Kdo si hraje nezlobí - renovácia starej MZtky 1/3

Stručne povedané, vyžobral som si ju. Kúpiť je jedna vec, ale ďalšia je preprava a prepis. Na lesoch mali človeka čo mal na starosti odpredaj všetkých motoriek a odmietal s papiermi čokoľvek spraviť, kým nebudú rozpredané všetky, aby vraj nemusel na úrady chodiť 2-krát.

Čakal som celé leto... a prišla jar 2009

Na jar ďalšieho roka mi ju konečne doviezli, s platnou STKáčkou, papiermi, kľúčmi, prestrihnutou benzínovou hadičkou, chýbajúcimi šróbami a ďalšími detailami, ktoré sa dajú zhliadnuť na fotkách. Cez nefungujúce brzdy, chýbajúce zadné svetlá, suchú baterku, absentujúcu fajku, rozlámané budíky a komplet nefungujúcu elektriku izolovanú lekárskym leukoplastom. Bola príslušnými úradmi schválená na používanie na pozemných komunikáciách. Doma neveria, že to kedysi bola motorka, nieto, že z toho raz bude motorka.

Telefonát ujovi:

• „WTF??“
• „No vieš, preto bola taká lacná, na nej sa vlastne ani nejazdilo, len stála v garáži a ostatní z nej brali to, čo pochybilo ich motorkám...“
• „...“

Fajn, na tachometri sú čísla 7069.2, na prvý pohľad buď bojovala v druhej svetovej vojne ako low - level bomber, alebo poslúžila ako strašiak proti vrabcom na poli s kapustou.

Na druhý pohľad začínam objavovať jej krásu: nádherne ulomené budíky, provizórne uchytené drótom (zrejme uzemňovák z nejakej úbohej trafo stanice), na nádrži sa evidentne odohrali nejedny myšie sexuálne orgie, riadidlami sa zrejme niekto pokúsil vypáčiť dvere od garáže a elektroinštaláciu ktosi užíval na šokové zabíjanie menších hlodavcov.

Posledná myšlienka pred opustením motorky v garáži na nočný odpočinok - hlavne nech je motor a rám OK.

Leto 2009

Polka leta strávená na stavbe domu hneď vedľa garáže mi ponúkla možnosť „večernej školy motocyklového fajnšmekra“, zároveň som dostal špeci úlohu – vybaviť garáž potrebnými nástrojmi na bežné a nebežné opravy - samozrejme v rámci finančných možností.

Prvé šli dole kolesá, predný ráfik bol neúnosne poohýbaný do všakovakých smerov, špajdle mali tiež dosť, kúpil som nový ráf a špajdle u Klimenta v Lučenci, kde mi celé koleso aj zostavili. Zadné bolo až na defekt a dezén ok, tak som ich iba dal prezuť u Pandulu, kde som aj kúpil jazdené pneumatiky z nemecka, vzorka ešte dobrá a na tlačenie po garáži stačia. Vymenil som riadítka, rukoväte, objednal nové budíky (pôvodné nefungovali a namiesto krycieho skla a plechu tam boli akési vysústružené plastové somariny s hrubým plexisklom), držiak budíkov a gumové uloženie budíkov. Objednal som tiež chýbajúce zadné svetlo, bočný stojan, v predajni JJmoto vo Zvolene som objavil smerovku (MZtka prišla s troma smerovkami) za dobrú cenu a v elektre „na rozkroku“ som kúpil kopy káblov, Feston konektorov a kopu cínu. Nové diely som permanentne na eMZetku namontovával aj zmontovával a postupne (po overení, že ten ktorý diel sedí) som ju rozoberal. Do zimy ostala MZ v 3 kusoch: rám, motor a krabica. Otec krúti hlavou a vtipkuje, že takto nám to ostane v garáži 10 rokov kým, to dáme do šrotu.

Zima 2009/2010

Po rýchlom spravení skúšok a teda „vybavení dovolenky“ na celý január som nabral na dom dvoch kamarátov (rovnako ako ja, strojárov. Sme teda v zostave Bíro (ja), Koláčik a Jakub, s ktorými sme sa začali „hrať“. Prvá prišla na rad elektrika.

Elektrika

Stav kabeláže vidno z fotiek, takže asi chápete kompletnú výmenu káblov a konektorov. Postupovali sme spôsobom: každý si zobral jeden zväzok káblov a spravil kópiu. Okopírované káble sme rovno zabužírkovali dokopy, konektory sme pájkovali a tiež sme ich bužírkovali čo to dalo. Pri tejto primitívnej činnosti nastalo niekoľko problémov, ako napr úplne chýbajúce káble k otáčkomeru v pôvodnej kabeláži. Chýbajúce káble sme doplnili podľa 3D grafickej elektrickej schémy. Po skopírovaní sme novú kabeláž odložili na lepšie časy.

Hydraulická brzda

V nálezovom stave chýbali doštičky, kolíky pre doštičky, pružinka doštičiek a ako bonus bola celá zvonka tak pofidérne špinavá, že znútra isto nebude krajšia. Rozobrať, vyčistiť, pretesniť, vymeniť guferá, zamontovať chýbajúce diely, odvzdušniť a je funkčná.

Rám

Prvá vec, čo nás upútala na holom ráme, bola kopa Fe2O3 v oblasti umiestnenia batérie. Vlastne celý držiak baterky bol iba z hrdze. Toto naozaj nemalo zmysel šmirgľovať, pri opieskovaní by tam žiadny držiak neostal. Naše riešenie: ufikli sme ho flexou a na jeho miesto sme vyrobili nový držiak z plastu (upevnenie šróbikom o pozostatky starého držiaka).

Zvyšok rámu bol po dôkladnej obhliadke zhodnotený nasledovne: predná časť rámu (od hlavy riadenia až po sedadlo) je OK, zadná časť (podsedlovka, upevnenie motora, zadná kyvka, blatníky, stupačky...) nevyhovuje nášmu hrdzovému štandardu. Takže prebrúsiť, najprv excentrickou brúskou, potom dohladiť jemnými vodnými brúsnymi papiermi (500-1500). Nasledovalo lakovanie.

Lakovanie

Na tento účel sme rozdelili diely na 2 kopy: a) diely ktoré nalakujeme sami, lebo si to chceme vyskúšať a nie je ich veľmi vidno, b) diely ktoré sú esteticky dôležité a dáme ich nastriekať do profi lakovne.

Začnem skupinou b). Sem patrí nádrž, airbox, dekel náradia, blatníky. Ako šťastie v nešťastí kamarát akurát nabúral auto, tak sme tieto diely dali striekať spolu s autom a boli nastriekané grátis.

Skupina a). Po dôkladnom prebrúsení a zahladení nerovností, sme sa pustili do výroby našej osobnej striekacej kabíny (keďže vonku mrzlo a nechceli sme garáž zvnútra prefarbiť na čierno). Kúpil som veľkú maliarsku fóliu (3x10m), ktorú sme zavesili na vodiace lišty garážových vrát a tým nám vznikla igelitová „stříkárna“.