Krásna cesta do Osvienčima

Prežil som celkom pekný nezabudnuteľný a nezvyčajný príbeh, o ktorom som sa rozhodol s vami podeliť. Začalo to príchodom okolo 7hod mojej milej do rodného mestečka na strednom Slovensku Ružomberka. Po následných raňajkách sme sa vybrali po YAMAHU 660 TENERE do neďalekej garáže, neskôr po kamaráta Paľa a jeho SUZUKI GS 500. Vyrážali sme asi tak okolo 8:30 hod. z RK smerom Dolný Kubín, Oravsky Podzámok, Námestovo, Oravská Podhora tam sme ešte nakúpili papanie a poľské hranice.

Nákup v potravinách

Zrána bola riadna zima, našťastie prenikajúce slnečné lúče pomalinky ohrievali okolo prúdiaci vzduch. Milý príjemný colník po vykonaní svojej každodennej rutiny mi pekne vrátil všetky tie zákonom nevyhnutne papieriky späť do puzdra, však to by som v tých hrubých rukaviciach určite robil dodnes, veľmi všímavý colník tak to má predsa byť. Ďalej nás poľské kľukaté cestičky zaviedli cez Korbielow, Jelesnia, Swinna a Ziwiec.

Tu niekde sa naša cestovná idylka trošku zadrhla, keď Paľo vypol vrčiacu GS z dôvodu vlaku ktorý ma samozrejme vždy prednosť pri križovaní sa s cestou. Rampa ožila zdvihla sa ale motorka už veru nie. Paľo potlačil motorku na kajnicu vystrčil stojan a začal rozoberať sedlo. Ja som odstavil a priskočil k nemu. Moja milá len tak stala a čudovala sa že všetci motoristi nepozerali na to ako opravujeme motorku ale na ňu na tajomnú oprilbovanú motorkárku. Keďže cesta bola trošku z kopca, rozhodli sme sa motorke pomôcť a využiť na to zemskú gravitáciu a jednoducho ju roztlačiť. Podarilo sa. Ďalej bez akýchkoľvek náznakov porúch smerom na Oczkov, Czernichow a tam ďalší problém zátarasa ako pred USA veľvyslanectvom. Tak sme sa museli odkloniť na Lodygowice, Wilkowice, Bielsko-Biala, Kozy, Kety, a vlastne už ani sám neviem cez aké dedinky sme sa vozili až sme konečne videli tu sladkú informáciu o smere a vzdialenosti našeho cieľa.

Po príchode do Osviečima sme odparkovali za 7 poľských dukátov na jeden kus motorky. Rozhovor s chlapmi v krikľavých vestách ktorým sme odovzdali spomínané dukáty, o našich zvyšných veciach a prilbách dopadol celkom fajn, pretože nám ich uzamkli do strážnych búdok. O tom, ako sme chodili po koncentračnom tábore vybudovanom v 2. sv vojne tu písať nebudem, pretože tá atmosféra sa dá zažiť iba tu. Nechám vám o tom porozprávať môj foťák na konci článku, aspoň niečo. Po návrate na parkovisko sme sa pobalili do našich niekoľko litrových kufríkov, roztlačili GS a vyrazili z pracovného tábora na druhé stanovisko tak 3 km vzdialené s ľudovým názvom spaľovňa. Prehliadka bola krátka, no intenzívna. Paľo skúsil štartnúť a po niekoľkých poriadnych ranách, ako za oslobodenia Rusmi, do výfuku GS chytila. Cestou spať ešte raz zdochla presne na veľkej križovatke v mestečku Bielsko-Biala. Ešte že bol nablízku ochranný ostrovček 5 x 3 m pre chodcov, na ktorom sme motorku znovu roztlačili. Ale to už sme boli atrakcia ako cirkus Humberto. Našťastie po par kycnutiach do výfuku moto skočila a frčali sme ďalej smerom na Ziwiec.

Natrafili sme na dlhánsku kolónu, ktorú sme sa rozhodli pre veľkú kazovosť GS nepredbiehať a to bol asi ten chybný krok, pretože po niekoľkých metroch typu jednotka rozbeh neutrál brzda, motorka jednoducho vydýchla a odmietla pracovať. Na parkovisku sa k nám pripojil jeden miestny opilec s pivkom v ruke a servisnou knihou od GS v hlave, pretože radil, radil a nakoniec povedal že je pokazená :-) Rozhodli sme sa, že na pojazdnej moto pôjdem kúpiť lano a dáko tie naše krásavice na kolesách potiahneme. Po nahodení záprahu som ja a moje dievča osedlali Tenerku, Paľo svoju GS a za buchotajúceho hluku z jedno valca ktorého som škrtil cez spojku sme sa rozbehli. Vrátili do kolóny. Doslova som týral svoj 660siatkovy piestik ktorý musel ťahať cez 500 kg váhy. Uf ventilátor chladenia hučal každé 3 minúty, ja som nevedel ktorým okom sa mam kam pozerať, či na moju milú, teplomer, otáčkomer, rýchlosť, speťáky, poprípade policajtov a kolónu idúcich plechovíc.

Po opustení mesta, som už bol celkom skoordinovaný zo všetkým a frčali sme tak 60 - 70 po kľukatých cestičkách. Obišli sme aj zelených, ktorí stopovali šoférov s rýchlymi autami v garáži. Palino sa schválne nastavil do zákrytu, aby spredu nebolo vidno že ho ťahám a tak policajt v k ľude obzeral motorky až kým sme neboli na jeho úrovni. Všimol som si ako sa mu hlava vracala naspäť, no oči mu to nedovolili, a akoby riadili cele telo a policajta skrútili na pate. Našťastie si riešil svoje veci a parťák myslím vchádzal do neďalekých potravín. Došli sme na hranice, zastavili slov. colníka ktorému sme všetko vysvetlili. Nenamietal a pustil nás ďalej s tým, že pravdepodobne dostaneme pokutu pri najbližšej ANJELSKEJ kontrole. Neriskovali sme a tak Paľo zavolal kamoša, ktorý po asi 2 hodinách dofrčal na Partnerovi bez zadných sedačiek, vtedy mi hodinky ukazovali 22:00. A teplomer, ktorý som nemal so sebou, ukazoval tak 10 - 15 stupňov. Moto sme naložili a Paľo odfrčal na aute s kamošom domov do RK. Ja a moja milá sme ostali na pospas priazni chladu a tmy. Poobliekali všetko čo bolo v kufríkoch a vyrazili smer Námestovo, Dolný Kubín kde sme kúpili miestne noviny ktoré si dalo dievča na kolená pod rifle aby jej aspoň trosku tepla ostalo... Vyzimení a unavení sme sa zložili v dedinke pri ZA a nechali si snívať o krásnej ceste. Plán cesty bol rozvrhnutý asi na 6 - 7 hodín a pretiahol sa na 16 hodín. Samozrejme vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú funkčné motorky. Je sa veru na čo celý deň pozerať.

Ostnatý drôt... Proti slobode

Výstupna "konečná" stanica...

Prerobené stajne na sídlisko

Motorky s popruhmi...