Adamsmoto Jin Lun JL 250-5 - mestský cruiser

Konkrétne sa jedná o model Jin Lun JL 250-5, ktorý na Slovensko dováža a predáva spoločnosť Adamsmoto. Na prvý pohľad pôsobí tento Ázijec veľmi príťažlivo.

Chróm, plošiny namiesto stupačiek, bočné kufre, opierka, to hádam zaujme každého správneho čopráka. To, čo tomu trošku uberá na kráse, je až príliš tvarovaný štít. Nápad je to možno dobrý, ale dizajnovo sa tam vôbec nehodí.

Teória

Základ motocykla tvorí štvortaktný vzduchom chladený dvojvalec s rozvodom SOHC o objeme 234 cm3 a výkone 16 k, ktorý je osadený do jednoduchého priestorového rámu zvareného z oceľových rúrok. Prevodovka disponuje piatimi prevodovými stupňami a o prenos sily na zadné koleso sa stará reťaz. Predok je osadený klasickou teleskopickou vidlicou a kotúčovou brzdou, vzadu sa nachádza dvojica postranne uložených tlmičov a bubnová brzda.

Prax

Tento štvrťlitrík nepôsobí malým dojmom, ale po nasadnutí naň sa dojem o veľkosti stráca a nastáva skutočnosť. Poloha sedla a stupačiek je možno ideálna v krajine pôvodu, kde priemerná výška obyvateľov nepresahuje výšku mladej kukurice, žiaľ u nás si jazdec vyššieho vzrastu bude vhodnú polohu asi dlho hľadať. Pri mojich necelých 180 cm som sa tam cítil ako pri tlačení zle stráveného obeda. Našiel som si ale pozíciu s nohami natiahnutými dopredu (určite by bodli predsunuté stupačky), opierajúc ich lýtkami o plošiny. Ale ani v tejto polohe to nebolo ono a tak som ich čo chvíľa striedal. Tak či onak, chrbát som mal vždy ohnutý, čo sa neskôr prejavilo pri pokuse stráviť príjemný večer s partnerkou (na druhú stranu, je to dobrá pomôcka ako si zabezpečiť príjemne strávený večer pred telkou bez rušivých „elementov“ – rozumej partnerku, prípadne ukľudňujúcu masáž. Teraz už viem, prečo je v Ázii masérstvo tak populárne).

Umiestnenie a tvar riadidiel zodpovedá štýlu motocykla a mne sa držali celkom dobre. Výhľad dozadu zabezpečujú dve dostatočne veľké spätné zrkadlá, ktoré však vplyvom vibrácií počas jazdy podávajú trochu rozmazaný obraz. Vpredu jeden budík s tachometrom, pod ním kontrolka neutrálu a smerovky.

Nádrž je osadená digitálnym ukazovateľom stavu paliva až príliš citlivým na zmenu polohy motorky. Na danom modeli boli jeho súčasťou aj ukazovatele zaradeného rýchlostného stupňa, ktoré však neboli zapojené (celá prístrojovka totiž pochádzala z iného modelu) čo bolo možno aj trochu na škodu.

Vzadu, za ochrannými rámami sú umiestnené dva plastové kufre. Materiál, z ktorého sú vyrobené, ako aj spracovanie pántov a zámkov je na nižšej úrovni (čo „odflákol“ čínsky konštruktér, to v prípade potreby hravo zvládne šikovný slovenský majster). Na prepravu vecí sú ideálne, ale cennosti by som v nich pri parkovaní určite nenechával.

Dvojica výfukov vyvedených na pravú stranu je celá pochrómovaná a vydáva trošku pridusený zvuk. Myslím, že správny laďák by dal tejto mašinke ešte väčší šmrc.

Po otočení kľúča v spínačke sa aktivuje aj palivomer. Svetlo zelené podsvietenie na bielom podklade je efektné v noci, za jasného slnečného dňa je však prakticky neviditeľné. Motor naskočí hneď po stlačení štartéra. Spojka ako aj predná brzda vyžaduje viac sily, radenie je však vcelku presné. Jediný problém nastáva pri radení neutrálu. Tu môže šarapatu narobiť kontrolka neutrálu, ktorá občas zasvieti aj vtedy, ak nie je neutrál zaradený. Ale všetko chce len cvik a cit. Na radenie päta – špička si je treba zvyknúť.

Rozbiehanie sa je plynulé a čím skôr zaradíte piaty rýchlostný stupeň, tým skôr môžete vychutnávať pocit slobody hoc len pri 60-ke. Motor pracuje dobre vo všetkých otáčkach no najviac mu asi vyhovujú tie nižšie. S podraďovaním pri jazde do kopca či ostrých zákrut si nemusíte lámať hlavu. Tam, kde by ste s inou motorkou museli radiť trebárs aj trojku, si tento krujzrík poradí aj s päťkou (raz som čítal recenziu na introšíka 125 a tam ho opísali ako: „...je to takovej malej traktúrek...“ a presne to isté by sa dalo tvrdiť aj o tejto motorke).

Optimálna cestovná rýchlosť je niekde v okolí 70 km/h. Vtedy sú ešte vibrácie v stupačkách znesiteľné. Na pevno uložený motor totiž prenáša vibrácie na celý motocykel a keďže plošiny sú tiež na pevno, preberajú značné vibrácie aj na seba (určite by nezaškodili silent bloky). Od 80 km/h vyššie, to už je kompletná masáž horných aj dolných končatín. Po hodine jazdy vám to však môže prísť ako celkom dobrý relax.

Pri pohodovom tempe s nohami natiahnutými dopredu, si neuvedomujete rýchlosť ktorou idete a aj keď je to len 50-ka, máte pocit ako by ste šli minimálne o 20 viac, čo je pre začínajúcich jazdcov určite lepšie, ako keby mali mať pri 100-vke pocit, že idú len 80.

Klopenie do zákrut je s touto „hračičkou“ hračka. Horšie je to už pri rýchlych prejazdoch zákrut, kde je cítiť ľahkosť motocykla a mäkký rám, čo sa prejaví nepokojným vlnením sa celého stroja.

12-litrová nádrž by pri spotrebe cca 3 l/100 km mala poskytnúť celkom slušný dojazd. Výkon motocykla sa pri dlhších výletoch mimo mesto môže zdať nedostatočný, na čo však plne postačuje, sú preplnené mestské cesty, kde sa dokáže s ľahkosťou preplietať dopravnými zápchami a pri rozbiehaní z križovatky nedáva šancu žiadnemu z áut. Stačí si pozrieť zábery z preplnených ulíc v niektorom z ázijských miest a pochopíte na čo sa zameriavajú ázijskí výrobcovia.

Konkurencia je v tejto triede pomerne dosť veľká a to hlavne zo strany čínskych výrobcov ako Yuki či Keeway. 250-ku má vo svojej ponuke aj Suzuki, ale tam je už cena viac ako dvojnásobná.

Malý ázijec možno neoslní vypracovaním jednotlivých dielov ale svoju funkciu ako každodenného presúvadla do práce, na nákupy, či ako víkendovej zábavky, plní dokonale.

P.S.: Príjemne ma prekvapilo to, že aj napriek všetkým nedostatkom a posmeškom od niektorých „motorkárov“ sa mi táto „hračička“ zapáčila. Motorkám treba proste porozumieť a nie sa len voziť.

Motocykel na test poskytla spoločnosť Adamsmoto.