Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 14.10.2008 Autor: xLoop
Čitatelia: 12954 [Vaše stroje - Moja motorka]
Po dlhom ale naozaj dlhom zvažovaní som sa rozhodol napísať dačo zo svojich skúseností. Počiatočné obavy typu „o čom ?“, „ako začať ?“ a „čo tam vlastne napíšem ?“ som sa rozhodl odignorovať. Takže tento článoček berte naozaj s rezervou nakoľko je to moja prvotina.
Minulý rok (teda rok 2007) som sa po dlhodobom očumovaní motoriek rozhodol. Keďže som už pár rôčkov dozadu niečo najazdil, nebol som úplným začiatočníkom. Aj keď vlastne bol... Keďže som počas tých rôčkov trošičku dospel, bolo moje rozhodnutie „Ja chcem byť motorkár!!! Áno a chcem a chcem!!!“ zamerané na motorkársky štýl života a nie na bohapusté naháňanie sa po diaľnici. Takže som týmto rozhodnutím spustil štandardný proces premeny človeka na motorkára.
Najprv som presurfoval asi celý internet (nepreháňam, naozaj som prečítal asi všetko čo som o motorkách našiel vrátane niekoľkých manuálov v cudzích jazykoch a všetkých článkov na motoride.sk, motocykel.sk a nejakých českých stránkach). Po tejto dlhej teoretickej príprave som začal obiehať predajne a skúšať motorky. Predstavu o budúcom stroji som mal napriek všetkej snahe vcelku nejasnú. Chcel som naháča prípadne polokapotovanú motorečku s objemom maximálne 600 ccm (obmedzenie hlásil môj rozum). Takže celý mesiac (konkrétne jún 2007) som otravoval život mnohým predajcom.
Konečné rozhodnutie s prihliadnutím na finančné možnosti padlo na Suzuki GS 500E. Výborná motorka na začiatok, jednoduchá konštrukcia motorky a motora, prijateľný výkon, proste ideál. Takže som zabehol za kamarátom na odsúhlasenie, no a ten mi oznámil že do dvoch týždňov mi takú motorku dovezie spoza hraníc a postaví na papiere.
Keďže predstava ušetrených 50 percent z ceny motorky (aj napriek tomu že išlo o „zánovnú jazdenku“ 12/2004 s 5 000 km na tachometri) mi nedala pokoj, rozhodol som sa mu dôverovať. A tu sa stala prvá veľká chyba.
Moja prvá Suzuki GS 500 E |
Motorku som naozaj mal už týždeň nato doma, ale jej legalizácia sa trošku natiahla. Povedal som si nevadí a jazdil som mesiac na prevozných značkách s papiermi. Po mesiaci však vypršala platnosť prevozných značiek, legalizácia stále v nedohľadne a navyše leto v plnom prúde. Takže znova otravovanie kamaráta s legalizáciou a neprekonateľné problémy našej byrokratickej spoločnosti.
Všetko však má svoj koniec a ja som sa v auguste 2007 stal hrdým majiteľom legálnej motorky s ešte legálnejšími značkami a úplne najlegálnejším zdrapom papiera ktorý sa nazýva osvedčenie o evidencii vozidla alias technický preukaz. Tá trocha irónie je na mieste, pretože moje osvedčenie o evidencii vozidla malo zopár riadkov v ktorých sa písala pravda. Zvyšné mi tvrdili že mám štvorvalcový dvojtaktný motor, 50 litrovú nádrž a podobné bludy. Ale bolo mi to jedno a jazdil som ako zmyslov zbavený až do novembra.
V novembri išla motorečka do garáže s úctyhodným číslom 16 000 km (bez nejakých drobných) na tachometri.
Tacho pred zazimovaním |
Nasledovala nudná zima (celé tri mesiace som ju chodil len obkukávať a preštartovávať a ako každý som sa skoro zbláznil). Vo februári som skonštatoval že až taká zima už nie je a hybaj do Bikerscentra na výmenu oleja, filtrov a všetkého čo k tomu patrí. Pri tejto návšteve sa však čosi vo mne zlomilo a začal som pokukávať po iných strojoch. Zuzka ma chvalapánubohu nevidela, lebo bola schovaná v servise a ja som zatiaľ poskúšal sedenie na asi všetkom čo v Bikerscentre mali.
Po servisnej prehliadke som sa, značne nalomený na novú motorku, začal prehŕňať inzerátmi a po mesiaci som sa rozhodol že Zuzku predám. Rozhodnutie bolo ťažké aj preto, že dokonca aj mojim rodičom sa už motorka začala po prvotnom odpore páčiť. Mesiac som obnovoval inzeráty a keď už som bol znovu nalomený že si ju možno aj nechám, začali sa sypať telefonáty záujemcov. S druhým z nich sme sa dohodli a už som sa len smutne pozeral ako moja Zuzka fičí v diaľ. Pre vysvetlenie prečo až s druhým záujemcom, hmm, no ten prvý sa mi nepáčil lebo chcel „moju motorku“ prerobiť na street (už len z tej predstavy mi bolo dosť zle).
Takže som sa stal zase motorkárom bez motorky. Problém, ktorý som neustále riešil v hlave bol zložitý. Nemal som totiž žiadnu predstavu aká by mala byť tá ďalšia. Páčili sa mi všetky. Tak som sa rozhodol zúžiť výber aspoň na niekoľko motoriek. Po dlhom browsení cez recenzie som mal na výber Suzuki GSX 650F, Bandit 650 SA, GSR 600A, Fazer S2 ABS. Keď už som bol okukaný a peňáze sa utešene zbierali na účte, prišla výstava MOTOCYKEL.
Hurá na výstavu pevne rozhodnutý že tam motorku kúpim. Pobehali sme po výstave, vyskúšal som posedy na motorkách a voľba padla na GSX 650F.
Kolega sa však ešte chcel popozerať po nejakej prilbe a bunde tak sme si to namierili do vedľajšej haly. Chudáčisko, ani nevie, ako mi pomohol. Keď sme prechádzali okolo stánku BMW čosi strašne škaredého žltého ma zdraplo za ľavé oko a nechcelo ma pustiť. Keďže oka sa to stále nechcelo pustiť a ono to žlté škaredé čudo začínalo vyzerať ako motorka tak som sa donútil podísť bližšie.
Okukával som, čítal vycapené infošky a gúľal očami nad výtvorom súdruhov z NDR. Keď som sa tam okolo nej motal už asi polhodinu prišiel za mnou „BMW típek“ s typickým úsmevom predajcu a „však si na ňu pokojne sadni“.
Hmmm... sakra... to nemal hovoriť. V momente keď som na ňu vysadol chlapci z Bikerscentra prišli o zákazníka. Bol som rozhodnutý. Túto chcem, túto chcem, všetko vo mne kričalo a ja som vedel že táto motorka je tá pravá. Chcel som ju hneď ale problémom bola kanáriková žltá a fakt že to bol rok výroby 2006.
Osudové stretnutie na výstave Motocykel 2008 |
Večer, keďže som nemohol zaspať, som si prečítal zopár recenzií a bol som finálne rozhodnutý. Na druhý deň som sa pochválil kolegovi, ktorý ma podporil skvelou správou. Jeho kamarát z detstva pracuje pre AWT Bawaria a že mi skúsi zjednať zľavu. Po dvoch týždňoch dohadovania som sa prepracoval k cenovej ponuke na moju vysnívanú BMW F 800 S v červenej farbe a plnej výbave (teda má takmer všetko, čo sa dalo z katalógu navoliť). Motorka bola rok výroby 2007 a používali ju ako predvádzaciu, natočených hrozných 1200 km. Trošku ma to odrádzalo, ale povedal som si, že je aspoň zabehnutá a nemusím sa báť zábehu a prvého servisu, a samozrejme sa to odrazilo aj na cene :). Takže telefonát a 1. mája na Sviatok práce hybaj z Bratislavy do Košíc pre moju eFku.
U kolegu pri Michalovciach sme dali opekačku a na druhý deň, teda v sobotu sme sa vybrali pre ňu. Stála tam a ukazovala mi čerstvo namontovanú prevoznú značku. Okukával som ju z každej strany natešený z celej tej krásy. Predajca mi potvrdil stav kilometrov a zároveň mi povedal že na nej okrem neho nejazdil nikto iný, takže obavy z nešetrného zaobchádzania pri testovacích jazdách boli za mnou. Musím samozrejme pochváliť prozákaznícky prístup chlapcov z Tempus AWT Bawaria v Košiciach, boli veľmi príjemní a ústretoví.
Rýchlo popodpisovať papiere, natankovať pár litríkov, aby som došiel aspoň po pumpu, vysvetliť základné ovládacie prvky a už som sa viezol.
Že mám v nádrži trošku sucho mi pripomínala kontrolka rezervy, čo ma však prekvapilo bol údaj o dojazde. Ukazoval čísielko 100 km. Pozerám naňho a reku, že dobre, tak teda natankujem až za chvíľu. Keďže sa však po piatich kilometroch odmietal údaj zmeniť inak ako o prejdené kilometre začínal som nervóznieť (čiastočne z toho že som si nebol istý či mi to ukazuje dojazd alebo tam mám zapnutú nejakú divnú funkciu) a tak som pri prvej pumpe zastal. Natural 98 sa u nás zháňa ťažko a tak som bol nútený natankovať Natural 95.
Že má nádrž objem 16 litrov z čoho 4 sú rezerva som sa dočítal už v recenzii. Takisto som si bol vedomý údajov, ktoré uvádza výrobca o spotrebe (3,4l/100km pri rýchlosti 90km/h a 4,4l/100km pri rýchlosti 120 km/h) ale aj napriek recenzii na motoride.sk som týmto údajom moc neveril. Tak som si dotankoval plnú nádrž (že tam nechcelo vojsť viac ako 12,5 l som bol prekvapený), dotankovali sme do sprievodného vozidla taktiež plnú a po chvíľkovom štúdiu manuálu a hrania sa s ovládacími prvkami na riaditkach sme vyrazili smer Trnava (teda smer garáž).
Zastávky som naplánoval po 100km, aby sme sa zbytočne nezdržovali. Cesta ubiehala a ja som bol čoraz viac prekvapenejší aká je eFka super motorka. Sadla mi do ruky bez protestov, tichučký motor ťahá krásne odspodu až po obmedzovač.
Jediné čo sa mi vtedy zdalo strašne čudné, bola prevodovka. Ani za nič som nevedel zistiť na čo sú dobré prevodové stupne 2 až 5. Stačilo tam buchnúť za jedna, rozbeh na 50 km/h a fuk tam za šesť. Len to prekopávanie cez ostatné prevodové stupne ma zdržovalo. Nevadí, mrmlem si do prilby, však raz možno zistíš na čo to tam inžinieri z NDR namontovali. Zistil som, ale o tom až trošku neskôr.
Cesta teda ubiehala, eFka sedela na ceste, ja na eFke a kde sa vzal, tu sa vzal Lučenec pred nami. Pozerám ako puk, kontrolujem tacho a fakt, my sme prešli niečo cez 150 km. Tak som teda zastavil pri motorestíku, že si dáme kafíčko a obedík. Frajerka ma sprdla ako malého chlapca pretože na každom výjazde z dediny alebo mestečka som eFke troška dúchol do kotla a ona musela vytáčať svojho Swiftíka. Swiftíkovi to bolo jedenásť a jej sa to potom dokonca začalo páčiť.
Takže sme si dali obedík a pokračovali sme turistickým tempom (teda 90-100km/h) ďalej. Ďalšia zastávka bola určená na pumpe Esso na diaľnici zo Žiaru nad Hronom do Banskej Bystrice. Celú dobu mi ukazovateľ okamžitej spotreby odmietal ukázať číslo väčšie ako 4 (aj keď z recenzie som vedel že má aj číslo 5 a viac). Nevadí, však na pumpe natankujem a uvidíme. No, na pumpe sme síce zastavili, dokonca som aj tankoval, ale nie do motorky ale do auta.
Vysvetlenie bolo jednoduché. Ukazovateľ nádrže hlásil že mám benzínu cez pol nádrže a dojazd cez 200 km. Tak teda dobre moja, natankujeme až neskôr. Nenatankovali sme. Prišli sme až domov do Trnavy a rezerva bola stále hluchá (teda sa neozývala). Stav tachometra hlásil prejdených 385 km a dojazd hlásil 155 km. Zrátané, odčítané a porovnané s údajmi z palubného počítača vyšla priemerná spotreba mojej prvej cesty na škaredých 2,9 l. Áno, boli to divné údaje pre 800 ccm a 82 koní, ale postupne si na ne človek zvykne.
Ja som si napríkald zvykol rýchlo a rád.
Na ten zvyšok nádrže som spravil ešte trasu TT-BA-TT-Veľký Biel. Takže aj údaj o dojazde bol pravdivý. No nezvykni si. :)
Kde všetci tankujú, ja sa nudím :) |
Vytešený z novej motorky som hltal kilometre po rôznych menších výletíkoch prevažne po západnom Slovensku s kolegom na VFRke. Postupne som rozširoval aj vybavenie pre seba ako i pre motorku. Ja som si kúpil kombinézu, eFka dostala držiaky a kufre. Všetko bolo pekné, ale chcelo to viac ako 100-200km výjazdíky po okolí.
Keďže mi motoride beží stále na pozadí, tak som začal sledovať diskusie o výjazdoch. Našiel som. Prihlásil som sa a ako to dopadlo, to možno viete z tohoto článku.
Výletík |
Výletík to bol super a mimo iné som zistil načo sú dobré zvyšné prevodové stupne:
Prejazdy zákrutami horských sediel a prechodov sa stali neuveriteľným zážitkom. Proste áno, tie prevody sú tam presne na to.
Pridané: 14.10.2008 Autor: xLoop Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 15875 | Včera: 319903