Kdo si hraje nezlobí - renovácia starej MZtky 2/3

Diely sme zavesili na drôty (upevnené o vodiacu lištu vrát), nasadili respirátory a pojali sa striekať základ. Po preschnutí základu sme striekali čiernu farbu zo spreja (nemal som striekaciu pištoľ a neveril som, že to ten kompresor čo bol v garáži zvládne) a nastriekali sme zo 3 tenké vrstvy čiernej. Tu prichádza náš prvý fail. Nikto z nás nemal skúsenosti so striekaním a ani sme to nikde nezisťovali, a tak sme zabudli dať na vrch bezfarebnú vrstvu. Vďaka tomuto nášmu fó-pá bola (a stále je) farba po zaschnutí veľmi citlivá na škrabance. Neodlupuje sa síce, ale každé, aj jemnučké, zaškrabnutie zanecháva ryhy až na základ. Ďalšiu zimu ma teda zrejme čaká prelakovanie.

Diely postihnuté naším farebným fušerstvom: kus rámu, stupačky, držiak výfuku, pedál zadnej brzdy, zadná kyvná vidlica a ten kus kovu čo drží zadný bubon v správnej polohe.

Zadné pružiace a tlmiace jednotky

V nálezovom stave vyzerali strašne. Nastavovanie tvrdosti skrátením pružiny nefungovalo (kopa špiny), tak si ich zobral do parády kamarát Jakub, ktorý ich (s našou pomocou) rozobral, vypucoval a zase zložil. Rozoberanie a skladanie boli síce časovo najmenej náročné, zato o to fyzicky a psychicky náročnejšie. Bola to doslova trojchlapová robota, keď jeden človek tlačí pružinu dolu, druhý ju drží aby v prípade vyskočenia nezaletela nikomu do hlavy a tretí odstraňuje plastovú úchytku pružiny. Tlmenie nebolo nijak upravené ani opravené, nenašiel som nikde návod ako sa to dá svojpomocne spraviť, tak ostalo tak ako bolo (aj keď home test dopadol tak, že jedna jednotka tlmí viac ako druhá).

Predná vidlica

Keď už bola motorka takmer úplne rozobratá, prečo nie aj vidla? Tak sme sa rozhodli aj jej dopriať servisný zákrok. Diely na opravu prednej vidlice zo stránky moto-prodejna.cz boli doma, tak prečo nie? Povolenie horných šrúbov bola sodoma, ten poondiaty sovietsky fixačný lak držal jak hluchý dvere, pomohlo až nasadenie nohy zo slnečníka na račňu a poriadne trhnutie touto 2 metrovou pákou. Popis trápenia so servisom prednej vidly som doplnil na slovenské MZ fórum, sem len dodám, že nie všetky nové diely musia sedieť. A niektoré nemusia dokonca ani skoro sedieť (rozmer väčší o cca. 1mm na priemere). Tlmičový olej som zvolil podľa odporúčaní z MZ fóra, pružiny nechal pôvodné. Vymenené bolo prakticky všetko čo sa vymeniť dalo. Pri montáži sme namiesto fixačného laku použili červený silikón, olej vo vnútri udrží a aspoň nebudem zas nadávať keď to budem mať povoliť.

Motor

Motor sme revolučnými metódami (drôtená kefa, tech. benzín, handra, plochý šraubovák) odľahčili o dáke 2 kilečká, jemne sme ho naleštili, spozorovali pod blatom poodieraný lak a nechali sme ho tak. Jeho čas mal ešte len prísť.

Výfuk

Tu nám nemohlo pomôcť nič iné ako ženská ruka. Na scénu prichádza kamoška Ekožena, ktorá hrdo príma úlohu zbaviť výfuk povrchových sračiek. Neveril som, že sa to dá, ale skutočne, ženy a čistenie je kombinácia ktorej neodolal ani niekoľkoročný zapečený olej zmiešaný s blatom.

Po vyčistení výfuku zvonku bolo potrebné prepláchnuť mu trošku aj vnútornosti. Naliali sme do neho trochu benálu a v dobrej viere, že to prepláchneme a vylejeme sme s ním poriadne hrkali. Z výfuku sme nič nevyliali... Benzín síce žblnkal, ale nevylial sa. Tie komory sú u dvojtaktov fakt dobre premyslené. No nič, výfuk zakvačíme na plot, pripálime zapíkom a uvidíme. Začalo to horieť. A nám nenapadlo nič lepšie ako do toho začať fúkať. Po „naštartovaní“ tohto primitívneho raketového motora a jemnom spečení nejakých mihalníc si berieme kompresor. Vyrábame na striedačku plameňomet a pulzný reakčný motor. Strašne nás to baví a tak len prilievame benzín a bavíme sa do noci, kedy nám výfuk pri podarenom štarte skoro uletí z plota. Je maximálne rozžeravený, tak ho nechávame do rána vychladnúť.

Ráno to pod výfukom vyzerá akoby tam 10 rokov parkovala V3S.

Skladanie

Pri skladaní sme každú súčiastku, novú či starú, poriadne vydrhli a naleštili (týmto chcem poďakovať Jakubovi, ktorý zvlášť vynikal v leštiacich technikách). Našimi spoločníkmi sa stali leštiaca pasta Tempo Plus, výber šmirgľov, technický benzín, acetón a veľká kopa handier. Snažím sa nahrádzať staré šróby novými, ale nie všetky sa dajú bežne zohnať, tak improvizujeme a niektoré šróby skracujeme. Doťahujeme na fest. Koláčik s Habibim dokonca tak na fest, že strhli závit na šróbe z brzdového kotúča. Odvŕtavame. Rovnako odvŕtavame aj šrób z krytu náhonu otáčkomera. Oba závity našťastie otrasmi vŕtačky povolia skôr ako sa stihneme prevŕtať cez motor/kotúč.

Skladanie ide relatívne v pohodičke, nikam sa síce neženieme, ale ide to rýchlo. Pri zapájaní bovdenu náhonu otáčkomera zisťujem problém. Nový bovden nepasuje k novým budíkom. Po krátkej porade opatrne flexou zrezávam a zužujem plastový výčnelok na tachometri, aby na seba vybrania laniek bovdenov dosadli. Namontované je už takmer všetko, no začína nás tlačiť čas. Otec hrozí, že čo nájde v garáži nenamontované na motorke po mojom odjazde do Brna (škola), to vyhodí. Posledný deň v garáži ťaháme do noci a domov ideme až po polnoci. Všetko je namontované kde malo byť, ale nevyskúšané. Veď príde leto. Rodina neverí, že je tá istá motorka, čo pred rokom prišla.