Cesta okolo Česko-Slovenska (13-19.júl 2003) 4/6

16.7.2003
Česká Skalice - Liberec – Děčín – Karlovy Vary – Františkovy Lázně – Aš – Hranice – Cheb (cca 440 km)

Dnes som mal na pláne posledný cieľ - najzápadnejšiu časť Čiech. Od rána bolo neznesiteľné teplo, preto som sa v kempingu dlho nezdržal. Vyrazil som smerom na Trutnov a pokračoval ďalej na Liberec. Boli tu menšie kopce, ktoré sa striedali s lúkami a početnými dedinami.

Približne od Děčína sem tam pri ceste postávali „technické pracovníčky“ väčšinou tmavšej pleti. Popoludní sa teplota vyšplhala niečo cez 30º. Na obed som sa zastavil na benzínke niekde medzi Děčínom a Dubím.

Litvínov je veľmi zaujímavé mesto. Keď to porovnám s Novákami tak Nováky mi pripadali ako „prechádzka jarným lesom“. Stretol som sa tu s viacerými zaujímavými značkami.

Jedna značka sa skladala z červeného svetla a tabule s nápisom: Keď svieti červené svetlo, zastavte a vypnite motor. (boli asi za každou križovatkou)

Ďalšia: V úseku 120 metrov možný únik čpavku....

Skonštatoval som, že jeden z mojich životných snov je bývať v Litvínove.....

Pokračoval som na Karlove Vary. Cesta tu v určitých úsekoch bola štvorprúdová, ale dosť nekvalitná (jamy a iné nerovnosti). V Karlových Varoch bola zápcha, ale bez problémov som sa preštrikoval. Za Sokolovom som zišiel z hlavnej cesty a pokračoval som cez dediny až do Františkových Lázní. Ďalej som išiel na Aš a do dediny Hranice to bolo už len 12 km. Dostal som sa až do osady Trojmezí, z ktorej cesta pokračovala naspäť do dediny Hranice.

Posledný bod cesty bol splnený a tak som pokračoval smerom na Cheb. Pri Chebe sa nachádza vodná nádrž Jesenice a je pri nej zopár kempingov. Voľné miesto sa mi podarilo nájsť až v štvrtom kempingu s názvom „Karel“, kde som dorazil okolo 19:30. Na recepcii som nikoho nenašiel a preto som sa informoval v miestnej jedálni. Tam mi povedali že na recepcii už nikto nie je a že sa stačí prihlásiť ráno. Vybalil som sa, rozložil som stan a chcel som sa ísť osprchovať. Obišiel som celý kemping, ale sprchy a ani umyvárku som nikde nenašiel. Znova som zamieril do budovy, kde bola jedáleň. Za barovým pultom stála nejaká slečna, ktorej som sa spýtal, kde sú tu sprchy. Odpovedala mi ruským prízvukom, že nerozumie, tak som hľadal niekoho, kto mi bude rozumieť. Po chvíli sa mi to aj podarilo a aj mi ukázali, kde sa sprchy nachádzajú. Sprchy boli tri, z toho dve nefungovali.

Večer (asi o 21:00) som vyrazil do kempingu s tým, že by som sa hádam mohol aj najesť. V jednej celkom príjemnej reštaurácii mi povedali, že varia iba do pol desiatej. Keď som tam už sedel, tak som si objednal aspoň strik. Čašníčka mi vysvetlila, že červený strik sa u nich volá „houba“.Tak som tam vypil asi tri houby. Inak čašníčka bola veľmi príjemná, prehodil som s ňou zopár viet. Ale hlad je hlad, preto som sa vybral hľadať nejaký podnik, kde sa budem môcť ešte najesť. Nakoniec sa mi podarilo (asi na tretí krát) nájsť bufet, kde mali aj niečo na jedenie a aj tam mali iba špekačky.

Konečne som sa najedol, a vybral som sa na diskotéku ktorá bola v kempingu. Po pár hodinách som išiel radšej spať, diskotéka nestála za nič, akurát pár násťročných domácich dostalo po hube od ochranky alebo čo to bolo. Už som bol pri stane, keď som zbadal jednu slečnu, ako sedí sama pri ohni. Vybral som sa k nej. Po chvíľke rozhovoru som sa dozvedel, že sú tu štyri, dnes večer im vykradli stan a ostatné baby išli na políciu. No, to fakt poteší. A ten incident na diskotéke bol kvôli tomuto problému. Sedel som tam s ňou asi do pol piatej ráno kým, nepriviezli policajti ostatné baby.
17.7. 2003

Kemping Karel

Vstal som asi o 10:30, Išiel som sa umyť a zaplatiť kemping. Dnešný deň som mal na pláne ako oddychový, počasie nebolo najlepšie na výjazd. Za dve noci som v kempingu zaplatil 240 Kč.

Skoro celý deň pršalo, takže som väčiu časť dňa strávil v stane. Večer som sa stretol s mojimi novými kamarátkami a tak sme išli na „Pivo“.