Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 08.11.2009 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 14865 [Testy a predstavenia - Test]
Záver sezóny, posledné teplé lúče slnka, rumunské hory a štvortkolky Can-Am. K tomu Jaro Katriňák ako sprievodca. No povedzte, odolali by ste takémuto pozvaniu?
Ja som veru neodolal a v stredu večer vysadol na našu redakčnú testovačku Kawasaki KLX 250 a vyrazil na nočný presun do slovenskej dedinky Bodoi (Bodonos) v Rumunsku. Čakalo ma skvelé privítanie hlavného organizátora Maxa z Brezna a troch báb, ktoré sa o nás celý predĺžený víkend starali. Chalani z Can-Amu boli ešte na ceste a dorazili pred polnocou. V piatok sme očakávali aj príchod Jara Katriňáka, ten však po šesťdňovej priamo z Portugalska musel na kontrolu do nemocnice v Prahe a preto sa ospravedlnil...
Enduro Klub Brezno už niekoľko rokov organizuje dobrodružné „zájazdy“ pre zanietených endurákov na Slovensku a od tohto roku aj v Rumunsku. V čase, keď sa jazdenie v lese stáva kvôli legislatíve problematickým, sú Enduro Adventure Tours skvelou cestou ako si zajazdiť v pohode a hlavne legálne, navyše so sprievodcom, ktorý vám podľa vašich schopností ukáže tie najzaujímavejšie terény. Ak si navyše predstavíte, že vašim sprievodcom môže byť aj Jaro Katriňák...
Dovozca štvorkoliek Can-Am na Slovensko, firma Imidjex s. r. o., v spolupráci s Enduro Klubom Brezno organizuje pre svojich zákazníkov zájazdy. A práve od nich dostávam pozvánku zúčastniť sa tejto akcie na štvorkolke Can-Am Outlander 800.
"Môj" Can-Am Outlander 800 |
Ráno som mal pocit, že najväčším úspechom dňa pre mňa bude keď sa mi podarí nabootovať. No ako to povedať, aby to nevyznelo blbo – povedzme, že veta, že východniari toho znesú veľa, je fáma. :-)
Keď sa už tvárim, že som prebudený a tlačím do seba jeden párok s trochou chleba, chalani už obliekajú chrániče. Tak na mňa sa čakať teda nebude! Raz dva som oblečený a Maxo – náš sprievodca, mi dáva rýchlu inštruktáž a pár rád na ovládanie môjho Outlandera. Rýchla rozprava a už vyrážame.
Neďaleko za dedinou sa napájame na poľné cestičky a cez nádherné lúky a pasienky smerujeme do kopcov. Na prvej prestávke ešte dofukujeme pneumatiky na mojom Outlanderi. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúda snehu a pripomína to fakt, že pred týždňom sa vlna studeného vzduchu so snežením nevyhla ani Rumunsku. Žiaľ, tento skorý sneh veľmi ťažko dopadol na miestny les. Listnaté stromy, ktoré sa ešte nezbavili listov nevydržali hmotnosť ťažkého mokrého snehu a my sa dostávame do úplnej kalamity. Takto zdevastovaný les som jakživ nevidel. Nastáva čas improvizácie a hľadania cestičiek – horšie ako štvorkolky, ktoré si derú cestu ako tanky, sú na tom motorkári. Často treba prekladať cez pováľané stromy. Maxo nás vedie k miestnemu kláštoru, kde si dávame prestávku a rozhodujeme sa ako ďalej. Maxo navrhol zbehnúť čím skôr do dediny a občerstviť sa, veď je to odtiaľto len 15 minút jazdy (za normálnych okolností).
Znovu sa noríme do lesa, no cesta nie je o nič lepšia. Niekedy sa dá napredovať dlhší úsek, inde je nutné hľadať obchádzky. Štvorkolky idú napred a snažia sa vytvoriť cestu pre 4 motorky, ktoré sa naozaj trápia. K slovu sa často dostáva aj sekera a hrubá manuálna práca pri snahe očistiť cestu. Človek má každú chvíľu pocit, že za tamtou zákrutou, alebo tamtým horizontom už bude dobre. Nikto sa ale nechce vrátiť a tak sa derieme neskutočnou džungľou a snehom vpred.
Realita v "džungli", sneh a stromy polámané ako zápalky |
Čas ale neskutočne letí. Snažím sa udržiavať kontakt s motorkármi vzadu aj trojicou štvorkoliek vpredu. V jednom okamihu však zostávam v lese sám. Po chvíli čakania sa púšťam po stope štvorkoliek a dobieham chalanov. Je asi 15:00 hod a je nám už jasné, že máme problém, čoskoro sa zotmie. Snažíme sa telefonicky spojiť s motorkármi, no nie je signál. Braňo sadá na štvorlkoku a ide späť po stopách, no motorkárov nestretol. Volíme teda záchranný plán, držať sa cesty a dostať sa čím skôr z lesa.
Čakali nás ešte asi 4 hodiny jazdy, z toho dve v úplnej tme. S tmou prišli aj problémy ako zapadnuté štvorkolky a podobne. Svištia navijaky, ťahá sa lanom – poradili sme si vždy. Teplota nemilosrdne klesá, zásoby vody došli. Keď bojuješ s ťažkým terénom na štvorkolke, riadne sa zapotíš.
Nočné vyslobodzovacie akcie |
Asi o siedmej večer vychádzame na asfaltku. Rýchly presun do základného tábora, sprcha, jedlo a riešenie situácie. S motorkármi sa spojiť nedokážeme, ostáva len čakať. Jedno auto sa vyberá na miesto, kde sme vyšli z lesa a bude tam čakať na motorkárov. Ak sa otočili, tak sa vrátia rovno do dediny.
Všetko nakoniec dobre dopadlo. Mišo s Janom nechali svoje motorky v lese a šli po našich stopách pešo. Ešteže bol sneh a stopy viditeľné. Jano s Maxom na Gas Gasoch idú za nimi na motorkách s plánom, že keď vyjdú z lesa, tak ich dovezú. Asi o deviatej večer vyliezajú všetci z lesa a stretávajú sa so záchrannou jednotkou v aute. Ešte treba doplniť benzín do Gasov, ktoré to zvládli doslova na chlp a ide sa do základného tábora.
Tak tento deň bol riadne dobrodružstvo. Nikto nečakal až také problémy a takú kalamitu. Cesta, ktorá normálne trvá 15 minút, zabrala celé popoludnie až do neskorého večera. Plán na zajtra je jasný, záchranná akcia pre dvojicu KTM.
Ráno malo veľa spoločného s tým predchádzajúcim, až na to, že každý si balí zásobu vody a berie zo sebou nabitý telefón. Na Outlandera dostávam spolujazdca a ideme rovnakou trasou ako včera. Okrem sekery však na mojej štvorkolke veziem aj motorovú pílu a zásobu benzínu do píly aj motoriek. Jazda vo dvojici v náročnom teréne je zmena, ale Jano je skúsený spolujazdec a vyvažuje dokonale.
Na mále sme mali len raz keď som prechádzal po šikmine a sledoval aby mi pravé koleso nevbehlo do hlbokého výmoľu od vody, čo by v tom náklone znamenalo len prevrátenie. V tom som si ale nevšimol koreň pred ľavým predným kolesom, ktorý nás nakopol... Našťastie som na dvoch kolesách tesne pred prevrátením nespanikáril, pridal plyn a nabehol do protisvahu, kde sme spadli znovu na všetky štyri. Hmm, viesť spolujazdca na štvorkolke v náročnom teréne je veru drina a riadna zodpovednosť...
V lese sa už k slovu dostáva motorová píla, sekera a mnoho rúk. Robíme cestu, po ktorej sa budeme potom aj vracať. Na obed nachádzame motorky a bez problémov sa dostávame z kalamitného lesa preč. Ďalšie jazdenie je už v iných oblastiach, v nižších nadmorských výškach a jazdíme rôzne terény v miestach kde kalamita nezasiahla.
Janči s pílou |
Maxo stále pritvrdzuje a dostávame sa do zaujímavých kaňonov, schádzame extrémne zjazdy a kto má odvahu, tak to skúša aj smerom hore. Ja som čím ďalej väčší kamarát s Outlanderom, ktorý si u mňa získal povesť všadepriechodného stroja. So zapnutým náhonom 4x4 je to naozaj tank, sila motora je obrovská a v spojení s variátorom ťahá neskutočne. Pre zmenu náhon iba na zadnú nápravu využívam všade kde môžem na presunoch a užívam si nekonečné drifty s kopou zábavy. Deň končíme neskutočným výjazdom. Rozbeh z rokliny v podstate z potôčika, najprv prvý úsek strmý, zákruty pomedzi stromy, potom trochu pohodovejší úsek a padnutý strom. Po jeho odstránení nás čaká posledný úsek výjazdu, ktorý ma prezývku „ZUB“ Už keď Maxo vraví aby šli chalani vopred a „chytali“ štvorkolky tak tuším, že to nebude sranda. Na Outlanderovi podobne ako na motorke platí, že nesmieš zaváhať, prejsť sa dá všeličo ale musí to byť v rýchlosti a pekne pod plynom. Zastavenie v takom kopci smrdí problémami.
Aj takéto výjazdíky sme si dávali |
Vyrážam na záverečný úsek výjazdu netušiac čo ma čaká. Predo mnou prvý zub, ktorý zvládam a dopadám do krátkej priehlbiny plnej blata a len vidím chalanov ako čakajú vedľa trasy a kričia „Drž plný!“. Druhý zub zvládam tiež a cesta sa zrazu rozdvojuje. V rýchlosti volím zákrutu vľavo pomedzi stromy no nevybral som to a končím jemným „ťukesom“ do stromu. Tu je to už však v pohode, nie je to až tak strmé, chalani prichádzajú na pomoc, zaťažujú mi predok a Outlander sa v pohode hrabe až hore. Ufff, bola to makačka...
Tento výjazd dal zabrať aj motorkárom, len Maxo ho dáva profesorským štýlom asi na druhý pokus, ale zato Jano predvádza frontflip ako zo série FMX.
Končíme už sa tmy a vraciame sa do základného tábora, kde pre nás baby navarili excelentnú večeru. Je to inak prenajatý dom od miestnej obyvateľky, pochopiteľne hovorí slovensky a má aj auto so slovenskými značkami. Takých inak v tejto dedine nájdete veľa.
Tretí deň je kritický, vraví sa. Maxo sa usmieva a na dnes má pre nás vraj pripravené chuťovky. Tento deň sa vyhýbame miestam postihnutých kalamitou a hýbeme sa prevažne v technických úsekoch. Kým doteraz som štvorkolky považoval buď za stroje na MX trať, alebo ako pracovné stroje na pohodové vozenie prírodou, zisťujem že títo chlapci sa s tým „neserú“. Jazdíme hlboké kaňony, množstvo šikmín čo je pre štvorkolku naozaj problém. Ale aj tu platí, že ak naberieš skúsenosti tak je možné všetko. Štvorkolka dokáže prejsť neuveriteľné šikmé svahy za predpokladu, že je v pohybe a pod plynom. Niečo ako motorka v tobogáne. Len sa neopováž na takejto šikmine zastaviť, prevráteniu sa nevyhneš...
Až prichádzame k miestu kde to dáme z kaňona rovno hore ľavou stenou. Videl som Braňa ako to vybehol na Renegade, potom Jančiho na Gase. Ale stále neverím. Na tomto mieste som naozaj stál dole a zvažoval aspoň 10 minúť čo si počať. Predo mnou strmý svah, navyše po ňom musím prebehnúť šikmo (teda štvorkolka v bočnom náklone), a po asi 5 - 6 metroch prudká vpravo a kolmo hore výjazdom. Miesta na rozbeh minimum, priestor na chybu minimálny, akékoľvek zaváhanie môže dopadnúť len zle. Braňo ma nakoniec vyhecoval, nabral som odvahy a s dávkou sebadôvery som pridal. Nádych, 1-2-3 a bol som hore.
Horšie už dopadol Peťo, ktorý mal Outlander Limited a šiel za mnou. Nemal dostatočnú rýchlosť, navyše celkom nevybral zákrutu a 350-kilový Outlander sa postavil na zadné. Pre mňa hrôzostrašné video pohľadom zvrchu skončilo tým, že som ani len nestlačil spúšť fotoaparátu. Outlander sa s hrmotom prevrátil, ale Peťo našťastie stihol odskočiť bokom. Všetko sa skončilo len škodami na štvorkolke, Outlandera sme priviazali, prevrátili na kolesá a napriek zlomeným riadidlám sa Outlander dostal po svojich do základného tábora.
Peťo v nešťastnom výjazde tesne pred... |
Zvyšok dopoludnia sa niesol v podobnom duchu až prišla ponuka od Jančiho, aby som si vyskúšal Gas Gas EC 250. Samozrejme som nezaváhal. Druhú polovicu dňa som si užíval na dvoch kolesách na neskutočne vydarenom stroji (o tom ale nižšie) Po prestávke na osvieženie v krčme pokračujeme poobede v podobnom štýle. Boli aj rýchle presunové úseky ale aj technické miesta. Na záver dňa sa vraciame na včerajší výjazd - „ZUB“ Sám som zvedavý ako sa mi bude dnes dariť na motorke.
A toto je znovu dôkazom, že či štvorkolka či motorka obe má svoje výhody aj nevýhody. Prvá časť výjazdu, teda štart z potoka a dlhý strmý výjazd pomedzi stromy ma pekne vycvičil. Kým včera som ho dal na štyroch 4x4 kolesách s prehľadom na Gase balansujem niekde medzi hrabajúcou zadnou gumou a jazdou po zadnom na hrane prevrátenia. 3 krát som skončil sotva 3 m pred koncom výjazdu. V tom kopci bez šance na rozbeh smerom hore, otočiť, spustiť sa dole, znova nakopávať... No čo vám poviem, kvalitne som sa zapotil, ale keďže som bojovník, tak som to nevzdal a na štvrtý pokus som to dal a nezastavoval som a zvládol som aj druhú časť výjazdu, dokonca som prešiel cez oba zuby a skončil 15-20 m pod vrcholom. To sa tu však už diali veľké veci.
Vpravo odo mňa ležal o stop opretý ďalší Outlander. Tentoraz bol nešťastníkom Janči. Vo výjazde ho skrútilo bokom a štvorkolka sa začala nakláňať. Skončilo to prevrátením a našťastie nárazom do blízkeho stromu, ktorý to všetko ukončil. Škody znovu viac menej minimálne, štvorkolka pojazdná, akurát vyzulo jednu pneumatiku. Lano, naviják, prevrátiť, naštartovať a už bola hore. Mišo skočil do tábora pre náhradné koleso a ako padala na les tma, koleso sme vymenili.
Za nami úspešný deň, našťastie bez zrazení, akurát v štýle skladby: "Like a rolling stone..."
Aj keď som strávil v sedle Can-amu slušný čas a mal som možnosť testovať v najrozmanitejších terénoch, nebude to tu plnohodnotný test. Žiaľ tesne pred akciu mal fotograf Cacao úraz a tak nemôžeme priniesť klasické fotky z testovačky. Samozrejme som fotil aj ja, ale na tých fotkách nájdete zvyčajne chalanov na modeloch Can-am Renegade, Outlander prípadne motorky KTM 690 Enduro R, 300 EXC a Gas Gas EC 250 a 300.
Poďme ale k Outlanderu. Už som mal možnosť vyskúšať rôzne štvorkolky, od športových až po pracovné. Rôzne typy podvozkov, náhonov a prevodoviek. Outlander patrí do kategórie pracovných štvorkoliek s nezávislým zavesením všetkých kolies a s možnosťou pripojenia náhonu predných kolies – režim 4x4. Tento režim sa zapína jednoducho prepínačom na riaditkách. Vybavený je výkonným motorom Rotax so zdvihovým objemom 800 ccm a o pohon sa stará variátor. Pákou vpravo sa radí neutrál, spiatočka a dva režimy pre jazdu vpred H (High) a L (Low) redukovaný pohon. Outlander je dosť vysoký, vybavený pohodlným sedlom aj pre spolujazdca s opierkou.
Can-Am Outlander Limited |
Začnem od motora. Výkon je neskutočný a dáva 350 kilovému stroju perfektnú dynamiku. Rozhodne dávam palec hore použitiu variátora, pretože pri jazde v náročnom teréne máš „pod palcom“ vždy neskutočný potenciál a v ťažkých výjazdoch sa môžeš sústrediť na ovládanie stroja. V režime H je maximálka niekde nad hranicou 100 km/h. Priznám sa, že ďalej som sa nedostal. Variátor si zaslúži pochvalu aj z iného pohľadu a to pri brzdení motorom. Prudké zjazdy, pri ktorých tuhne krv v žilách zvláda Outlander „sám“, variátor už pri nižšej rýchlosti pripojí motor a štvorkolka brzdí. Ak pri klesaní zvolíš redukovaný prevod L, tak aj tie najprudšie klesáky sa bŕzd nemusíš ani len dotknúť. A keď sme pri brzdách, vpredu je to dvojica kotúčov, vzadu jeden, ovládanie bez problémov, dávkovanie čitateľné. Žiadne problémy.
Podvozkovo je Outlander veľmi pohodlný. Na štvorkolke vie rýchlejšia jazda na rozbitom povrchu dosť vytriasť. Outlander aj vďaka komplet nezávislému zaveseniu všetkých kolies pekne kopíruje nerovnosti. K celkovému pohodliu prispieva aj mäkké sedlo. Pod ním je vedený výfuk, takže možno povedať, že je aj vyhrievané :-)
Klasické presuny po poľných a lesných cestách je najlepšie absolvovať so zadným náhonom. Outlander je živší a navyše umožňuje brať zákruty driftom a je to aj väčšia zábava. Vo výjazdoch, brodoch a náročných lesných pasážach som však hneď volil režim 4x4. Zapadol som len raz, keď som v našej nočnej etape naozaj nevidel pod snehom peň stromu a zostal som visieť na bruchu. Keď sme pritom ochrana spodku Outlandera sa ukázala ako veľmi účinná, za celý čas som ja nepoškodil nič. Dokonca aj keď kryty ramien boli tomto prevedení len plastové dokonale ochránili manžety. Samozrejme je to aj vec zhody okolností, no chalani na Renegadoch sem tam roztrhli manžetu, keď im tam vbehol nejaký neposlušný konár.
Outlander má vpredu aj vzadu odkladacie schránky, kde vojdú napríklad dve 2l fľaše vody a podobne. Navyše je vybavený ochrannými rámami – nosičmi, ktoré sa ukázali ako veľmi praktické, keď som vozil sekeru, benzín či motorovú pílu. Ako sa ukázalo rámy sú aj dostatočne pevné aby ochránili plasty v prípade prevrátenia.
Po troch dňoch Outlander zanechal len tie najlepšie pocity. Odchádzal som s pocitom, že zostupujem z neohrozeného lesného stroja, ktorý so silou tanku prekoná aj tie najväčšie prekážky. Chalani predviedli, že sa dajú na štvorkolke prejsť aj terény, na ktoré by som si veru nebol predtým trúfol. A to som vraj nevidel na Can-ame Jara Katriňáka, ktorý mnohé miesta, ktoré sme jazdili našiel a pre potreby týchto akcií aj ako prvý prešiel. Skladám teda klobúk pred chalanmi, ktorý to teda naozaj na štvorkolkach vedia a kopu svojich skúsenosti odovzdali aj mne a s ich pomocou som prešiel všetko, čo Max pripravil a dokonca som štvorkolku pritom ani raz neprevrátil. Našťastie.
Hmm, tento odstavec bude pekne nudný. Na Gazíku dom doteraz nemal možnosť jazdiť. Dostal som ho do pazúrov len jeden deň a Janko asi vedel prečo to takto vymyslel. Gazík ma tak chytil za srdce, že som už nebol ochotný už z neho zosadnúť...
Ale pekne po poriadku. Po troch dňoch v sedle Outlandera bola motorka príjemnou zmenou. EC 250 je enduro s dvojtaktným motorom, model 2009. Hmotnosť niekde okolo 100 kg, kvalitná predná vidla Marzocchi, vzadu tlmič Sachs slušné zdvihy a dobré obutie. Podvozok vraj naladil a nastavil Jaro, čo si viac priať?
Kto ma pozná vie, že som v minulosti veľmi neobľuboval dvojtakty. Ono je to ale asi jazdecký vývoj, pretože časom som si k ním našiel cestu a pomyselným kráľom endúr pre mňa sa stala KTM EXC 300. Dvojtaktné enduro, motor ponúkal aj nejaký spodok a stred a neskutočný vrch. Odvtedy som nemal možnosť sa odviesť na niečom podobnom. Až pokiaľ som nevyskúša Gazíka.
Prejav enduráckeho dvojtaktu si netreba zamieňať s motokrosovým motorom. Endurák potrebuje zvládať technické pasáže, ťažké výjazdy a podobne a potrebuje motor, ktorý potiahne aj v strednom a najlepšie aj v spodnom pásme otáčok. A práve toto má v sebe Gazik. Neskutočne mi v tomto smere sadol do ruky a v mojom súkromnom rebríčku tak zosadil z pomyselného trónu EXC 300, ktorá musím priznať bola na mňa prisilná.
Gas Gas EC 250 |
Gazík sa veľmi dobre ovládal, motoricky neodvrával a poslúchal, podvozok pracoval ukážkovo. Mal dostatok sily aby ma vytiahol z každého srabu a na rýchlych presunoch dokázal letieť ako o život. V každom režime s ním bola zábava.
Modely 2009 majú navyše takú zaujímavú vec, prepínač na pravej rukoväti – slniečko a mráčik. Slúži to na prepínanie palivovej mapy. Mráčik je vhodný do blata, výkon sa lepšie dávkuje, slniečo naopak zdvihne a posilní výkon vo vyšších otáčka a slúži na paľbu vo vysokých rýchlostiach. Väčšinu času som jazdil v blate a v režime mráčik.
Gazík ma za pol dňa dokázal nakaziť akútnou GasGas-tritídou a pozor, táto choroba je vraj vysoko nákazlivá...
Text: Tomáš Hajduch - Awia, Foto: Tomáš Hajduch - Awia a Braňo Novosad
Štvorkolku a motocykel na test poskytla spoločnosť Imidjex s.r.o., tiež www.brp-center.sk. Redaktori Motoride.sk jazdia v offroad oblečení Acerbis.
Foto: | ||
Všeobecné informácie: | ||
Výrobca: | Bombardier / Can-Am | GAS GAS |
Model: | OUTLANDER 800 | EC 250 |
Rok: | 2009 | 2009 |
Kategória: | Štvorkolka | Enduro |
Motor: | ||
Typ motora: | jednovalec (4T) | jednovalec (2T) |
Objem: | 799.9 ccm | 249.3 ccm |
Max. krútiaci moment: | 32 Nm / 5500 ot. | |
Vŕtanie x Zdvih: | 91 x 62 mm | 66.4 x 72.0 mm |
Palivový system: | vstrekovanie | karburátor(y) |
Rozvod: | SOHC (4V) | |
Chladenie: | kvapalinou | kvapalinou |
Pohon / Podvozok: | ||
Prevodovka: | variátor | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | kardan | reťaz |
Zdvih vpredu: | 203 mm | 295 mm |
Zdvih vzadu: | 229 mm | 310 mm |
Brzdy vpredu: | dvojkotúčová | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 260 mm | |
Pneu vpredu: | 26 x 8 x 12 in | 90/90-21 |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 220 mm | |
Pneu vzadu: | 26 x 10 x 12 in | 140/80-18 |
Hmotnosť / Rozmery: | ||
Suchá hmotnosť: | 301 kg | 97 kg |
Výška sedla: | 877 mm | 945 mm |
Rázvor: | 1295 mm | 1476 mm |
Dĺžka: | 2184 mm | |
Šírka: | 1168 mm | |
Výška: | 1143 mm | |
Svetlá výška: | 305 mm | |
Objem nádrže: | 20 l | 9.5 l |
Poznámka: | ||
Poznámka: | Voliteľný 2WD/4WD Nezávislé zavesenie predná aj zadná náprava |
Pridané: 08.11.2009 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 106014 | Včera: 129431