Pridané: 11.09.2014 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Čitatelia: 7201 [Mototuristika - Stredné Slovensko - Moto-akcia]
Priaznivci Adventure cestovania sa stretli tohto roku na úžasnom mieste v srdci Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 1300 m, na Kráľovej Studni. Každoročné stretnutie priaznivcov značky Touratech sa nieslo z znamení bohatého programu, geocachingu a offroad výjazdu.
Asi tak ako väčšina účastníkov prichádzam na miesto konania v piatok ešte pri svite posledných lúčov slnka. Napriek tomu, že som o tomto mieste roky vedel, nikdy som na horskom hoteli Kráľova Studňa nebol, a aj preto bol pre mňa príjemným spestrením, a prekvapením fajnový 12 km dlhý, šotolinový výjazd k hotelu. TT Event sa lepšie ani nemohol začať.
Všetko sa odohrávalo na jednom mieste a všade sa pohybovali motorkári. Ubytovanie bolo možné v stanoch ale aj v hotelovej časti. Účastníci na stretko prišli nielen zo Slovenska či Čiech, ale aj z Anglicka či Moldavska.
Bohatý piatkový program:
Pod Touratech stanom začali už od 17 hod. rôzne zaujímavé prezentácie - ako vybrať správny spôsob transportu batožiny, komfortné a športové sedačky Touratech, oblečenie na turistiku a expedície, či Bluetooth komunikácia na motocykli - jazdec, spolujazdec, skupina...
Hlavný program na piatok zabezpečili v premietacej miestnosti: RADEK VINARSKÝ - Maroko, MARIÁN KROLÁK - Touratech expedície a cesty 2014, a na záver MARTIN LANDL porozprával o RALLY ALBANIA. Program bol zaujímavý, no ani po jeho skončení neustal na hoteli život. Ľudia sa bavili o cestovaní a svojich zážitkoch neskoro do noci.
Sobota v znamení geocachingu alebo off-road výjazdu:
Tak ako po minulé roky, tím Touratech pripravil pre záujemcov adventure geocaching. Je to hravá a dobrodružná forma hľadania zaujímavých miest prostredníctvom GPS zariadenia a pripravených GPS súradníc. Celkovo bolo pripravených 6 rôznych miest, na ktoré musel človek najazdiť viac ako 300 km.
Rozprava pred geocachingom
Okrem toho, jedna cashe bola dostupná pešo a bola na vrchu Krížna. V navštívených cashe si jazdec našiel a opečiatkoval svoj súťažný preukaz. Tohto roku som dal prednosť off-road výjazdu, ale túto formu súťaže dobre poznám z minulého roka.
Touratech tím pripravil pre záujemcov aj off-road výjazd. Na jedného sprievodcu pripadlo 5 jazdcov a trasa bola po okolitých voľných cestách + jeden úsek s vopred dohodnutým a vybaveným povolením pre účastníkov akcie.
Trasa výjazdu obsahovala všeličo možné, nechýbali lúky, poľné cesty, rozbité asfaltky a šotoliny, miesta s nádherným výhľadom, či blato, brody a výjazdy. Na svoje si prišiel každý a trasu prešli v pohode aj menej skúsení jazdci.
Skvelý nápad bol rozdelenie jazdcov do skupiniek. Všetci sme sa stretli len na obede a to v časovom posune, takže sme sa v lese netlačili. Myslím, že tento výjazd bol pre zúčastnených top zážitkom.
Na dokreslenie si dovolím vložiť sem video od jedného účastníka výjazdu (Kamera: Peťo Tonček):
Sobotný večer pokračoval ďalšími seminármi. Tie z piatka doplnil, aj pre mňa veľmi zaujímavý, odborný seminár s Milanom Holým na tému konštrukcia podvozkov, typy podvozkov, správne nastavenie podvozka, výber správneho podvozka. Každý, kto sa zúčastnil, sa mohol dozvedieť naozaj veľa o tom, ako tlmič a pruženie vlastne funguje, aké sú rozdiely v konštrukcii a tiež ako spraviť základné nastavenie.
Vrámci večerného premietania predstavil Organizované expedície Touratech RADEK VINÁRSKY, no vrchol večera patril dvojici PETER CAGALA a TOMÁŠ GALBAVÝ a ich Ceste kostí - extrémna expedícia naprieč Ruskom po ceste kostí do Magadanu. V prestávke bolo príjemným prekvapením pečené prasiatko, ktoré zabezpečil pre účastníkom Touratech, ako poďakovanie za priazeň, počas desiatich rokov fungovania Touratech Slovensko.
Dlhá noc a kopa spomienok:
Aj keď únava po náročnom dni bola značná, večernej zábave a nekonečným debatám na moto témy, to účastníkom neprekazila. Stretli sme sa na parádnom mieste, dobre si zajazdili, spoznali nových ľudí a možno aj dohodli nové plány, a turistické či športové ciele. A o tom všetkom toto stretnutie každý rok je. Stretnúť sa, čosi sa naučiť, vyskúšať, zajazdiť, súťažiť ale hlavne sa dobre zabaviť, a spoznať nové kúty Slovenska. Vidíme sa na TTE 2015!
Zhruba dva týždne pred akciou volá Majo, alias Mr. Touratech...
Majo (M): Servus Laňďal, máš chvíľu?
Laňďal (L): Mám, čo treba? Šak o dva týždne sa vidíme...
M: Veď práve... Vieš, ide o takú vec... Budeme tam v národnom parku, vysoký stupeň ochrany, sú tam jelene, a bude obdobie ruje. Tak skrátka nemôžeš spievať, vraj by ich to mohlo rušiť. Zvládneš to?
L: Samozrejme, budem sa ovládať. Ale napadá ma, že keď oni budú ručať, tak môžem aj ja, nie? To ich rušiť nebude, však?
M: Ručať s nimi môžeš, len nesmieš spievať.
L: OK, to zvládnem.
O dva týždne si to tam idem užiť. Nechal som doma zrkadlovku, aby ma to zbytočne nelákalo, a netrávil som čas fotením ale kecaním s ľuďmi. Príchod mi vyšiel tak akurát, bolo ešte svetlo. Posledných 12 km k hotelu tým prenádherným šotolinovým stúpaním si užívam naplno, afrička je skoro stále v drifte, ide to celkom samo. Bolo to tak výživný výjazd, že mám obavu, či to nezatieni celú akciu.
Prostredie samo o sebe bolo asi najatraktívnejšie z posledných troch TTE, ktorých som sa zúčastnil. Piatkový večer sa nesie v znamení rally, čo je môjmu srdcu blízke. Hádam aj moja prezentácia sa podarila, aspoň teda za seba o nejakom lapsuse neviem.
Program ako taký nebol nijako silený, nebolo toho moc. Počasie vyšlo na parádu a nič nebránilo debatám na terase, pri táboráku alebo v “kaďi“. Slovo “kaďa“ v žiadnom prípade nemyslím hanlivo. Slovenská obdoba jacuzzi bola fenomenálna! Strávil som tam v skvelej spoločnosti mnoho hodín, s výhľadom na mesačným svetlom zaliate hrebene a za zvukov jelenej ruje (Čestne prehlasujem, jelene som nerušil. Dokonca, keď som im zaručal, tak mi odručali späť!). V kadi sa odohrávala samostatná zábavná estráda s prudkou politickou nekorektnosťou, ktorú ale organizátor dobre znášal (a že sa mu teda nakladalo...). K tomu opekačka hlboko po polnoci, prosto parádny večer.
Ak mám hodnotiť sobotný program, tak budem zas len chváliť. Geocachingu som sa nezúčastnil, ale ciele sa mi zdali silno atraktívne a myslím, že bolo na to pridelené dostatočné množstvo času.
Za to som sa zúčastnil endurového výjazdu v skupinách. Rozhodnutie organizovať tento výjazd ako skupinový, v päť členných družstvách + sprievodca, bolo výborné a malo zásadný podiel na dobrom pocite účastníkov z tejto jazdy. Neviem komu konkrétne ďakovať za tie krásne trate a najmä za vybavenie povolenia na prejazd Špaňou dolinou. To bol zlatý klinec výjazdu. Extra bonusom pre mňa bolo, že som si konečne zajazdil s ľuďmi, s ktorými som na to už dávno mal chuť a konečne to vyšlo. Záverečná naháňačka so ZeOn-om hore k hotelu bola hodne dobrá, len sme mali chumaji počkať Awiu, ktorý sa obetoval a fotil, isto by sa pridal. Trochu sme to prehnali s premotivovanosťou, sorry Awia.
Miesto, ubytko, program, počasie, ľudia – to všetko z môjho pohľadu lepšie byť nemohlo. Nedostatkom bola len neskúsenosť dievčat v bare s čapovaním piva, ktorá teda silno bila do očí, ale niekde okolo piateho kola to strácalo význam. V sobotu večer som smutný odchádzal, pretože som nemohol zostať do nedele. Veľká škoda... Moc sa teším na fotky, tak poďme von s reportom!
Diskusia k článku (13)![[Verzia pre tlač]](images/print.gif "[Verzia pre tlač]"){kind=small}
