My dream - Suzuki GSX 600 R

V prvom rade by som chcel povedat veľké PREPÁČ mojej drahej, pretože toľkú trpezlivosť, ktorú neviem odkiaľ pri jej povahe čerpala, čo ona prejavila, som ozaj nečakal. Určite to poznáte. Každú chvíľu na nete, medzitým drahocenné minúty, za ktoré predsa mohla pribudnúť nejaká motorka do jednej z inzercii, ktoré mám prekutrané od predu do zadu. Ak máte niekoho, komu záleží na tom, koľko času s ním strávite, určite mu to nie je jedno. Ale vy máte úplne iný problém. Vačok plný ťažko zarobených a ušetrených bubákov, za sebou nejakú tú skúsenosť s kupovaním motocykla a v hlave jasnú predstavu: Kúpim si motorku. Na čase, ktorý strávim jej hľadaním, vôbec nezáleží. Nepadnutú v prvom rade, čo vylučuje mnoho ďalších nežiadúcich získaných vlastností motorky. Tentoraz rýchlejšiu, obratnejšiu a hlavne novšiu.

Môj posledný článok som zakončil zamyslením sa nad Hondou Hornet 900, avšak po jeho uverejnení ma kamaráti zavalili argumentami proti. Nebol som o nej stopercentne presvedčený a tak mi netrebalo veľa a upustil som od tej myšlienky. (Čím nechcem povedať, že by CB 900 mala byť zlá moto, iba ju mne neodporúčali.)

Po návrate z USA som prevolal majland a pozrel viacero motoriek. S istotou môžem povedať, že zohnať naozaj nepadnutú motorku r. v. okolo 2002 - 3 na Slovensku je takmer nemožné. Z jedného dôvodu: podľa mňa nepadnutá znamená, že konkrétna motorka nebola nikdy padnutá, ľahnutá, šuchnutá, striekaná ani lepená. No asi som z inej planéty ako zo Zeme. Každá moto, ktorú som pozrel, bola údajne nepadnutá, no skutočnosť bola vždy iná. Napíšem len jeden príklad, človek sa určite spozná: trojročná Honda CBR 600 FS, majiteľ sa sľuboval, že pôvodka. Keď som sa tam s kamarátom dotrepal, zbadal som hneď na prvý pohľad odlišnú striebornú na bočnej a podsedadlovej kapotáži. Vraj tuningový zadok, preto ten rozdiel. Podľa mojho skromného názoru, jediný rozdiel oproti originálu robili brzdové svetlá, ale kvôli tomu predsa netreba striekať plasty, či áno? (Určite nieee.) Zadná sedačka držala vďaka lepiacej páske (chýbal mechanizmus na zacvaknutie kolíka sedačky). Pod ventilovým vekom bol naslzený motorový olej. Podotýkam, že nie som mechanik, ale na ´japoncoch´ jazdím 6 rokov a čo-to som už zažil a videl. Keď vám niekto povie, že: "To je od reťaze" a vy ste cestovali 140 km pozrieť motorku AKO NOVÚ, nemáte slov a sklamaným krokom odchádzate.

Takto to bolo s takmer každou moto a ja som pomaly strácal ilúzie o jasnosti pojmov. Cestou do Sniny na kamarátovej Ninji (týmto Ti, Peťo, ešte raz ďakujem, že si mi ju požičal) som pozrel ďalšie motorky, z ktorých ma žiadna nepresvedčila. Úplne poslednú som si naplánoval pre mňa drahú, ale krásnu Suzuki GSX 600 R r.v.2005, ale to len zo zúfalstva, či ani neviem prečo. Vlastne viem. V štátoch mi jeden 16-ročný fagan, ktorý ani poriadne nevedel jazdiť, požičal svoju motorku, ktorú mal dva týždne. Bola to novučičká Suzuki GSX 600 R, r. v. 2006.

Keď som mu ju vrátil, plný závisti a adrenalínu, hnevu a radosti z jazdy na poriadnej mašine, videl som ho odchádzať prískokom vpred na dvojke a do pamäti sa mi vryl zvláštny pocit. Neskutočný, neovládnuteľný chtíč. Ten istý pocit ma prinútil ísť sa pozrieť na túto Suzuki, aj keď o rok staršiu. Vraj bez škrabanca. Hneď ako som dorazil mi ju chlapík ukázal. Jeho jednanie bolo seriózne. Ešte keď som odchádzal, stále bol prekvapený, že som naozaj prišiel z BA do KE pozrieť moto. Bola a je ako nová.

Dal som si skušobnú jazdu a ONA mi celé tie tri minúty šepkala po japonsky. Teda, aby som sa priznal, japonsky neviem ani prd, ale z jej dotyku som vyrozumel, že mi bude verná. Zamiloval som sa. Dohodli sme sa a o dva dni bola moja. Ninju som odovzdal v KE, trocha sme sa ešte povozili a každý sme išli po svojom.

Odvtedy som najazdil cca 2000 km, sú to tri týždne. A ja neľutujem. ONA je vážne kus. Priťahuje najmä zraky, sluchy kvôli sériovej koncovke trochu menej. Jej tvary sú krásne, skôr hranaté ako oblé. Na prvý pohľad zaujme predný svetlomet - halogén. Mal som ponuky na xenón, ale to by som len pokazil. Svieti totiž perfektne, najsilnejší je v strede a do bokov trochu poľavuje, pričom sa správne dvíha do prava hore. Svetlo sa nedá vypnúť, čo je len dobre, aspoň naň nezabúdam. Som s ním veľmi spokojný. Nehovoriac už vôbec o jeho dizajne.

Takisto zadné svetlo je umelecký kus. Dve rady nad sebou položených diód sú neprehliadnuteľné už v pokoji, pri brzdení doslova pália do očí. (Prepáčte za expresívne slová, inak to neviem vyjadriť.) Zadná podsedadlová časť je vysoko zdvihnutá. Opakujem, vysoko. Spolujazdec má pri nasadaní pocit, že lezie na koňa. Madlá pre spolujazdca by ste márne hľadali, nie sú tam ani diery ako príprava. Predsalen je to motorka šitá na mieru v prvom rade jazdcovi. Druhý si pohodlnosti neužije ani z polovice ako jazdec, keď sa vôbec o nejakej pohodlnosti v súvislosti s touto motorkou hovoriť dá.

Aj keď ona sa chuderka tak snaží. Všetky nerovnosti kamufluje ako sa dá. Po pár prvých kilometroch som si vravel, že mi asi šibe, keď sa s týmto chcem dožiť svadby. Do mesta chodí nerada, hneď sa potí a je jej teplo. Mimo mesta je to už lepšie, no aj tak jej žiadna rovina nie je dosť dlhá. Veď uznajte, červené pole začína pri 15.600 ot./min. Kým sa však dostanete na túto hranicu, predvedie vám doslova ródeo. Viezol som sa už na mnohých motorkách, starších aj nových, ale toto je najostrejšie, čo som kedy zažil. Reakcia na plyn je blesková. Dokonca niekedy až prílišná, pri nerovnostiach v zákrute sa mi už neraz stalo, že zacukala a povyrazila po tom, ako sa nerovnosti preniesli do môjho tela a následne do rychlopalu. Pri 6.000 ot./min. vydá zvláštny pokrik, akoby predzvesť všetkého, čo bude nasledovať. Do otáčok nejde plynule, ale čoraz silnejšie a rýchlejšie.

Spotreba pri jazde na dlhšiu vzdialenosť (500 km) svyžným tempom mi vyšla 5,7 l/100 km, čo je podľa mňa prijateľné. Pri rýchlej jazde a častom vytáčaní motora sa spotreba pohybuje tesne pod hranicou 7 litrov. Neskutočne miluje zákruty a jazdu z a do vrchu. Náklony, ktoré som schopný na nej urobiť, sú zväčša jej zásluhou. Podvozok je plne nastaviteľný, ale zatiaľ som do neho nerýpal. Musím si zohnať manuál, pretože ten som k moto nedostal. Brzdy sú výborné, dá sa na ne s istotou spoľahnúť. Mal som však pocit, že Ninja 636 s trojpiestikmi je na tom trocha lepšie. V sérii je vybavená zariadením, ktoré ja volám blesk. Nemám na to nejaký špeci dôvod, proste iné slovo sa mi na to nehodí a originál meno neviem.

Nemám to ešte príliš vyskúšané, ale v podstate to funguje ako upozornenie, že sa blížim k červenému polu a vtedy začne jasne svietit na bielo. Môže to byť celkom praktické, ale skúsenému jazdcovi to veľmi netreba. Otáčkomer je klasický, analógový, s logom GSX R.

Tachometer je však digitálny, čo mi spočiatku vadilo. No netrvalo dlho a ja som si tak zvykol, že dnes by som už iný nechcel. Informácia z digitálu je presná a okamžitá, reaguje na najmenšie zmeny rýchlosti. Okrem dvoch tripmetrov a merania celkových km informuje displej ešte o teplote motora, čase, samozrejme nechýba kontrolka oleja. Ukazovateľ stavu hladiny benzínu tu nie je, nezabudli však na šikovnú kontrolku rezervy, ktorá funguje spoľahlivo.

Motorka má automatický sytič, na čo sa tiež veľmi ľahko zvyká. Čo mimoriadne oceňujem je možnosť zapnúť ´štyrky´- všetky smerovky naraz. Prečo, to vysvetľovať netreba. Ako aj staršie GSX-ery, aj táto má tlmič riadenia. Žiadna z motoriek, ktoré som predtým mal, alebo vyskúšal, to nemala. Jeho prácu oceňujem na výbornú. Na nedostatočnú však hodnotím výhľad v spätných zrkadlách. Keď jazdím rýchlo, spätné mi netreba, keď sa však krotím a potrebujem ich, vidím v nich akurát tak svoje lakte, takže sú mi v podstate asi na to, na čo je krtkovi kolobežka.

V pláne mám pár úprav, viac-menej kozmetických, nakoľko s jej technickými parametrami a jazdnými vlastnosťami som zatiaľ spokojný.. Aj keď si viem predstaviť to trápenie, chcel by som na nej absolvovať cestu k moru, dúfam, že sa o nás s Ninjou dobre postarajú.. Na záver už snáď len jedna moja myšlienka: Sen je krásna vec. Ale ešte krajšia je, keď sa na ňom povozíte.