Vincent HRD - Najrýchlejšie sériové motocykle svojej doby...

Keď sa Rollieho kožené oblečenie dotrhalo pri predošlej jazde v rýchlosti 147 míľ za hodinu (236,52 km/h), odložil ho a urobil končený hrdinský pokus bez bundy, nohavíc, rukavíc, topánok a helmy. Táto jazda mala za následok vznik najslávnejšej fotografie v motocyklovej histórii "v plavkách na motorke". Rollie ležal priamo na motocykli pričom mal oblečené len plavky, kúpaciu čiapku a požičané tenisky. Americká motocyklová asociácia potvrdila Free-ho rekord. Špeciálne úpravy motocykla zahŕňali pretekárske vačky Vincent Mk II, horizontálne namontovaný pretekársky karburátor a Vincentom po prvýkrát použité odpruženie zadného kolesa.

Všetko to začalo snom...

Howard Raymond Davies bol mladý britský letecký dôstojník, ktorý sníval o zostrojení perfektného motocykla. Po zostrelení nad Nemeckom v roku 1917 bol istý čas väznený. V roku 1924 Davies začal napĺňať svoj sen a spolu s partnerom E. J. Massey-om začali stavať motocykle H.R.D. (H.R.D. = Howard Raymond Davies) Tieto vkusné stroje poháňané motormi JAP (J.A. Prestwitch Co.) boli také pokrokové, že nastolili štandard pre motorky v priebehu 30-tych rokov. V roku 1925 motocykel H.R.D. vyhral aj slávne preteky Isle Of Man TT a získal rýchlostný rekord 66.13 míľ za hodinu (106,40 km/h).

Medzitým ako Davies úspešne napĺňal svoje ambície, ”školák” Philip Vincent, taktiež sníval o konštrukcii svojho vlastného motocykla. Vincent opustil univerzitu v Cambridge v roku 1928 a s pomocou svojej rodiny a ich ranča, kúpil obchodnú značku, priazeň a niekoľko ostávajúcich zložiek HRD za 500 libier. Spoločnosť bola okamžite premenovaná na Vincent HRD Co. Ltd. a logo sa pozmenilo malým nápisom “Vincent“ nad pôvodným HRD. Modely predávané na Americkom trhu nemali v logu ani písmená HRD, aby sa predišlo podobnosti s konkurenčnou firmou Harley-Davidson.

V roku 1931 vstúpil do firmy Vincent ako vedúci inžinier Phil Irving. Prvý dvojválcový Vincent HRD, dostal meno Rapide, a bol uvedený v októbri 1936. Ako prvý sériový motocykel mal odpružené zadné koleso. Zadná časť rámu bola trojuholníkovej konštrukcie a o jej odpruženie sa starala pružina umiestnená pod sedlom. Táto konštrukcia sa stala typickým znakom všetkých modelov vyrábaných v rokoch 1936 až 1955. Navyše, Vincenty mali viacero pokrokových čŕt ako nohou radenú, 4-rýchlostnú prevodovku a bočný stojan. Vzduchom chladený vidlicový dvojválec so zdvihovým objemom 998ccm produkoval výkon 45 koní a Rapide s ním dosahoval najvyššiu rýchlosť 110 míľ za hodinu (176 km/h). Séria A Rapide sa predávala za približne 600 dolárov a bola inšpiráciou pre povojnové veľké dvojválce. Phil Irving v roku 1937 opustil firmu Vincent, aby pracoval vo Velocette, ale v roku 1943 sa vrátil a začal plánovať nástupcu série A.

Po druhej svetovej vojne Vincent HRD predstavil sériu B Rapide. Bol to kompletne nový motocykel, ktorý priniesol fantastické technické riešenia ako bezrámový alebo "monokokový" dizajn. Predné a zadné odpruženie bolo pripevnené priamo na olejovú nádrž, ktorá bol skrytá pod palivovou nádržou. Množstvo vonkajších rúrok vedúcich olej do a z motora spôsobilo, že tieto motory dostali prezývku "inštalatérova nočná mora" Motor vyzeral, akoby visel vo vzduchu.

Predstavenie série B zvýšilo reputáciu a popularitu značky Vincent. Zdvojené karburátory a neobyčajný výfuk (dopredu smerujúce výfukové koleno zadného válca) dalo Vincentom vzrušujúcu, novú identitu medzi motocyklami, ktorá nezostala nepovšimnutá ani v Amerike.

V roku 1948 bol predstavený slávny model Black Shadow. Bol ľahko rozpoznateľný podľa načierno lakovaného motora a prevodovky a veľkého 5-palcového rýchlomera Smith. Mohol bez problémov jazdiť rýchlosťou 100 míľ za hodinu (160 km/h), pričom maximálna rýchlosť bola okolo 125 míľ za hodinu (cez 200 km/h). Väčšina dielov pochádzala z Rapide, ale súčiastky motora boli modernizované.

V tom istom roku Vincent predstavil aj pretekársky model Black Lightning. Ten sa zapísal do pamäti motorkárov na celom svete ako “ Najrýchlejší sériový motocykel“, a tento titul si udržal až do sedemdesiatych rokov, skoro dvadsať rokov potom ako sa prestal vyrábať.

Vincent Black Lightning sa vyrábal iba na objednávku a stál okolo 1,500 dolárov. Súčiastky z horčíkovej zliatiny, pretekárske pneumatiky na ráfikoch kolies z ľahkej zliatiny, ľahké samostatné sedadlo a hliníkové blatníky, to všetko pomohlo znížiť hmotnosť Lightning-u na 380 libier (172,36 kg) oproti Shadowu, ktorý vážil 458 libier (207,74 kg). Technické parametre motora sa časom menili, ale vždy boli založené na výbere a starostlivej modifikácii sériových dielov. Výkon sa odhadoval na 70 koní a Black Lightning dosahoval rýchlosť 150 míľ za hodinu (241,35 km/h). Rekordný je aj počet vyrobených modelov, ktorý sa zastavil na čísle 31. V rukách pretekárov na celom svete, Black Lightning dosahoval vynikajúce výsledky a menil sa na legendu.

V dôsledku ťažkej finančnej situácie Phil Vincent počas večere klubu majiteľov Vincentov oznámil, že spoločnosť už nebude ďalej vyrábať motocykle. V lete 1955 rada Vincent rozhodla výrobu okamžite zastaviť. Týždeň pred Vianocami 1955 opustil výrobnú linku posledný z týchto dômyselných strojov a bol označený "Posledný". Phil Vincent sľúbil, že súčiastky pre jeho motocykle budú vždy k dispozícii. Dodnes, sú vyrábané a predávané celosvetovo firmou Harper Engeneering, ktorá kúpila spoločnosť po jej krachu.

Na nádherné vidlicové dvojválce sa však tak skoro nezabudne....

Viac informácií môžete nájsť na domovskej stránke firmy Vincent.