Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 22.04.2013 Autor: corvette
Čitatelia: 11653 [Mototuristika - Európa - Výlet]
Kalte Kuchl – jedno z motorkársky najospevovanejších miest v blízkosti slovenských hraníc. Táto skutočnosť nás s Hnilom natoľko zaujala, až sme sa rozhodli ísť to na vlastných gumách s našimi jednovalcami okoštovať.
Večer pred odchodom idem na motorku nahodiť tašky a zadné koleso je prázdne. Asi ten rumunský suvenír v zadnej gume konečne zaúčinkoval. Hnilovi teda volám v štýle Houston máme problém, jeho však len tak niečo nevykoľají a hneď do pléna predhadzuje plán. Corvetta nafúkaj to, za hodinu skontroluj, ak to nevyfučí prídeš s tým ráno do TN dáme to opraviť a vyrazíme. Corvetta nafúkala a v pravidelných intervaloch až do noci behala okolo gumy s meračom tlaku. Keďže guma stále držala šla som spať so zmiešanými pocitmi lebo nebolo isté či bude stále tvrdá aj ráno. Držala aj celý výlet a prežila aj príhodu: Ako som šla do Hondy opravovať defekt, ktorý som nemala. No ale dosť bolo o gume, treba aj niečo o tom jazdení.
Ráno máme stretko v Trenčíne. Keďže guma je tvrdá a netreba nič opravovať vyrážame na Osterreich. Dé jednotkou prichádzame do Bratislavy, kde na poslednej slovenskej pumpe kupujem mapu Rakúska v mierke 1:600 000....chyba. Obaja vytiahneme mobil a do navigačky hodíme Kalte Kuchl. Cieľ nám to vyhodilo obom rovnaký aj kilometre skoro rovnaké, len Hnilo mal v nastavení predvolenú najkratšiu trasu. Cez Kittsee vchádzame do Rakúska a nechávame sa viesť navigáciou... Bola to veľmi zaujímavá cesta, keďže ako som už spomínala mal Hnilo nastavenú najkratšiu trasu a ja najrýchlejšiu. Ale keďže šiel prvý nechala som sa viesť. Odbočka z hlavnej cesty po nejakej ulici a naspäť na hlavnú cestu. Tento postup sa opakoval viac krát.
Ako tak valcujeme kilometre, ktoré nás delia od Kalte Kuchl, stále čakám kedy už začne tá všetkými ospevovaná cesta. Keď sa však cesta nijako prekotne nemenila, prikladala som to faktu, že ľudom z okolia Bratislavy môže aj toto pripadať veľkolepo, ale pre mňa ako obyvateľku hornatej kusuckej oblasti jej to slabý čaj. Na ploche navigácie sa už ukazuje cieľ, ktorým aj prechádzame, ale KK nikde. Tak sa prevezieme ešte ďalej, potom zasa naspäť, ale po Kalte Kuchl ani stopy. Vedľa cesty je nejaká drevená tabuľka s nápisom Kalte Kuchl a šípkou. Ideme teda podľa šípky, ktorá nás privádza medzi domy. Jediná cesta smeruje hore kopcom do hory. Popri tom, ako stúpam po šotolinovo-kamenistej ceste v nádeji, že je cesta to do KK, rozmýšľam ako tú jazdia jogurťáci. Nedávalo mi to logiku a zrejme ani Hnilovi, ktorý zastavil a zvestoval mi plán „P“. Teda mám ho tam počkať a on ide pozrieť kde tá cesta vedie. Dedina v ktorej sa toto slávne KK nachádza si hovorí Steinklamm vo voľnom preklade lepkavý kameň. Ten názov na túto cestu aj sedí, akurát pre naše šťastie sú toto kamene nelepkavé.
Keď nás už nebavil asfalt urobili sme si výlet do prírody |
Ja si zatiaľ fotím miestnu salamandru škvrnitú latinsky Salamandra salamandra a drevo. Hnilo prichádza s vôbec nie prekvapivou správou, že hore je akurát tak veľký trt. A tak cestou dole myslím na Maťa, ktorý by z nás mal určite radosť, pretože výlet minimálne bez šotoliny nie je dobrý výlet. Začínam si však uvedomovať, že sme asi troška inde ako sme mali byť. A tak si počas prejazdu kamenistým vracákom nacvičujem ako sa opýtam na Kalte Kuchl. Zišli sme naspäť k domom, kde práve do garáže parkovala nejaká Rakúšanka. Vošla som jej až do garáže a veľkolepo sa jej pýtam svoje nacvičené: „Wo ich finde Kalte Kuchl?“ Spustila na mňa po rakúsko-nemecky, že sa mi skoro až vyklápačka zatvorila. Pochopila som asi toľko, že toto nie je to KK, ktoré hľadáme my, iba sa tá oblasť domov tak volá, pretože sú tu postavené domy v podobnom štýle ako sú v KK. Poďakovala som jej za info a bežím zvestovať Hnilovi túto novinu. Obaja hádže do navigácie Kalte Kuchl ale výsledok žiadny. Preto ideme na miestnu benzínku, kde pumpárke na pult predkladáme mapu a že nech nám na mape ukáže kde je KK ktoré hľadáme. Žiaľ, nevedela. Hnilo navrhuje ísť na Mariazell, kde sa ubytujeme a v duchu ráno múdrejšie večera, situáciu vyriešime ráno. Cesta nebola dlhá a tak nás onedlho vítajú brány Mariazellu.
Zaparkujeme to na miestom parkovisku, ideme sa poprechádzať a pokúsiť sa splašiť nejaké ubytko. Vysielam Hnila do hotela Goldene Krone, vyjednať s recepčným cenu za noc.
Hnilovu slovnú zásobu tvorí 10 nemeckých slovíčok, s ktorými však vždy všetko vybaví. Recepčný nám otvoril zadnú bránu, kde si nechávame motorky v zóne pre sušenie prádla.
Povynášame si veci do izby a oddychujeme. Keď som Hnilovi spomínala, že si beriem šaty a lodičky nebral to vážne. Keď som ich však začala vyťahovať z tašiek došlo mu, že je to so mnou ešte horšie ako si myslel, ale keď som sa do toho obliekla, tak sa nesťažoval :D. A tak sa vyberáme na prechádzku večerným Mariazellom, ktorý je zväčša vydláždený mačacími hlavami, medzi ktorými sa nachádza medzera... akoby presne vedeli, v čom tam pôjdem obutá.
Pridané: 22.04.2013 Autor: corvette Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 126237 | Včera: 167247