Srbsko. Knjažajevac – Srbobran 516 Km
Vstaneme a ideme sa povoziť popri toku Dunaja na Srbsko – Rumunskej hranici, ktorú tvorí rieka. Zídeme z hlavnej a už to začína. Mosty, tunely, zákruty. Stále dokola. Jednu chvíľu jazdíme na úrovni rieky a za chvíľu sme vysoko nad ňou. Dunaj tu chvíľami tečie oklieštený horami a chvíľami sa rozlieva do niekoľko kilometrovej šírky. Neviem či to na fotke uvidíte, ale na Rumunskej strane je do skaly vpravo vytesaná obrovská tvár.
Jazdíme hore a dole. 150 kilometrov tunelov, mostov a prevýšení. Slušný asfalt, vyvážené zákruty. Jediný problém máme s vjazdmi do tunelov, keďže máme slnečné okuliare a po osvetlení ani chýru, ani slychu. Pred vjazdom sledujeme informácie o dĺžke tunela aby sme vedeli ako veľmi máme brzdiť. Luky slnečné okuliare nemá, tak aspoň strieľa do výfukov. Úžasná zábava.... Na fotke sme 277 metrov nad hladinou a po pár sto metroch jazdy sme boli zasa na úrovni hladiny.
Cesta bola skvelá, ale podľa Freedomových informácií sme mali nájsť ešte nejakú zrúcaninu. A skutočne. Cez dieru v skale vchádzame do hradu. Na fotke je pekne vidieť ako sa Dunaj v týchto miestach rozlieva do niekoľko kilometrovej šírky.
Cesta sa srbským bratom nezmestila a tak prechádzate durch kultúrnou pamiatkou. Neviem čo na to miestni ochranári, ale každopádne je zaujímavé vidieť kamión prechádzať hradom.
Skutočne zaujímavý nápad prebúrať hrad aj s kopcom. Takýto pohľad sa vám naskytne pri príjazde. Len pre vašu predstavu, kamióny tu fičia aj 60 Km / h.
Rozlúčili sme sa s Dunajom a vyrazili sme do
Nového Sadu. Cesta nezáživná. Jediné spestrenie nás čakalo na mýte kde sa obsluhujúci chlap pýta odkiaľ sme. Keď sme mu povedali, tak začal jačať po slovensky, že on je Slovák ako repa z Detvy. Nevieme ako sa ten nešťastník dostal až tam, ale krajanov máme zrejme všade. Motel, čo sme si našli, vyzeral v pohode, ale po chvíli sme si všimli ako nám po izbe behajú šváby a voda z vodovodu smrdela ako v Piešťanských kúpeľoch vajcovka.
Tak sme sa odpratali do krčmy a poslednú noc (že vraj tak sa to má) sme si vyhodnotili našu expedíciu. Odznelo tam všeličo, ale najlepšie bolo Lukyho zapálenie, keď Pagymu vysvetľoval, že CBR 600 je rýchlejšie ako Tuono 1000 a s ohňom v očiach vyzýval všetkých aby sa stavili. Keď kukol na Freedoma, ten si zobral svoj povestný pohár vína a kľudne sa spýtal: A my čo máme v piči, máme zatiaľ čo robiť? Týmto klincom bolo hneď po hádke.
Rado zas povedal, že niektorí ľudia sa tu penke vyfarbili. Celá výprava s ním hlboko súhlasila. Domíňali sme čo sme mali, ráno sme sa rozdelili na dve partie. Freedom a Rejdio ako správni choppráci šli po normálnych cestách cez Maďarsko a zvyšok to zobral po diaľnici. Cesta je nudná a opísal som ju v prvej časti. Domov sme dorazili všetci zdraví, opálení, spokojní a dosť unavení. Podarilo sa nám naplniť aspoň jeden z našich snov a na budúci rok sa zas určite niekam vyberieme.
Koho by ešte zaujímal sumár:
- Počet účastníkov: 6 motoriek, 8 ľudí
- Počet dní: 15
- Počet najazdených km: podľa absolvovaných výletov 4 500 – 4 900
- Samotného jazdca to vyšlo na cca 22 000.- Sk
- Dvojicu na jednej motorke to vyšlo na cca 32 000.- Sk