejazd nás vychádza na 1 Euro, prečo by sme si cestu ním teda neskrátili, že? Prechádzame Národným parkom Skadarské Jazero smer Podgorica. Odtiaľ smer Bogetiči. Za mestom Povija sa nachádza náš prvý cieľ. Púšťajú nás cez závoru, avšak neplatíme nič, asi sa len snažia regulovať turistov na autách, ktorí úzkymi kľukaticami stúpajú k hornému parkovisku. Kláštor Ostrog je významným pútnickym miestom, najväčším a najuctievanejším v ortodoxnom svete.

Kláštorný komplex sa skladá z Dolného a Horného kláštora. Horný kláštor je vsadený do dvoch skalných jaskýň a týči sa vo výške cca 900 metrov nad údolím rieky Zeta. Je tvorený dvomi kostolmi zdobenými množstvom fresiek, kde práve v hornom sú uložené ostatky sv. Vasilija Ostrožského, ktorý mal podľa veriacich zázračnú moc uzdravovať ľudí. Vstupujeme do horného kostola a už sa v nás miešajú pocity. Miesto vyzerá pekne, čisto, maľby na stenách sú krásne, zachovalé. Keď sa však dostávame do jednej z malých miestností, kde sa ocitáme pred farárom a akousi hrobkou, ľutujeme, že sme tam vkročili. Ľudia bozkávajú všetko okolo, steny, zárubne dverí, prinášajú také veľké množstvo milodarov. My sme tu akosi naprázdno, prispievame len malou čiastkou do pokladničky, ktoré sú na každom rohu.

Pomaly sa uberáme preč, prechádzame okolo Dolného Kláštora a miernymi serpentínami pokračujeme v našom výlete.

Cez Danilovgrad sa dostávame až k mestu Farmaci. Odtiaľ je to už len kúsok k dedine Gornji Kokoti. Hľadáme smerovú tabuľu, ktorá je pre zachytávanie fotoaparátom taká obľúbená. Zisťujeme však, že sa na nej vyšantili nejaké individuá. Preto sa fotíme z druhého smeru, táto tabuľa sa zatiaľ nedostala do rúk žiadneho "umelca". A je to, fotky hotové.

Späť do Sutomora si to skracujeme cestou okolo Rijeka Crnojevića až po Virpazar, odkiaľ máme krásny výhľad na časť NP Skadarské jazero a okolitú krajinu.

Čaká nás už len varenie obedu a trávenie zvyšku popoludnia na neďalekej pláži. Večer sa rozhodneme pre prechádzku mestom. Skúšame miestnu zmrzlinu, fotíme si nočné mesto. Objavujeme aj krčmu, kde čapujú Plzeň a Kozel.

14.8. Piatok, Sutomore

Tento deň sme sa rozhodli tráviť čas pri mori. Vstávame, chystáme si raňajky, ktoré si vychutnávame ako každé ráno na našej terase. Balíme si veci a pomaly kráčame na veľkú kamienkovú pláž cez centrum, kde je množstvo stánkov s ovocím a zeleninou ako aj domácim alkoholom. Samozrejme nesmú chýbať predajcovia oblečenia, rôznych suvenírov a voňajúce pekárne.

Na pláži je také množstvo ľudí, že si ledva nájdeme miesto pre nás dvoch. Kúpeme sa, slníme, neubehne ani hodinka a už nás nejaký týpek vyháňa, že to je súkromná pláž. Hádať sa s ním nejdeme, radšej si hľadáme iné útočisko na zloženie si vecí. Len tak tak objavujeme malý kúsok zeme pod naše podložky. A už sa vrháme opäť do mora.

Na obed sa rozhodneme schovať do nášho vychladeného apartmánu. Po obede malý šlofík a podvečer ideme peši na druhú, menšiu pláž s jediným barom a ešte ujom kuchtiacim pizzu a palacinky. Večer nás čaká už len prechádzka mestom a kupovanie suvenírov, nechceme si to nechávať na posledný deň.

15.8. Sobota, Sutomore

A je tu posledný deň v našom mestečku Sutomore. Je zamračené, ale stále teplo. Čaká nás opäť oddych na pláži a dumanie nad tým, na akú atrakciu by sme chceli ísť. Prichádzame na mestskú pláž a líhame si na drevené lehátka pod slamený slnečník. O chvíľu prichádza Čiernohorec a my mu platíme 7 Eur, predplácame si tak toto miesto na celý deň.

Kúpeme sa, ideme na kávu, na obed si zájdeme do jednej z reštaurácií, kde nás celé menu na osobu stojí neuveriteľné 3,50 Eur. Za polievku, chlieb, druhé jedlo, šalát a dezert naozaj super cena. A ešte nám aj náš výber veľmi chutí. Nesmie chýbať veľké a malé točené k tomu ☺ Vraciame sa na naše miesta a vyvalíme naše plné bruchá na lehátka.

No, bude to parasailing alebo vodný skúter? Nevieme sa rozhodnúť. Nakoniec víťazí polhodinová jazda skútrom. A dobre robíme, lebo si to na šírom mori riadne užívame. Paráda, stojí to za to, len ten čas nám akosi rýchlo ubehol. Už sa nevieme dočkať na video, ktoré sme si natočili. Po našom zážitku berieme veci a ideme domov. Čaká nás ešte chystanie jedla do cesty a hlavne balenie sa :-( Túto časť dovolenky neznášame, ale kto áno, že?

16.8. Nedeľa, Sutomore - Suza (HR)

A je to tu, vyzváňa budík, treba vstávať. Tak moc sa nám nechce odísť. Skorá ranná kávička a niečo pod zub, dúfame, že sa po nich vzchopíme a vyrazíme. Kontrolujeme či máme všetko zbalené, znášame veci k motorke a pomaličky môžeme ísť smer Tivat. Potrebujeme stihnúť trajekt z Lepetane do Kamenari, nech nemusíme obchádzať celú Boku Kotorsku, tým by sa nám naša cesta o dosť predĺžila.

Postupne sa cez Herceg Novi, hraničný prechod Sitnica (pred ktorým je mýtnica, na ktorej nás kasírujú 1,50 Eur a nevieme prečo ☺), Trebinje a Foču zaraďujeme do premávky v Sarajeve. Cez hraničný prechod Šamac prechádzame bez čakania.

Začína nás prepadať riadna únava, aj keď počasie je vcelku chladné, príjemné na dlhé cestovanie. Málo spánku robí svoje. Už aby sme boli v Suze, kde sme si zajednali apartmán v Penzión Piroš Čižma Dočkali sme sa, parkujeme na veľkom nádvorí a ideme sa prihlásiť na recepciu. Izba je pekná, vcelku čistá, kúpeľna priestranná, s čistými uterákmi. Sprcha, super večera, hádzanie lopty šteňaťu Maďarskej vyžly a líhame si zmorení cestou spať.

17.8. Pondelok, Suza - Žilina

Vstávame do trošku zamračeného rána a ideme klasicky začať deň raňajkami. Omeleta opäť vyhráva, vždy dobre zasýti. Okrem nej sa nám na stole ocitajú domáce paradajky, chilli, chutné syry a kadejaké dobroty. Chcelo by to len väčší žalúdok, mňam.

A je pred nami posledná trasa domov do Žiliny. Osedlávame motorku, vyberáme sa smerom na Mohács a Maďarskom si to ženieme diaľnicou, až sa dostávame do Štúrova. Odtiaľ už to domov zvládame vcelku fajn, dokonca aj počasie nám vychádza, šťastlivo obchádzame tmavé mraky a s nimi prichádzajúci dážď.

A máme po dovolenke, ale nestrácame optimizmus, rok ešte nekončí a my sa tešíme na ďalšie zážitky z naších moto ciest a na plánovanie budúcoročnej dovolenky ☺