Triumph Legend TT900

Neviem presne už kedy, ale jedného dňa som sa jednoducho rozhodol kúpiť si po XY ročnej prestávke moto (tuším to bolo viac ako 10 rokov). Moje skúsenosti boli akurát tak pigas a babetka... Ale čo už. V inzerátoch som si vyhliadol dve mašinky. Prvý na rad prišiel Triumph, nevedel som o ňom nič, ale ten klasický vzhľad ma dostal hneď na prvý pohľad. Tak som poprosil kamaráta, ktorý už mal čo to za sebou, nech pomôže. Prišli sme na miesto, pokukali sme, on ju oproboval a dohodli sme obchod (ani som ho neoproboval, len som sa kochal pohľadom). Za pár dní sme šli po ňu. Ach, to bol pocit... Konečne moja... Ale čo to, veď ja ani neviem či to zvládnem... Nuž, ako tak som ju doviezol domov a tak to začalo. Prvé kilometre, zoznamovanie. Ani som nevedel čo od nej čakať a čo nie. Tak som sa osmelil zopár kilometrov po okolitých cestičkách a pome ho pomaličky na babu. Zistil som, že tam sa schádzajú priaznivci dvojkolesových krásavcov a tak som dúfal, že sa tam dozviem niečo viac (nuž, nedozvedel, ale spoznal zopár fajn ľudí). A samozrejme sa dačo podučím v jazdení, okúsime trochu zákruty, pokukáme ostatných, pokecáme... Nie nie, žiadne závody. A tak to šlo deň čo deň, pomaly som si trúfal viac a viac a prešiel rok. No a zistil som, že by to chcelo čosi viac, možno čosi trochu rýchlejšie, športovejšie (ale napriek tomu ma to stále ťahá aj k chopprom)... A tak bolo rozhodnuté. Ale musel to byť zase Triumph, a tak Legendík nabyl nového majiteľa a ja už mám Thunderbird sport. Ale pekne poporiadku. Teraz sa budeme venovať mojej prvej láske: Triumph LEGEND TT900. Možno sa všetci hneď na začiatok všetci pýtate, že prečo práve Triumph a ešte k tomu Legend (ani naháč, ani chopper). Veď na Slovensku nemá ani zastúpenie, zohnať ho je ako nájsť ihlu v kope sena,... Atď. Nuž, bola to láska na prvý pohľad a môžem s kľudom „Angličana“ povedať NEĽUTUJEM. Ani jedinú minútku, dokonca ani sekundu, ktorú som s ním prežil.

Poďme teda pekne poporiadku, zopár čísiel a technických údajov. Dĺžka tohto fešáka je 2320 mm, celková výška je 1340 mm, šírka je 860 mm, rázvor kolies je 1580 mm, výška sedla je 725 mm a hmotnosť bez náplní 215 kg. Neviem, či si to takto dokážete predstaviť, ale kľučkovanie v meste medzi autami v zápche nie je žiaden problém (mám to overené, aj keď to zrovna nie je žiaden naháčik, alebo fun-bike). Rám... No jo, je rúrkový, oceľový, preto asi aj toľko váži. Používal sa u viacerých modelov (Thunderbird, Adventurer, Thunderbird Sport, Legend), takže asi nebol až taký zlý. Rôzne dohady o krútení v zatáčkach tu nebudem rozvádzať, lebo neviem, nepostrehol som. Aj keď vlastne ak sa to preženie, tak zadok vie v zákrute aj trochen šmyknúť, ale netreba sa toho zas tak báť, treba jazdiť s rozumom. Ja nie som nejaký strelec, nejaký veľký „pán“ motorkár, takže... Ja len tak na rôzne výlety a do práce a na to mi úplne postačuje.

Celkový posed je taký „čopráckejší“ aj keď stupačky nie sú umiestnené vpredu, ako to býva u väčšiny chopprov, ale sú umiestnené skôr tak endurácko-naháčovsky, je to niečo medzi oboma polohami. No, keď sa to tak vezme, v podstate to aj tak bolo vymyslené, ako chopper, vyrábal sa totiž v rokoch 1996 až 2001 a v tom čase Triumph choppre nevyrábal. Pre americký trh bol vyrábaný pod názvom Adventurer, samozrejme s menšími úpravami (zadný blatník, trošíčku iné riadidlá). Potom sa Angláni pustili na upravenie modelu Boneville a z neho vyšli dva nádherné kúsky, a to America a Speedmaster.

A vtedy skončila aj výroba Legenda. Po ňom zostal už len z neho odvodený model Thunderbird a Thunderbird Sport (vyrábali sa súčasne s ním, ale ešte aj po ňom).

Keď sa tento feši rozbehne, na čo mu slúži 885 cm3 (kompresný pomer 10:1, vŕtanie-zdvih 76 x 65 mm) priečne uložený (zavesený) trojvalec chladený vodou so 4 ventilmi na valec, tak by ho už bolo treba aj občas zastaviť (ale fakt len občas, veď najlepšie je na ňom predsa len to jazdenie, keď si to šiniete krajinou). K tomu mu slúžia vpredu 320 mm jednokotúč s dvojpiestikom a vzadu 285 mm jednokotúč taktiež s dvojpiestikom od firmy Nissin. Možno si niekto povie že je to málo, ale podľa môjho pocitového a otestovaného hľadiska (mal som na to jeden rok a cca 10 000 km) môžem s kľudným svedomím povedať, že to bohato stačí. Veď to nie je žiaden závoďák, ale pohodová klasika, a tak by sa k nemu mal človek aj správať. Je pravda, že zadok sa pri razantnejšom brzdení ľúbil zakúsnuť, ale u ktorej mašinky nie? Však? Predok bol postačujúci, no nebolo to zas na dva prsty na páčke a jemnejší stisk, ale ani po celodennom jazdení po BA mi ruka neodumrela. No a pri prudkom brzdení v zákrute sa zase napriamuje a potom to celú mašinu vynáša von zo zákruty. Ale tiež mi to pripadá ako bežnejší jav, treba mať prosto odhad čo, kto, zvládne. Takže, ťažká pohodička.

Ešte naspäť k motoru (koncepcia tohto trojvalca sa s rôznymi úpravami úspešne použila u viacerých modelov Triumph - Daytona 900, Trident, Sprint, Sprint Executive, Thunderbird, Adventurer, Thunderbird Sport, Legend, Trophy 900, Speed Triple), teda skôr k výkonovým parametrom. Ide o 51 kW/70PS pri 8000 rpm, čo sa z neho dá dostať a max. krútiak má 69,2 Nm pri 4800 rpm. Keď to tak po sebe čítam, nič oslňujúce... No, ťahá pekne rovnomerne už od 2000 otáčok, pri 2800 otáčkach si povie tak teda jo, pome na to a pri cca 3800 - 4000 otáčkach to je zviera (berme tento výraz trochu s rezervou, ide len o predstavu). Obmedzovač je niekde pri 7500 otáčkach, takže to zrovna nie je nejaký vysokootáčkový motor, ale ten rozsah je v poho. Má dostatok miesta aj na predbiehanie. Pri 60 km/h na piatom prevodovom stupni stačí v podstate len otočiť plynom, netreba vôbec podraďovať. Keď tak premýšľam, nie je to zas ani čoprácke bublanie... Ono je to v podstate niečo medzi tým. O maximálnej rýchlosti sa tu moc rozpisovať nechcem, na naháňanie slúžia iné mašinky (napr. Triumph Daytona, Speed Triple). Ale aspoň okrajovo... 100-vka je totálna pohoda, do 130-140 sa dá krásne cestovať, nad 150 to už teda dosť fúka. Ale pri dnešných limitoch, či už dopravných alebo kvalitatívnych (mám na mysli cesty samozrejme), na cestovanie je ako stvorená, zvláda to a úplne v pohodičke.

Jo, aby som nezabudol, prevodovka je päťstupňová, rýchlosti tam zapadajú celkom pekne, len to tak jemne cvakne. Teda až na jednotku, tú je očuť trocha viac, ale kopať do nej zrovna netreba.

Sekundárny pohon má na starosti X-krúžková reťaz, takže treba občas aj mazať (cca 1000 km v závislosti od počasia). Ale keď si na to človek zvykne, tak NO PROBLEMO. Na tomto mojom bol namontovaný už aj hlavný stojan, či bol už z výroby, to neviem, ale každopádne to je plus, aj pri mazaní reťaze. A keď už sme pri tom, ten kryt reťaze je fajn, na gate to nehádže, ale čistiť tie špice a leštiť rám, uff... Ale dá sa to zvládnuť obe kolá do 30 minút (kua, ten remeň u H-D čka asi má niečo do seba).

Spojka je hydraulická a ide pekne ľahúčko, takže ani po celodennej jazde nemáte ľavú ruku úplne zničenú. Dokonca podraďovať sa dá pekne aj cez len také jemné cuknutie do páčky. Či to ovplyvňuje nejako funkciu, či priamo životnosť, netuším, neviem, nie som mechanik ani žiadny odborník, len obyčajný fanda.

Nádrž má objem 15 litrov, z toho je cca 5 litrov rezerva. Ide o klasiku, takže aj benzín sa tu púšťa klasicky dvojpolohovým kohútikom. Po prejdení cca 200km to začínalo vždy zdochýňať (to záleží samozrejme od štýlu jazdy, pri pohodovej jazde to bolo aj cez 200, pri brúsení stupačiek na babe to bolo cca170 km). Na začiatku som sa vždy naľakal, potom som si uvedomil, že stačí prepnúť na rezervu a fičíme ďalej. Takže môžem usúdiť, že spotrebu to má vcelku dobrú. Ja osobne som bol s týmito hodnotami veľmi spokojný.

O úpravu zmesi sa starajú tri 36 mm karburátory Keihin, takže si myslím, že obavy z nejakých špecialitiek tu nehrozia. Osvedčená klasika. Takže, ak by sa náhodou niečo stalo, tak s náhradnými dielmi asi problém nebude. Ono, to je vlastne to, čoho sa boja všetci (nie je tu zastúpenie, predajca... Bla bla bla... To je omyl, hneď za hranicami v Rakúsku aj v Maďarsku je ich zopár. No a bežné spotrebné veci som kupoval v normálnom motoobchode tu na SVK).

Predná vidla je 43 mm, klasická (bez možného nastavenia - treba sa spoliehať na nastavenie z výroby, alebo si vymeniť olej vo vidlách), do ktorej je uchytené 17-palcový chrómový špicový rám, na ktorom je natiahnutá pneumatika o rozmere 120/70 R17. O pohodlie sa zase vzadu stará tlmenie typu monoshock, kde sa dá nadstaviť akurát tak predpätie pružiny. Vzadu je tiež 17-palcový chrómový špicový rám, na ktorom je ale pneu 160/60 R17. Pneumatiky sú predpísané Metzelerky MZE4 a z môjho pohľadu som bol s nimi nadmieru spokojný, lepšie ako Avonky. Ale to je len môj subjektívny názor. Ešte čo sa týka pruženia, nastavené je dosť komfortne, ale tak pre jedného. Ak ho zaťažíte dvaja, dá sa občas dosiahnuť aj krajná hranica. Teda aspoň u mňa, ale ja nie som zrovna drobček. Tipujem, že u bežného chlapa by nemal byť problém. Inak nosnosť je tuším okolo 200 kg.

Sedadlo, ktoré je na Legende, „kráľ a kráľovná“ je dostatočne pohodlné (ale úložný priestor teda fakt bieda, žiadny). Aj na dlhšie cesty. Je také skôr čoproidné,veľmi dobre vytvarované, také „double“ kreslo. Vlastne aj názov (king and gueen) je z toho odvodený, lebo tak sa na ňom aj sedí. Dokonca aj spolujazdova časť je dosť pohodlná, nikto si nesťažoval, skôr naopak. Tvarované je veľmi dobre, lebo spolujazdec vám nedýcha na krk, ani naň nepadá. No maximálne pri veľmi razantnom zabrzdení. Na niektoré ostatné modely (Boneville, Adventeuer, Thunderbird, Thunderbird sport) sa dá dať samozrejme tiež, ale už len za príplatok. V tomto bol Legend rozdielny a podstatne pohodlnejší, fakt, ani po celom dni ma riť nebolela.

Čo sa týka rôzneho príslušensta, padacích rámov, brašní, štítov a podobne, je toho neúrekom, stačí si vybrať či už originálne od Triumphu alebo rôznych iných firiem, čo sa tomu venujú. Dokonca v Amerike a Austrálii je tento model (a aj Thruxton, Boneville, Thunderbird) dosť obľúbený práve pre to, že sa dá pekne poupravovať.

Takže čo teraz? No nič... Otočiť kohútikom a pustiť benzín, mierne pritiahnuť sýtič (je dosť dobre a ľahko polohovateľný a dobre drží zvolenú polohu), kľúčik pootočiť do polohy on a... A elektický štartér nám rozbúši trojvalcové srdce tohto lorda a z dvoch chrómových koncoviek sa ozve krásne jemné ševelenie. A teraz už len zapnúť svetlá, šupnúť tam 1, 2, 3, 4, 5 a... Good bye priatelia... Stretneme sa na cestách alebo pri pokračovaní(Triumph Thunderbird Sport).

P. S. Soráč za tie fotky, ale už nie som vlastníkom, a nestihol som ho poriadne nafotiť. No a teraz sa už k nemu akosi neviem dostať, takže musí pre ilustráciu postačiť aj toto. Veľa zdaru na cestách.