Manínska Tiesňava 2002 - zraz

Ako rovno z neba poslaný anjel, nám ani nie po 15 min. zastavil aj s aviou a ochotou nás odviezť aj s moto do servisu, chlapík z Košíc. Myslela som že takýto ľudia už vymreli. Malým problémom bolo ako yamahu naložiť na aviu, ale ďalšie šťastie v nešťastí bolo že asi 20 m od nášho stanovišťa mali pri jednom dome dosku tak akurát pre nás. To už dorazili aj Awia s Dadi a nakladalo sa. V pohode sme došli do servisu, kúpili novu jazdenú gumu a vymenili. Vyrazili sme smer Maninská Tiesňava asi tak s 3 hodinovým oneskorením ale vyrazili! Cesta ubiehala asi takto: Pred nami bolo asi 300 km a cieľ dôjsť do Považskej Teplej do 18:00 (štartovací čas z KE bol asi 12:00).

Počas prvej a druhej hodiny na moto stačilo naťahovať kosti tak raz za hodinu, potom to bolo v priemere každých 45 min. a nakoniec každých 30 min.
Naša obednajšia prestávka bola v obľúbenom motoreste SOSNA, kurací vývar a káva dokážu s človekom divy. Naša posledná „naťahovačka“ bola v Žiline, a to už Awia s Dadi boli v cieli. V Považskej Teplej bola cesta do areálu pekne vyznačená tabuľkami „Zraz“, nebol problém nájsť to správne miesto. Pred vchodom do areálu sme sa dozvedeli že vstup 200,- nie je za motorku ale za každú osobu. Ako poďakovanie za príspevok každý platiaci dostal obojok na ruku (ktorý mimochodom pre niektorých bol problém dostať dole z ruky). Awia nás už priamo v areály navigoval k svojej mašine, a naliehal aby sme si rýchlo postavili stan, kým ešte je kde. Našli sme si „skvelý flek“ ako sa neskôr ukázalo, pri suchom záchode.
Akoby im nestačilo 200,- na hlavu ešte prišli vyberači za stany. Keby som vedela, že tam budeme spať len jednu noc z dvoch, nedala by som im ani tu polovicu, ktorú odo mňa dostali (200,- za stan). Po akom takom ukotvení stanu sme začali nafukovať našu posteľ, pretože to trvá asi 30 min. a bývanie sme chceli mať pripravené ešte pred prvým pivom. Po vybalení sme si išli popozerať mašiny, to už bol večer a začínal sa program. Jazda pomalosti, pretláčanie sa dreveným hranolom, pánsky striptíz, gumovačky, amatérsky pánsky striptíz, bolo na čo sa dívať. Do stanu sme sa pobrali asi okolo jednej v noci za účelom spánku. Lenže na zrazoch sa nespí, to už viem. Niekedy uprostred noci nás prebudila spŕška blata na náš stan a zvuk pripomínajúci enduro. Bolo to fakt enduro a maník ktorého týmto „pozdravujem“, vyčistenie a impregnacia stanu nás bude stáť do 500,-.

Manin pre mňa znamenal aj testovanie nového spacáku Coleman Oak 300, som s ním spokojná, je vhodný pre ľudí čo nemajú radi chlad. Ráno o 5-tej mi Harly naznačil, že stačilo a odchádzame. Vôbec mi to neprekážalo a tak sme o 10:00 vyrazili smer Košice. Do Košíc sme prišli v pohodovom tempe za 5 hodín.

Záver: zrazy sú pre ľudí čo majú tendenciu gumovať, chlastať, nezáleží im na hmotných statkoch a zaobídu sa bez akéhokoľvek pohodlia.