SUZUKI BANDIT GSF 600 S - 360°

Stručný opis vlastností B6 a ako som cestoval po susedných krajinách.

Prečo Bandit a len šestka?

Iste človeku pri výbere jeho prvej motorky napadne otázka, čo z tak pestrého trhu by si mal kúpiť. Na 120% sa tu hodí článok z mojej internetovej stránky, ale ako to bolo u mňa?

Vodičák som mal už od dospelosti, ale potom dlhé roky len sníval. K motorke som sa dostal až v 26-tich rokoch. A neľutujem. Predsa len, prax na aute od 18 rokov pomôže a človek vie ako sa na cestách správať. Tak som začal s 91-koňovou Hondou a pohoda. Predsa len, to očakávanie, rešpekt, poznanie krajských ciest a rozum prinieslo ovocie – neskutočná zábava a trvá už 4 sezóny a iste ešte bude. K motorkovaniu dosť prispela aj moja cyklistická vášeň a tým pádom iný pohľad na spoznávanie okolia.

Keď som si išiel kupovať prvý stroj, bolo jasné: nič okolo a nad 100 koní, žiadny superšport, drsné enduro, žiadna čierna či strieborná farba (áno, až taký som náročný) objem 500-700 ccm a ak z kategórie naháčov, tak polokapotovaná verzia. Na trhu toho veľa nebolo (nie všetko sa aj predáva z druhej ruky a za novšie značky či modely mali predávajúci inú predstavu o cene ako ja) a tak som mal favoritov ako GSF 600 S, ZR7 S či TDM. TDM-ku či ZR-ku som pri kúpe nenašiel v dobrom stave, ale priznám, má športovejší zvuk. A tak sa kúpil Bandit, model 2000-2004. Ten jediný sa mi ľúbi z tých troch vyrábaných generácií. A zatiaľ neľutujem.

Česká republika a všeobecné vlastnosti

Kedže to mám do Čiech najbližšie, raz za čas tam zájdem. Proste raj motorkárov. Tam motorkármi žijú a je ich tam vždy plno. Nedávno Čechám uberala na atraktivite päťdesiatka na dedinách (to bola hrôza), ale od februára 2009 sme na tom rovnako. Tak sa to už dá vydržať, i keď policajtov si tam snáď množia ako kukuricu.

Bandit je tam ako v bavlnke. Veď o tom svedčí aj česká Bandit stránka www.suzukibandit.cz. Obľúbená, snáď ľudová motorka pre Európu. Základné technické údaje nájdete na stránkach spomenutých v tomto článku, tak idem na to, čo zistíte len praxou.
Posed je príjemný i pre dvojmetrových chlapov (tým myslím fakt chlapov nad 100 kg). Netrpia nohy, kolená, zápästia či krk. Sedadlo je príjemné mäkké, zadok si ale musí zvykať. Tých 250 km v sedle je pohoda, potom to už chce korekcie – posúvať sa hore-dolu, či pri dlháňoch sedieť na spolujazdcovom sedle. Ako som písal, zvykom sa to dá zvládnuť a aj 600 km denne nie je na zbláznenie. Osobne odskúšané.

Turistická jazda (ktorú preferujem) má veľký dopad na odozvu Bandita. Otáčky do 6000 v pohode stačia (podľa výkonovej krivky tu z neho žmýkam asi 40 koní), menší hluk od motora, ku ktorému moc neprispieva ani trenie vzduchu. Ale zas nad 5000 otáčok ma rezký a krajší zvuk. Na štvrtom prevodovom stupni v dedinkách točí 4000 a na päťke za dedinou 5000 otáčok (ak je všetko v rámci zákona). Žiadne šklbanie, len hladký priebeh. Päťka Vás vytiahne aj z 30 km/h. Zo začiatku som nepoužíval šestku za dedinou, ale posledným rokom som si zvykol, predsa len má vytočených o 500 otáčok menej. Takouto turistikou je spotreba užasná. Ale predpokladám, že to na väčšine šesťkíl. 4,3 – 4,7 litra na 100 km jednoznačne. Neodporúčam ale ten 12000-ový motor moc dusiť. Jemný rozbeh za dedinou a rýchlosť len do 80 km/h si vypýta aj 5 litrov.

Brzdy som nejak netestoval. Naučil som sa čo znášajú a tomu prispôsobujem jazdu. Ale je pravda, že niekedy pri prudkom brzdení (najmä v dedinách treba byť pozorný) pozitívne prekvapia a zadné koleso v šmyku nie je nič vážne.

Odkladací priestor pod sedadlom je vyhovujúci. Lekárnička, náhradné žiarovky, originál náradie, kotúčový zámok či ďalšie univerzálne náradie – všetko tam schováte a ešte sú aj rezervy. Škoda, že len neurobili odkladacie priestory na bokoch pod riadidlami na kapotáži S verzie.

Poľsko a pneumatiky:

Už dlhšie som mal v pláne jarný výjazd popod Tatry s peknou panorámou ešte zasnežených Tatier a Poľskom späť. Rok 2009 to zvládol. Asi 11 hodín na ceste a 600 km. Tatry su pekné a to povozenie... Cmuk! Zatáčky, kopce, skaly, železnica, niečo pekné ako okolo Dolného Kubína. Výhľad je z našej strany krajší ako od severných susedov, minimálne pretože naše cesty vedú viac pod kopcami. Ale zato okolie, chatky a tá atmosféra okolo Zakopaného je úžasná. Nič také som u nás nevidel, snáď len z rakúskych seriálov. Iste sa tam najbližšiu sezónu vrátim. Samá drevenica, plno turistov – až srdce plesá. A z Poľska prídem do druhej slovenskej dediny na Orave a malí fagani hádžu do mňa kamene. Ale to už bude k inému príbehu – to negatívne pre motorkárov.

V kopcoch často prší a tým sú Tatry známe. Zachránia to z časti aj dobré pneumatiky. Po kúpe som mal na Bandite Metzeler Sportec M1, ale pri turistickej jazde bolo vidieť ako odbúda zo stredu. No proste nič vhodného. Potom som dal na výsledky testov, kúpil Metzeler Roadtec Z6 a nemôžem ich prestať chváliť. Za mokra som tiež jazdil. I keď tak voľnejšie a pri pamätaní na to, že sa treba vyhýbať bielym pruhom na cestách ma krízová situácia neprekvapila. Ale na suchu to je väčšia pohodička. Rýchlo sa zahrejú, držia až na kraj a dlho vydržia. Áno, bandit až na stúpačkách. Nie je to na bežných zatáčkach, ale v raji slovenských motorkárov – P. Baba, Šturec či J. Vŕšok. Tu je dôležitý mäkký okraj pneu, pre bežné vozenie zas tvrdší stred. Tým pádom som ich zodral po 18500 km – úžasné. Kombinácia Bandita a športovo-turistických pneumatík je to najrozumnejšie.

Maďarsko a podvozok

Maďarsko si z môjho mesta tiež vyžaduje spoľahlivosť osedlaného náčinia. 500 km za deň je bežné. Pri tejto krajine odporúčam len cesty prvej triedy. Tie ostatné dajú podvozku zabrať. Horšie ako u nás cesty smrti (aspoň pre motorky a dušu). To krajšie ako cesty juhom je architektúra Ostrihomu či Gyoru. Nič zaujímavejšie som na Maďaroch nepostrehol.

Prvú sezónu sa mi na Bandite zdal podvozok či pruženie mäkké. Plávanie pri prejazde rozbitejších zatáčok. Zadný centrálny tlmič je nastaviteľný. Nemenil som to a postupom času jazdu beriem ako štandard. Pekné zatáčky Šturca, náklony na maximum ničomu nebránia a motorka je vyvážená.

Ukrajina a eSko

Ešteže som tam bol pred teraz vyčíňanou chrípkou. Spojil som to so zrazom na Jahodnej a ten víkend padlo 1100 km. Sobota ráno pekne, pas nachystaný, tak prečo neskúsiť Ukrajinu a jej mesto Užhorod. Pre turistického nadšenca nič nemožné. Popri Košiciach a Michalovciach už teraz obľubujem dvojpruhové výjazdy cez kopce – veľmi dobrý nápad. Tým štýlom je asfaltovaná aj Jahodná. Na hraniciach s našimi východnými susedmi Vás čaká to, na čo sme si už pri EU odvykli. Plná kontrola, razítka do pasu, vypísanie nejakých papierikov a kontrola batožiny (u mňa aspon tá v kufri). Ale dobrá skúsenosť, kde uplácanie funguje na plno. Celkovo je hneď v Užhorode vidieť chudobu, nekvalitné cesty (ale možno to robilo to mesto, viď naša Bratislava) a motorkárov bez heliem. Na to by som si už asi pri jazde nezvykol.

Na dlhých cestách turista využije polokapotáž (u mnohých moto dodatok S) alebo si kúpi plexi na čistého naháča, ale pre mňa sú S-ká u každého modelu krajšie. Nemám veľa možností k porovnaniu, ale polokapotáž Bandita sa mi zdá slabšia. Pekne uchráni pred hmyzom na hrudi, ale zas na ruky dosť fučí. Cez leto to je príjemné, ale pri chladnejšom počasí to vyžaduje zimnejšie rukavice či vyhrievané rukoväte. Pri zaľahnutí za kapotáž je väčší hluk, ako keď som vystretý a vietor je od predku odrážaný niekde na polovicu helmy. Ale ten hluk môže spôsobovať aj druh helmy.

Svetlá sú na S verziu slabé. Ale fakt príliš. Malé šošovky, len jedno stretávacie svetlo, druhé je diaľkové (ale mohli spraviť dve stretávacie). To isté som počul i pri Fazeroch. Trošku to zachránia silnejšie žiarovky, ale len trošku. Veď nočné výjazdy majú iste svoje veľké čaro.

Slabá svietivosť je asi daň za veľmi príjemný výraz svetiel z boku či spredu pri pohľade na Bandita S, čo sa nedá s ničím zameniť. Hovorím len o ročníkoch 2000-2004. Efekt tomu dodávajú aj menené modré žiarovky a ich modrastý look cez šošovky (aspoň pri mojej modrej farbe motorky).

Tuning

Úpravy na autách sa mi vždy páčili. Myslel som, že pri motorke je to zbytočné, už aj tak jej továrenskou jedinečnosťou na ceste alebo nedostatkom tuningových dielov. Ale keď začnete hľadať na internete niečo ku konkrétnemu modelu, zistíte, že to môže presahovať Vaše bujné sny. Univerzálnosť, obľúbenosť a ľudovosť Banditov tomu dodala veľa. Od čírych svetiel, cez číre kryty motora až k nádherným dvojitým koncovkám výfuku. Tomu sa viacej venujem tu.

Prečo by som menil?

Tych pár výčitiek v článku na to nemá vplyv a na ktoré som neprišiel ma netrápia, takže je to čisto len o potrebe (nie nutnosti). Výkonovo Bandit 1200-vka, Hornet, či Fazer mi nepomôže. Laďák tiež nie. Ale má to súvislosť so zvukom. I keď kvapalinové motory znejú lepšie ako vzducháče, aj tak je to pri spomenutých objemovo väčších modeloch pre mňa nedostatočné. Preto by som koncepciu menil za V4 alebo V2.

Celkovo viac o modeli Bandit v rôznych ročníkoch, či objemoch sa dozviete na tejto stránke, kde som sa snažil všetky užitočné informácie zozbierať. Prajem Vám veľa šťastných kilometrov a novým Bandit majiteľom také veľké a snáď neutíchajúce nadšenie ako mám stále ja.