Rumunsko 2003 2/4

3.deň 11.8.2003 Borsec-Toplita-Georgheni-Sovata-bunesti-Sighishoara-Brasov-Bran
Cesta cez priesmyk Bucin (1287 m) bola zážitok. Cesta nan od Georgheni je vcelku O.K., ale asi 50 m po prechode vrcholu smerom na Praid končí asfalt a začína asi 10 km úsek šotoliny, štrku a hliny.
V dedinke Bunesti dávame kávu v miestnom „bare“. 2 kávy + zmrzlina = 20 Sk. Ako sme sedeli, dala sa tu s nami do reci skupinka cigánov, vedeli po srbsky tak asi hodinu s nimi debatujeme.
Po príchode do Sighishoari sme sa v miestnej reštaurácii najedli a vyrážame na prehliadku Drakulovho rodného domu. V sucastnosti je z neho reštaurácia. Sighishoara je pekné starobilé mesto, niečo ako Český Krumlov. Pred mestom Brasov sa nám otvára krásna scenéria Transylvánskych álp. V Brasove sa zastavujeme len v bankonate a pokračujeme do mestecka Bran. Tu leží Drakulov hrad, nie skutočný, ale len turistická atrakcia. Jedine, čo ho s Drakulom spája je to, že sa ho raz pokúsil údajne dobiť. Je tu kemp a množstvo penziónov, vcelku dobrej úrovne. Noc pre dve osoby 300 až 700 Sk, záleži na úrovni vybavenia, a či su v cene aj raňajky.

Interiér baru v podhradí

4.deň 12.8.2003 Bran-priesmyk Bran-Campulung-Pitesti-Bukurest-Constanta-Mamaia
Ráno sme sa vybrali na prehliadku hradu, vstupné bolo cca 75 Sk na osobu, Vyzerá, ako zmenšené Bojnice. Po Drakulovi ani stopy. V podhradí je veľmi pekný skanzen.
Cestou z Branu na Pitesti sme prechádzali priesmykom Bran (1245m) Je tu nádherná príroda a veľmi dobré cesty. Domáci tu pri ceste predávaju rôzne špeciality, ako pravé, lesné sirupy, bryndzu, syry, rôzne klobásy a sušené mäso.

na vrchole priesmyku Bran

Cesta Pitesti-Bukurest je ako sme neskôr zistili, jediná Rumunská diaľnica - sú bezplatné. Bukurest - určite sa jej nabudúce radšej vyhnem. Diaľničný obchvat Bukuresti mal byť dokončený v r.2002 a diaľnica z Bukuresti na pobrezie v r. 2002-2003. Samozrejme, nenašli sme po nich ani náznak.
Omylom sme sa teda dostali až do centra Bukuresti, je tam katastrofálne značenie (inde som bol až prekvapený výbornym značením všetkých ciest), blúdili sme tu asi hodinu a Danka zo zufalstva až plakala. Ale ak sa niekoho opýtate na cestu, každý vám veľmi ochotne pomôze. Ak teda prekonáte rečovú barieru - Väcsinou si pomôžete len angličtinou.
Cestu z Bukuresti do Constanty na pobrezie je lepsie spravit bez nocovania (nie je totiž kde) My sme ju spravili bez jedinej prestavky, čo je asi 220 km. Bol to zatiaľ môj najlepší výkon. Ale naše pozadia na to mali iný názor. V Constante ešte aj večer sú na každom rohu 2 metrové kopy melónov, stoja od dvoch do piatich korún. Hneď pri Constante leží asi najlepšie Rumunské letovisko - Mamaia. Pri jazde po hlavnom bulváry som mal pocit, že nie som v Mamai ale v Maimi. Dorazili sme sem asi o 21,00, všetko bolo nádherne vysvietená, terasy, nadherné hotely, jeden krajší ako druhý, všade palmy, išli nám oči vypadnúť. Čudujem sa, že to ešte Slovač neobjavila. Ubytovali sme sa v kempe na konci strediska v chatke s príslušenstvom (dosť veľká za 750 000 lei = 780 Sk) Za stan bol poplatok 120 Sk. Inak kemp veľmi pekný s reštauráciami, diskotékou a množstvom obchodov.
50 m širokú a asi 4 km dlhú pláž sme mali hned pri chate. Nato že je práve stred sezóny, je tu prekvapivo málo ľudí.

Sighisoara - rodný dom drakulu