Zraz Moto Guzzi, 14 - 16. 9. 2007

Keďže môj miláčik pochádza z ostrova zvaného England, chodievam na našu stránku, Triumph-ácku. A čuduj sa svete, toť odkaz od nášho kamaráta Fandu že bude zraz MG. No, a keďže Fanda sedlá MG Californiu a jeho polovička Triumph Bonneville, tak prečo im neurobiť na zraze MG aj minizraz Triumph?

Všetko sa to zbehlo rýchlo, v utorok nachádzam odkaz na nete od Fandu, v stredu to dávam na motoride (samozrejme bez zjavnej odozvy), no a piatok poobede už balím všetko potrebné (aj nepotrebné) a o pol siedmej vyrážam.

Že kam? No predsa smer Břeclav a potom smer Lednice. Dva kiláky pred Lednicami, hneď na kraji priehrady to zapichujem do kempu Apolo, kde sa koná zraz MG. Z Blavy je to cca 100 kilákov, takže o ôsmej som bol tam. Večer už bolo trochu chladnejšie a tak rýchlo parkujem, zaplatím vstup 250,- CZK zrazových a rýchlo hľadám parťákov triumph-ákov. Netrvalo dlho a už som ich mal. Rýchlo jeden na zohriatie, jedno na zapitie a poď ho sa ubytovať. Tu nasleduje prvý malý šok. Mimo sezóna, cena na noc a osobu v chatke, na tabuli oznamuje 130,- CZK, no na pokladni už 200,- CZK. Lebo je vraj zraz, to preto. No a nemalo by to byť skôr lacnejšie, akože organizovaná skupina??? Hmmmm... toš, peňáze, peňáze, peňáze... Tak nič, zaplatím si dve noci (veď už keď som tu zostanem do nedele, aj keď som najskôr nechcel), vybalím sa v chatke u kamošov z Brna a hybáj hó na Thulamorku, doutníček a pivečko. A už aj dochádzajú Plzeňáci... Paráda, teraz to začne.

Z piatku na sobotu nám hrala jedna moravská cimbálovka, musím uznať, klobúk dole, nielen že huslistka bola fakt fešná a išiel jej spev aj hra, toľko slovenských pesničiek som ešte nepočul, viac ako českých a moravských. Tak sa hodil nejaký ten taneček a pome spinkať, veď zajtra je tiež deň.

Toš vitajte ogari

A je tu sobota. Spoločný výjazd je naplánovaný na 14:00 hod. Čo teraz, vravíme si ráno. No ništ, povinná hygiena (inak sociálky vcelku obstojné - škoda to som nefotil), raňajky (gulášek a decko burčáku na upokojenie, čajíček) a už mizíme do 2 km vzdialených Ledníc, veď je tu zámok aj záhrady...

Naša partička na výlete

Ty koksooo, kukaj nevesta, a tam druhá, tretia... Je to tu tak krásne, že sa sem chodia fotiť, dokonca aj sobášiť. My sme tam boli asi hodinku, za ten čas som ich videl 6 kúskov. Inak oplatí sa to vidieť. Pekné predstavenie s vtákmi, za padíka sme si zastrieľali z luku, videli kus nádhernej prírody a aj nejaké tie veterániky (ešte že tu boli tie svadby, inak neviem).

Čumím na hodinky a velíme si rýchly návrat do kempu, veď nestihneme výjazd. Ten sa dal, sú tam zaujímavé cestičky, len bol krátky. Doviedli nás k Janovmu Hradu. Paráda.

Januv hrad

Nasledovali súťaže... Vlastne len jedna. Ale cien v nej zas bolo hodneeeee... Šala lí šala lá, aj tak jsem nevyhrál... Ale neva, aspoň bola sranda. Akurát po skončení to bolo celé také rozpačité, zrazu očujem z úst organizátora povel: ODCHOD JE SAMOSTATNÝ, ROBTE SI ČO SA VÁM ZACHCE... Hmmm... Divné, a tak sa dávam na prehliadku hradu. Za 30 kaček, pohodáááá... Sranda je, ten hrad bol zámerne postavený ako zrúcanina, aby ho neprepadávali. A tak aj bolo, nakoniec skončil ako lovecký zámoček. Takže prehliadka za nami, času fúra, čo teraz. Hmmm... No hybaj ho k priehrade, a tu kukám jak puk...

Že Apolonuv Chrám. A čo som v Grécku? Nádhera... A tá príroda naokolo, ticho, kľud. Potom som našiel turistickú tabuľu s pokecom a zoznamom ostatných pamiatok na okolí. Kua, mať tak viac času... No, možno nabudúce, už viem kam na výlet.

Apolonuv chram

Kukám že sa stmieva, tak naspäť do kempu, večera. Mňaaam... To jedlo... Restovaná pečienka, kapustička, kurátko pečené, grilované... To bola teda hostina. A ceny? Pomaly jak za socíku...

A čo to bude večer? Jáj, dve kapelky. Jedna zahrala fajný džezík s prechodom do starých rokenrolkov a tá druhá, skoro klasika, tvrdý rock. Ale aspoň že spevák bol šoumen jak hovado, aspoň sme sa zasmiali. Medzi kapelkami bola ešte tombola. Kopa cien a pán uvádzač - tak ma sánka bolela od smiechu, že až. Večer sme ešte pokecali pri kalíškoch burčáku a boulí (to si pamätám ešte za komančov) a šup ho do hajan, veď netreba to preháňať.

V nedeľu sme vstali bez bolehlavov, veď sme chceli pokecať a nie sa opiť, tak sme popapali, páročky, klasika kafíčko, čajík a rozlúčka. Zas to lúčenie, jak já to nemám rád. Ale neva, už sme si sľúbili nové stretko a verím že to bude zas paráda. Takže priatelia, vidíme sa opäť o rok tu a dúfam, že aj na našom Triumph-áckom stretnutí v Hradci.

Podluží – cesta domov

P.S.: Aby som nezabudol, stretol som tam aj partiu z Dolného Kubína. Teda... Normálne rodinka dofičala na guzinke aj so sajdkou aj s malým synom. Klobúk dole.

P.S.2: Na to že to bol MG zraz, nikto na iných mašinách nebol vyhodený, to bolo skutočne fajn. Takže o čom to bolo? O priateľstve, o stretnutí, o pokeci, o ľuďoch, o krásnej prírode naokolo... Bez žiadnych problémov a starostí (okrem tej ryžovačky zo strany vedenia kempu na ubytovaní). No a guziniek tam nebolo zrovna málo... Staré, babičky, nové, také aj také...

P.S.3: A viete na čom jazdí predseda (tuším že je predseda) českého MG klubu? Noooo... Predsa na poriadnom kuse železa, Triumph Rocket 3.