Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 30.05.2009 Autor: motofanatic
Čitatelia: 12081 [Technika - Úpravy motocyklov]
...nehľadaj žiadny systém, pravidelnosť – tento výtvor je iba taký môj úlet, myšlienka spraviť niečo nezvyčajné. Ostatne, ako vždy. ;)
Po krásnych začiatkoch a Kawe GPZ, ktorú som prerobil na „street“ :) nasledovala Suzka GSX-R 750 rok ´96, z ktorej som spravil Vampírika.
22.06.2006 - motofanatic Čitatelia: 12580 [Vaše stroje - Moja úprava]
Zasa nebolo čo v zime robiť, tak som si stvoril svojho Upírika - motorku, ktorá je INÁ ako ostatné a ktorá ma rada len a len mňa.
14.06.2004 - Ronnie Čitatelia: 9778 [Vaše stroje - Moja motorka]
Aj „starý pes“ môže byť pekný:)
Popri kadejakých krosách a terénnych strojoch mi chýbala jazda na ceste ako soľ a bol som teda sám sebou prinútený kúpiť niečo na cestu. Do cesty sa mi priplietla kamarátova ponuka, že predáva naladenú Suzku GSX-R 1000 ´02, za pomerne (na tú dobu) v pohode cenu. Bol to dovoz z Ameriky, mal ju skoro od novoty a nebola havarovaná. Power Commander, K&N, komplet ARROW, naladených 194,5 Hp na motore a pár detailov mi nedalo spať a urobil som presne to, čo by spravil každý z nás – kúpil som si ju. :D Mám ju tretiu sezónu, zatiaľ som na nej spravil niečo cez 35 tisíc kilometrov, vďaka Bohu bez nehody, bez poruchy – jednoducho som s ňou nadmieru spokojný. Bežná údržba je samozrejmosťou a ako všetci vieme, keď dáš motoru to čo mu treba, vydrží strašne moc. Pobehal som na nej Slovensko skrz naskrz, Chorvátsko, Taliansko a tento rok dúfam pobehám aj Bulharsko. Keď prišla minuloročná jeseň, rozhodol som sa zrealizovať to čo ma tak dlho škriabalo v hlave. Jednoducho povedané, nebol som spokojný, keď som vedel, že rovnakých moto behá po svete kopa.
Tak som ju na jeseň rozobral do skrutky, poukladal do regála a riadne silno sa chystal ju nejak prerobiť. :D Nuž ale vošiel do môjho života POLARIS RZR ´08 a zabudol som, že aj nejakého jogurta a ešte k tomu rozobratého mám. Jazdil som na Polariskovi po lesoch v daždi, snehu – bolo mi to jedno. Potom ale prišla jar, popod okná som počul prvé tóny ladených výfukov a prišlo mi tak úzko... Nezostávalo mi nič iné iba poprosiť sestru nech na „chvíľu“ parkuje auto z druhej garáže vonku. Aby bolo miesto na skladanie. Veci z regála som povyberal a poprenášal do druhej garáže. V tej prvej po náročnej zime odpočíva Polaris. Zapálil som si cigu, sadol na klátik a pozeral sa na hromadu plastov, kelímkov so skrutkami, tesneniami a premýšľal som čo ďalej.
Začal som plastmi – Hovorím si: Keď to prebrúsim, preplničujem a fukne sa to do laku, bude to nádhera a roboty by to stálo málo, lebo na plastoch boli len maličké škrabance. Ale mojou prvoradou predstavou je spraviť niečo, čo nemá len tak hocikto, niečo kontroverzné, čo trocha posunie hranicu vnímania a predstavy motorky len s hladkými lesklými alebo matnými plastmi. Hovorím si, práca s laminátom je dobrá, na Vampírikovi to vyzeralo zaujímavo, tak prečo to nespraviť aj na tomto. Keď tak teraz nad tým premýšľam, mohol som kde – tu zmeniť tvary mojou metódou s PUR penou a sadrou, ale už je neskoro.
Zobral som do ruky teda osemdesiatku brúsny papier a spravil som prvý ťah po laku na nádrži (pod laminát treba spraviť drsný podklad, chytí to potom oveľa lepšie). Ľudia, ten pocit čo som v sebe mal, tie zimomriavky keď zrno brúsneho papiera rýpalo ten lak... Ale otriasol som sa a všetko to prebrúsil a dobre odmastil acetónom. Nastrihal som si sklovláknovú tkaninu (najideálnejšie by to bolo potiahnuť jednotlivé diely z jedného kusa, čiže by nebolo vidno spoje medzi kúskami tkaniny ale to je pri tomto druhu materiálu nemožné; teda možné, ale nebolo by to pekné – štruktúra by sa zdeformovala), namiešal si živice a šiel do toho. Štetcom som najprv diel natrel živicou, priložil tkaninu a znova zatrel. Po zatvrdnutí som prečnievajúcu tkaninu poobrezával mikroflexkou a zabrúsil. Na takto upravené diely som nastriekal dve vrstvy plniča, prebrúsil penovým brúsivom a bolo to pripravené pod farbu.
Popri tomto som preleštil ráfiky kolies. Na kolesách boli dve vrstvy striebornej s lakom a čierny eloxovaný základ. Nástrek som dal dole nahrubo sieťkou čo sa používa na sadrokartón – nezanáša sa tak rýchlo a je to relatívne silné brúsivo. Potom samozrejme postupnosť – vodné brúsne papiere 220, 400, 800, 1000. Dodržanie postupnosti zrnitosti brúsiva pri brúsení dielu pred leštením je základ úspechu. Treba si na tom dať záležať a výsledok určite nebudete banovať. Stredy kolies som zmatoval a všetko bolo pripravené na nástrek. Dilema bola farba. Pracujem v Žiline a tam ma upútal jeden športiačik NISSAN 350Z – mal krásnu farbu a tá v kombinácii s čiernou vytvára Old School-ový dojem s podtónom (ako by jeden kamarát povedal) amerického Urban Street Tunningu. :D (To aká veta so mňa vyšla! :D) No tak som si túto farbu dal namiešať. So švagríkom, čo má fajn kompresor a striekaciu pištoľ, sme to teda dali do tejto zaujímavej (stále neviem ako ju nazvať) farby s jednou vrstvou laku. Striekalo sa to na vonku – žiadna komora.
Samotná farba by bola fádna – jednoznačne som to musel nejako oživiť. Nevedel som čím, až raz, keď sme si tak sedeli v jednom podniku s Brutaľom a jeho Emou,:) táto mala v mobile fotku na ktorej v pozadí dominoval zaujímavý vzor. Bol to nejaký dievčenský diár. :) Ešte v tú noc som mal v telefóne fotku toho vzoru, zaniesol som to do reklamného štúdia a dal si vytvoriť zopár šablón. Tieto som potom nalepil na diely a ornamenty, ktoré boli na šablónach o formáte A4 a A3 nedokončené, som dokončil nalepením tej takej žltej maskovacej pásky a dorezaním vzorov do nej. Toto som potom fúkol čiernym metalickým sprejom. Všetko sa to znova zmatovalo a prelakovalo ďalšími dvoma vrstvami laku. Plasty a nádrž boli tým pádom vyriešené.
Tak som sa znova posadil na klátik a zapálil čmouda, tentokrát však nie preto, aby som chvíľku premýšľal nad ďalším postupom, ale aby som sa ukľudnil, nakoľko som presne vedel čo ma čaká. Leštenie rámu zadnej kyvky a kadejakých maličkostí, nech to teda nejako vyzerá. Ktosi mi povedal aby som to neleštil, že to stráca na hodnote, lebo, že sa leštia rámy ktoré boli krivé – mne to bolo jedno. Viem, že moja Suzka nebola nikdy havarovaná a šlo mi o efekt, moto neplánujem predávať, i keď nikdy nehovor nikdy. :D Ale! Jedna vec, ktorú som dotyčnému antileštičovi vysvetlil je, že keď vyleštíš rovnaný rám, určite na tom lesklom povrchu vidíš nerovnosti spôsobené deformáciou skôr ako na matnom eloxe. Od môjho zámeru ma nakoniec nikto neodhovoril, zobral som teda do ruky excentrickú brúsku, kopec brúsiva a pome. Dať dole vrstvu eloxu brúskou v dostupných častiach nie je problém, horšie sú zákutia kam sa mne dostupná technika nedostane – tam to už jedine ručne. Po odstránení eloxu som všetko zasa prebrúsil ručne pod vodou, samozrejme zasa s dodržaním postupnosti zrnitosti. Tak po nejakom tom čase sa to všetko podarilo a potom nasledovalo leštenie na filcovom kotúči. Máme takú brúsku s 3-fázovým motorom na stojane, tak som na ňu dal 5ks 5mm hrubých filcových kotúčov s priemerom 30cm, zelená leštiaca pasta a odhodlanie dotvorili výsledok. Len vždy po takom väčšom leštení ma doma nemohli spoznať :D tá leštiaca pasta sa pri trení zohrieva a fŕka jemnučké čiastočky naokolo. Aj na môj aj tak divný ksicht, tak ani nechcite vedieť ako som vyzeral. :D (foto je v galérii)
Po tom všetkom prišlo teda na rad skladanie a to už bola malina. Popri skladaní som ešte dolešťoval kadejaké maličkosti (hlavičky šróbikov a pod.) – to už bola parádička. Priznám sa ale, niekedy som sa poriadne zamyslel nad tým čo kde k čomu pasuje. Predsa len, skladal som to po dlhšom čase. Ale nezostalo mi nič, iba pár starých šróbikov, ktoré som menil za nové. :D. Prvý štart – radosť v srdci. A tak som sa previezol, šťastný som sa posadil na ten klátik aj tretí raz a zapálil cígo. A položil som si otázku: „Čo ešte?“ :D Samozrejme, že som si nemohol odpustiť dať tam nitro fľašu. Kto čítal môj predchádzajúci článok o Vampírikovi, vie o čo sa jedná. :D A nakoniec som pristúpil k poslednému detailu a tým je podsvietenie. Farbu som zvolil modrú, i keď s odstupom času hodnotím, že by tam pasla oranžová, ale už je neskoro. Kúpil som si teda vysokosvietivé modré 3mm diódy, rezistory, tenučký káblik a jeden 30cm led pásik. Priamo na diódu som naspájkoval rezistor a kábliky, nôžku s rezistorom (+ pól) som zaizoloval a celé som to navliekol do sťahovacej bužírky. Takto pripravené "tykadlá" som po zdrsnení a odmastení prilepil sekundovým lepidlom na „strategické“ miesta. Kábliky som viedol takými miestami, aby bolo možné zhodiť v budúcnosti kapoty a diódový pásik som upevnil na spodok, (je ho trochu vidno z väčšej vzdialenosti), kde na to moc miesta nie je, ale podarilo sa. :)
Tak prešli dva mesiace, regále sa vyprázdnili a v garáži stojí moja Suzka v nových šatách, vždy pripravená reagovať na moje pozvanie na „projížďku“. Či tie dni strávené v garáži splnili účel už posúďte sami – ja som spokojný. ;)
MOTO! ///___motofanatic___///____OMtuning____///:)
Pridané: 30.05.2009 Autor: motofanatic Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 249033 | Včera: 235174