Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim - Diskusné fórum - Len Tak

Diskusia len tak o všetkom okolo motoriek...

Pravidlá správania sa na diskusnom fóre motoride.sk

Pridaj novú diskusiuPoviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim - Diskusné fórum - Len Tak

OO Zruš sledovanie Pridaj nový príspevok 
24.11.2011 22:07

Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

eNeM
 Geriatrik 

Všetky osoby, miesta a udalosti v nasledujúcom príbehu sú fikciou, chorou fikciou nakazeného blázna. Akákoľvek zhoda so skutočnosťou je žíro náhodná, alebo že by nie? >:-)

Nemenovaná zasadačka jednej nemenovanej firmy v jednom nemenovanom hlavnom meste nemenovanej republiky. Pol piatej, práve sa končí dlhá štvorhodinová porada o dôležitých korporátnych záležitostiach, uhladení kultivovaní páni v košeliach a oblekoch sa rozchádzajú každý svojou cestou. Všetci majú v hlave prácu, firmu, rodinu, deti, možno futbal, televízne noviny a článok z titulnej stránky najnovšieho vydania časopisu Forbes. Teda, všetci ako všetci. Všetci až na jedného. Zatiaľ čo ostatní si v kancelárii zbalia notebooky, prezentácie a hospodárske noviny a stále v obleku sa vydávajú na parkovisko, aby sadli do svojich naleštených služobných áut vyššej strednej triedy, ten jeden podobný, ale predsa len odlišný zhadzuje vo svojej kancelárii schránku spoločenského štandardu, navlieka klasické tričko, onášivkovanú koženú bundu, kevlarové rifle s dlhou kockovou retiazkou, čižmy, pod pazuchu berie otvorenú helmu a v rukách si s tajomne zlovestným úškrnom niečo pohadzuje v ruke. Sú to kľúče. Kľúče k Harleyu, kľúče k sportsteru, kľúče k slobode, k jadru zdravého zmýšľania, k prepotrebnej psychohygiene. Cesta cez parkovisko je rýchla, srdce búši, v hrdle sucho. Je tam, čaká na neho ako verná žena na muža vracajúceho sa z vojny. Jemné pohladenie, pozdrav a už prichádza k zásunu.... kľúčov do zapaľovania, stlačenie toho magického gombíku, srdce oceľovej beštie sa prebúdza k životu a ona si tak krásne pradie, vrčí, ako keby ho priamo vyzývala, poď, sadni na mňa, nešetri ma, ukáž mi, ako sa správa správny chlap. Pravé zápästie páli, z okien vyzerajú dlhšie ostávajúci kolegovia, poniektorí s dešpektom, iní so závisťou, nejedna kolegyňa s túžbou v srdci a očiach. Prvá križovatka, červená, otáčajú sa deti, ženy, chlapi, dôchodci. Čo to je? Čo sa to deje? Prvé kilometre v meste sú kľučkovaním medzi autami, ale ako náhle míňa tabuľu, začína pravá sloboda. Slnečné okuliare tlmia ostré letné slnko, ktorého teplo tento párik skoro z pekla poháňa dopredu, serpentíny, zákruty, dediny, dlhé rovinky. Pomalá jazda, zrýchlenie, adrenalín z rýchlych roviniek a ostro klopených zákrut. Zmrzlina a cigaretka na námestí jedného rovnako nemenovaného malého mesta a závistlivo žiaduce pohľady nejedného ženatého muža, či spomienky na divokú mladosť vydaných mamičiek s ich ratolesťami. Kilometre miznú ako jarný sneh, slnko pomaly zapadá, malé zastavenie na pumpe, veď treba napojiť aj drahú krásku, nakoniec po tak intenzívnej jazde aj ona vysmädla. Posledné míle už absolvujú pod rúškom tmy, zahalení prítmím noci, ako tajní milenci sa s rachotom približujú k jej domu. Tu jej musí dať na noc dovidenia a nechať ju spať s jej sestrami. Lúčenie je ťažké, ale zajtra ráno budú opäť spolu. I keď, v jeho hriešnej a opojenej mysli už mu blúdi kacírska myšlienka. Pohľad hádže na jej rovnako krásnu, i keď o niečo drsnejšiu sestru, ktorá sama pomerne smutno sedí opodiaľ, tak chladná a vyžadujúca rozohriate. Porušiť alebo neporušiť prikázanie, dopustiť sa smrteľného hriechu nevery, alebo nie? Večer nemôže zaspať, v posteli sa prehadzuje zľava doprava, musí vstať, na balkóne ťahá do pľúc modrastý dym zo svojej Ameriky, v ruke žmolí Zippo, v pozadí hrá Eddie Cochran, a on stále musí spomínať na tie krásne spoločné chvíle v jej náručí. Je taká úžasná. Tak mladá, tak neokukaná. Na druhej strane jej sestra je niečo pre skúsenejších, chyby neodpúšťa, ale je to s ňou krajšie, také osobnejšie, divoké, drsné, hrubé, až animalistické. Je to zlé, sú to dvojičky, ale dvojvaječné, každá iná a predsa tak podobné. Sú obe jeho a miluje ich obe rovnako, nevie, nechce a nesmie sa nikdy rozhodnúť len pre jednu z nich. Sú obe jeho a nevadí im to. Ráno vezmem von sestru, vraví si tesne pred tým než zaspáva. Vstávanie je na druhý deň momentom nedočkania, vonku je ešte tma, oblieka bundu, rifle, otvára dvere garáže, ako popri nej prechádza, len tak jemne ju plesne po zadku a povie: Sorry bejbe, dnes idem s tvojou segrou. Krátka, ale nemenej vášnivá cesta do práce a celý príbeh začína opäť od začiatku: Nemenovaná zasadačka jednej nemenovanej firmy v jednom nemenovanom hlavnom meste nemenovanej republiky, uhladení, inteligentní páni v oblekoch a košeliach si sadajú, aby preberali dôležité korporátne záležitosti. Na prácu sa síce sústredí, ale v hlave má len jedno, kedy už konečne bude tej pol piatej.....


24.11.2011 22:11

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

POINTA????????

jaj ..po sezóne.. >:-)

Upravené 1 krát. Naposledy upravil esqu (24.11.2011 22:13)


24.11.2011 22:12

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

eNeM
 Geriatrik 

Že som si dnes jedným rozhodnutím spravil pekný deň ;-)


24.11.2011 22:15

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

jasne dopil si konečne flašu sektu zašitého za ladničkou... >:-)


24.11.2011 22:26

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

KAMIL
 Edvenčr 

Ikona

a tá drsnejšia sestra sa ako volá :-O


24.11.2011 22:28

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

eNeM
 Geriatrik 

niečo už sa stalo, niečo sa ešte len udeje, "es kommt der Tag", alebo ešte inak "soon" ;-)


24.11.2011 22:34

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Bielyorol
 Čoprák 

Ikona

Ja prežívam to isté, len so Suzkou c 1800 r -kou. ;-) [dobre] A ani nepotrebujem k tomu harlej. ;-) :-*


24.11.2011 22:38

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Dermo33
 Kávičkár 

Ikona

[dobre] co viac dodat ;-)


24.11.2011 22:42

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Enem :-D od ktorého dílera zháňaš taký fasa matroš ? :-))) daj tip, nech sa za dlhých chladných večerov zahrejem ;-)

"Jemné pohladenie, pozdrav a už prichádza k zásunu...." :-))) [dobre] kto si dnes nezasunul, môže ticho závidieť :-D

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Romanka (24.11.2011 22:44)


24.11.2011 22:44

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

eNeM
 Geriatrik 

Že by ste to potrebovali zrovna vy, mistre? :-O :-D ;-)

Dnes som si ju po týždeni opäť na chviľku vyobjímal, zima je sviňa, človek potom občas chytí takú kreatívnu chviľku, sadne za počítač, búcha do klávesnice a poviedka, alebo báseň sú vonku, ale šak tebe to vysvetľovať nemusím, to je ako keď tovariš ide poučovať mjastra :-}

Upravené 1 krát. Naposledy upravil eNeM (24.11.2011 22:46)


24.11.2011 22:51

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

...desať vzrušujúcich mesiacov s Klárou v mojom živote zanechalo nielen nezmazateľnú stopu, ale aj niečo iné. Začínal som si pomaly, ale naozaj ešte len veľmi pomaly uvedomovať obrovskú životnú pravdu, ukrytú vo výroku : „ Je naivná každá mužská snaha pochopiť ženské myslenie. Ženy netreba chápať, ženy treba milovať - jednoducho, priamo a bez zbytočných sebakomplikácií “. A tak, ako milióny iných mužov predo mnou, robil som tú istú chybu. Snažil som sa pochopiť. Snažil som sa pochopiť svoje rovesníčky, spolužiačky, baby z orchestra, lebo príležitostne som už zaskakoval aj v orchestri, cicušky na zábavách a akciách ktoré sme hrávali víkend čo víkend. Blúdil so stratený v spleti nekonečných galaxií tajomných ženských svetov a zistil som, že Klára nasadila latku hodnôt nesmierne vysoko. Zrazu mi rozhovory so spolužiačkami prišli neskutočne povrchné a po každom rande, ktorých som počas štúdia zopár absolvoval som sa cítil prázdnejší a prázdnejší a to doslova nielen telesne, ale aj duševne. Šlo to až tak ďaleko, že som sa sústredil už len na jedno jediné. O čo menej rozprávať o to viac šukať. Dobrý sex v tomto veku je nepochybne aj vzrušujúci aj dôležitý a má bezpochyby svoje nezastupiteľné a popredné miesto v top ten každého mladého muža. Ale kvalitný sex a kvalitný vzťah neznamená to isté. Pokiaľ ide o kvalitu sexu, nemohol som sa sťažovať, moje rovesníčky na internáte sa prekonávali, vysokoškoláčky sú v tomto smere veľmi liberálne a aj keď sa to navonok nezdá, trtkajú minimálne rovnako náruživo a s takým istým nadšením, ako hociktoré iné dievčatá. Intelekt v mladom veku vôbec nie je v sexe na prekážku, skôr naopak. Z mnohých, na prvý pohľad nenápadných húseničiek s vlasmi stiahnutými do copu, v neforemných okuliaroch a vyťahaných teplákoch sa po rozbalení vyliahli nádherne vyformované motýle, schopné cez víkend vyšukať z nadržaného dvadsaťročného samčeka aj dušu. Hlavne ak ich na ten víkend odviezol vo vlastnom aute, aj keď to bol len malý poľský fiat. Pravidelne nám robili doprovod na víkendy naše muzikantské lidušky a ak náhodou niektorá nemohla, vždy sa počas hrania našla na akcii alebo zábave ochotná a hudbymilovná alternantka, ktorá sa s chuťou a nadšením podujala prevziať úlohu dočasnej zástupkyne. Ale mojou ambíciou nie je opisovať naše muzikantské žúrky, aj keď niektoré boli bezpochyby naozaj veselé... Hlavne náš bubeník bol neudržateľný, len čo zacítil, ako on romanticky vravel, sladkú vôňu pičulky, nebolo tej sily, ktorá by ho bola zadržala. V tej dobe sme si už mohli dovoliť aj automatického bubeníka a často sme hrávali aj hodinu len s ním, zatiaľ čo ten náš živý niekde za rohom prášil niektorú z príliš ochotných obdivovateliek. A vždy keď sa so širokým úsmevom vrátil, nezabudol povedať : „ Chalani, tak som jej dal za uši, až jej začalo dymiť brzdové obloženie ....“ V niektorých chvíľach sme až tŕpli nad jeho bezhraničnou odvahou a drzosťou, hraničiacou až so suicidálnymi tendenciami. Keď sme raz hrali na jednej svadbe a on počas veselice vytrtkal na ženskom záchode nevestu, zatiaľ čo my sme v panike držali nič netušiaceho ženícha na dištanc a dávali si s ním preteky, kto zvládne na ex viac panákov “, voľky , nevoľky, lebo bubeník a zabávač to bol excelentný, museli sme ho postaviť pred voľbu. Buď kapela, alebo milostné avantúry. Samozrejme, nemali sme na mysli tie, ktoré neohrozujú chod kapely. Ale keď sme si predstavili dôsledky, čo by sa stalo s našou kurevsky drahou aparatúrou, ak by svadobčania zistili, že im muzikant práši na hajzloch nevestu, nemohli sme uhnúť. A nedali sme na výber ani jemu. Odvtedy sa krotil, ale videli sme na ňom aj neskôr, ako sa musí premáhať, aby tam počas hrania nejakú ďalšiu adeptku neoprel. Takže, čo sa telesných rozkoší týka, nemohol som si sťažovať, ale pociťoval som nesmierny deficit v citovej oblasti. Klára bola nesmierne rozhľadená, inteligentná, sčítaná a kultivovaná dáma, naozajstná Lady a ostalo po nej obrovské prázdno, ktoré mladé dievčatá, aj keď boli akokoľvek milé, rozkošné a sexi, nemohli vyplniť. A tak som až do ukončenia školy tápal a hľadal som súzvuk so ženským vesmírom. Až sa na mňa raz usmialo šťastie. Ako som spomínal, zaskakoval som občas aj vo veľkom orchestri, postupne čím ďalej tým viac. Nebol som síce jeho stálym členom, ale bol som niečo ako stabilný náhradník, aj tí sú potrební. A tak sa stalo, že orchester išiel cez prázdniny na zámorské turné. Ja, ako náhradník som nešiel s orchestrom, čo mi bolo síce veľmi ľúto, ale len dovtedy, kým ako blesk z jasného neba neprišla úplne náhodná ponuka zo symfonického orchestra z japonskej Fukuoky, na prázdninovú výmennú stáž. A keďže som bol jediný, kto bol voľný, poznáte to, ak pánboh dá, aj motyka vystrelí. Tak som sa dostal do Fukuoky ako štvrtý klarinetista. Bola to nesmierne zaujímavá stáž. Ako klarinetista som síce nebol žiadny zázrak, ale na štvrtý klarinet to ako - tak stačilo. Ale na druhej strane som bol v orchestri medzi samými Japoncami najvyšší, takže som sa stal na dva mesiace maskotom orchestra a miláčikom japonských dievčat. To, že som mal obrovskú neforemnú hlavu sa stratilo, v Japonsku som našiel toľko príslušníkov svojho kmeňa, až som si sám pred sebou začal pripadať ako feši. A čo sa dievčat týka, po polroku na pustom ostrove je každá baba sexi krásavica. Alebo, ako muzikanti s obľubou hovoria, neexistujú škaredé baby, to len my sme málo pili. A tak som sa po prílete do Fukuoky týždeň prekvapene rozkukával, kým som spoznal Majiko. Ten týždeň som si pripadal ako na úplne cudzej planéte. Na každom rohu, v každom výklenku boli automaty na všetko. Ak ste sa chceli nadýchať kyslíka, tak ste vhodili do automatu pár jenov, vypadla jednorazová maska, napojená na automat priesvitnou hadičkou a vy ste inhalovali. Všade bolo milión karaoke barov. Karaoke ja japonský národný šport. Spievajú všetci, od detí až po dôchodcov. Vlaky v Japonsku chodia presne a sú čisté, všade je tlačenica, ale ľudia sú k sebe úslužní a úctiví, nikto sa nepredbieha, až je to divné. Koniec koncov, Fukuoka nie je žiadny zapadákov, je to metropola ostrova Kjúšu, ležiaca na morskom brehu, nad ktorou sa vypína feudálny hrad z obdobia Edo a má takmer poldruha milióna obyvateľov, takže zápchy sú tu na dennom poriadku. Fukuoka leží takmer v strede spojnice Hiroshimi s Nagasaki, priamo oproti juhokórejskému Busanu, od ktorého ju oddeľuje morský prieplav. Ale radšej ako o meste samotnom budem Vám rozprávať o mojich zážitkoch. Začne hotelovými izbami a záchodmi. Všetko je miniaturizované, úsporné a multifunkčné. Po použití záchoda vás tento automaticky vysprchuje a vysuší ako fénom. Záchod , umývadlo aj sprcha sú vtesnané do takého miniatúrneho priestoru, že ak by som to nevidel na vlastné oči, neuverím. Televízor je ukrytý v nábytku, ideálne riešenie pre muzikantské žúrky, avšak izby sú také maličké, že každá hromadná súlož sa skôr či neskôr zvrhne v neprehľadnú jebanicu.
Televízor je súčasne aj kompjuter, cez ktorý si môžete objednať alebo vybaviť všetko, čo vás len napadne. V Japonsku ľudia nebehajú nezmyselne po úradoch a inštitúciách. A to hovoríme o dobe, keď o internete u nás nebolo ani chýru ani slychu. V mrakodrapoch sú miniatúrne zelené oázy, kam chodia vystresovaní manažéri relaxovať. Sú tam golfové trenažéry, kde je na stenu premietaný výjav z golfovej krajiny a počítač vyhodnocuje všetky vaše údery. Všetko je tu akože. Bol som fascinovaný novými zážitkami. Vojdete do sushi baru, kde zaplatíte jednotný poplatok a sadnete si na miesto. Okolo vás sa posúva karuselový bežiaci pás, podobne ako v továrni, na ktorom sú naložené taniere so špecialitami od výmyslu japonského sveta. Vy si jednoducho naberiete, čo sa vám páči a tanier putuje ďalej.
Ušetrí sa obsluha a všetko sa dá napratať na omnoho menšiu plochu, ako keby medzi vami mal behať vynervovaný, nevrlý bratislavský čašník, ktorý aj tak polovicu objednávok popletie. Geniálne jednoduché, jednoducho geniálne. Japonci sú úžasní vo svojej vynaliezavosti a známi tým, že neprestanú veci vylepšovať, pokiaľ ich nedovedú do dokonalosti, nech to stojí, čo to stojí. Ak sa raz zatnú, tak idú na doraz . Klamú telom. Na pohľad vyzerajú úslužne až krehko, ale v skutočnosti sú veľmi odhodlaní a nezlomní, dalo by sa povedať, že svojím spôsobom pre nás. Európanov až krutí. Ešte v nedávnej minulosti existoval v Japonskej kultúre zvyk, že starého človeka, ktorý už nevedel byť kvôli veku prínosom, vyviezli v zime do hory a nechali ho tam zomrieť. Pre nich prirodzené, pre nás nepochopiteľné. Skúste si pozrieť jeden Kuroshawow film, pochopíte, o čom hovorím. Japonská kultúra a tradície majú úplne iné korene, ako európske. Ale po dvoch krátkych mesiacoch, strávených v Japonsku by bolo minimálne smiešne, aby som sa tu hral na experta na japonské tradície, tak sa radšej sústredím na jednu jedinú tému, ktorú som zvládol presondovať viac do hĺbky a tou je Majiko. Majiko hrala v symfoňáku na priečnu flautu. Bolo to chutné, asi meter šesťdesiat vysoké čiernovlasé žieňa s veselými iskričkami v tmavých očiach. Sedeli sme blízko seba, takže sme sa pravidelne stretali na skúškach a v prestávkach medzi nácvikom. Majiko mi bola hneď sympatická a živo sa zaujímala o Európu, Slovensko aj Bratislavu. Ponúkla sa , že mi bude robiť sprievodkyňu Fukuokou, čo som s vďakou a priznávam aj s radosťou prijal. Bola výborná a zábavná spoločníčka a mala neobyčajný zmysel pre humor. Rozprával som jej naše vtipy prekladané do angličtiny a najprv som si myslel, že sa smeje zo slušnosti. Ale keď som jej povedal ten, o veľrybom samcovi a celkom spontánne zapointovala , že ju veru hlava nebolí, tak som pochopil, že chápe nielen vtipy ale má okrem zmyslu pre humor aj iné vzácne kvality. Aha, vy ten vtip asi nie všetci poznáte, tak vám ho skúsim povedať: Veľrybí samec pláva okolo svojej samičky a šomre: "...kopec ekologických aktivistov, svetové vlády a rôzne nadácie vyvíjajú enormné úsilie za záchranu nášho druhu, ale madam práve teraz bolí hlava...."
A tak sme sa teda s Majiko spoločne pustili do záchrany nášho druhu. Musím priznať, že to bol pre mňa úplne nový level. Aj keď som už mal celkom rozmanité skúsenosti, väčšinou to bolo dovtedy z mojej strany také bum-bum-bum, žiadne veľké kľučkovanie ale priamo na bránku. Dokonca ani s Klárou, aj keď sme sa milovali s nesmiernou vášňou a láskou som nespoznal to, čo s Majiko. Všetkým mladým mužom, ktorí okamžite strieľajú od pása a zo všetkých pozícií, ale aj tým, ktorí sa už stretli s odborným termínom elaculatio praecox vrelo odporúčam návštevu Japonska. Len tak najlepšie pochopia, o čom hovorím. Milá Majiko, som Ti nesmierne zaviazaný a do konca života budem Tvojim večným dlžníkom. Ty si mi odhalila vesmírny komunikačný kanál a Ty si mi ukázala, kde je ten bod v mozgu, ten centrálny vypínač a zapínač, ten regulátor, ktorý aj z priemerne trénovaného chlapa urobí naozajstného maratónca. Od Teba som sa naučil, že vôbec nie je podstatné, kto došprintuje do cieľa najrýchlejšie. Podstatné je niečo úplne iné. Dobehnúť, ale až po dáme. Nie nadarmo anglickí gentlemani hovoria : „ After You, Mylady.“ Alebo skrátene „ Lady is first “. A aký je najzásadnejší rozdiel medzi ženou a mužom ? Už som to pochopil: „Veľmi, veľmi vzrušujúci... “ Ďakujem, Majiko.


24.11.2011 22:55

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Bielyorol
 Čoprák 

Ikona

No dpč ! Niekedy inokedy, keď bude snežiť, si to prečítam. :-D >:-) Romanka, za mňa by si nenapísal takýto román a potom by som to tu capol ja? >:-) :-D


24.11.2011 23:02

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

tak toto je za Bieleho orla ;-)

..a tak sme teda išli s Lujzou na večeru. Už dávno som sa necítil tak dobre a uvoľnene a ona sa evidentne tiež dobre bavila. Prebrali sme celé tie štyri roky, ktoré sme spolu pracovne trávili aj ďalšie štyri, ktoré ona strávila mimo Slovenska, len nedávno sa vrátila späť. Na oslavu jej návratu som objednal fľašku šampanského „Billecart – Salmon“ , blanc de blanc, Mareuil sur Ay, ročník´96 . Toto lahodné Chardonnay cuvée vzniklo scelením hrozien z piatich veľký grande cru viníc kraja Cote de Blancs : Avize, Chouilly, Cramant, Mesnil-sur-Oger and Oger. Miešanie rozdielnych ročníkov nechalo naplno vyniknúť špeciálnej kvalite skvostného Chardonnay. Pre zachovanie ovocnej sviežosti a pre ďalší pozitívny vývoj vo fľašiach sa v nich ponecháva kyselina jablčná a nepoužíva sa jablčno-mliečna fermentácia. Takéto vína potom umožňujú niekoľkoročným zrením vznik komplexných aromatických a chuťových látok, čo je pre vína z oblasti Champagne príznačné. Omnoho viac, ako len veľmi dobrú úroveň šampanského cuvée sa rodine Billecart -Salmon podarilo stelesniť štýl, " ducha šampanského ." Komplexné, intenzívne s príjemnou kyslosťou a kvetnatými tónmi podporenými vôňou višní, černíc a sušených hrozienok. Bohatá chuť pripomínala v prvom momente figy, so záverečným príjemným chvostíkom po pražených mandliach a čajových sušienkach. Ak by som mal tento skvostný nápoj popísať len troma slovami, zvolil by som "jemnosť, váhu a eleganciu." Vášeň , zakliata v šampanskom sa preniesla aj na nás.
Intímna atmosféra, prítomnosť vzrušujúcej ženy a Lujza bola naozaj neskutočne nádherná, nesmierne príťažlivá žena a dlhý pôst , to všetko na mňa začalo intenzívne pôsobiť. Lujza nebola mechom udretá. Bola si jasne vedomá, čo so mnou jej prítomnosť robí. Ako vždy, ani teraz sa nezaprela jej priama povaha. Vpila sa mi pohľadom do očí, položila si dlaň do mojej a cítil som, ako sa mi jej nádherná dlhá noha pod stolom obtiera o moju. „Chcem ťa a hneď teraz “ povedala bez okolkov, „už dávno som ťa chcela, len ty si bol voči mojim signálom slepý. Myslela som si, že sa ti nepáčim, ale teraz viem, že to tak nie je. “
Pozrel som sa na ňu a príroda sa nedala oklamať, vták mi stál ako na povel a Lujza mi naňho pod stolom celkom bezprostredne položila ruku. Ďalej nebolo čo riešiť. Ten okamih bol silnejší, ako čokoľvek iné za posledné tri roky. Nezdržiavali sme sa odchodom na môj byt. Ostali sme hneď na hoteli. Už cestou hore vo výťahu si dala dole nohavičky. Len čo sme vrazili do izby, strhol sa uragán. Lujza bola excelentná milenka. Presne vedela kedy pritlačiť a kedy ubrať, vedela dať chlapovi ten pocit, že práve on je najväčší samec. „ Môžeš naplno strieľať ostrými, zasyčala, neboj, beriem tabletky. “
V tú noc sme sa milovali až do svitania. A potom ešte nasledovalo nekonečne veľa ďalších vášnivých nocí a dní. Hneď na druhý deň som Lujzu u seba zamestnal. V robote sa vyznala, o tom som nemal žiadne pochyby. Zákazky sa nám len tak hrnuli a po dvoch rokoch som Lujze ponúkol post mladšieho partnera s opciou na slušný balík akcií. Všetko sa zdalo takmer ideálne, až na jednu vec. Ešte stále som Lujzu nezoznámil s Charlottkou. Obával som sa, ako by to znášala. Bola nesmierne fixovaná na Susanne, aj keď už od jej smrti ubehlo pár rokov. Firma rozkvetala a ja som aj vďaka Lujze začal mať viac voľného času, naučil som sa pomaly delegovať právomoci. Postupne sme sa rozrastali. Prijal som do firmy nových ľudí, medzi inými aj mladého, ambiciózneho finančného riaditeľa s výborným vzdelaním a bystrým postrehom. Lujza mi častokrát žartom hovorila, že dobrý šéf je ten, ktorý odíde na dva mesiace k moru a firma jeho neprítomnosť vôbec nepocíti. Niečo na tom bolo. Uvedomil som si, že už roky to ťahám ako kôň a nebolo by zlé, začať si konečne užívať. Jedného dňa som bol zaviesť svoje auto do servisu. Nerád som ho zveroval cudzím. Kým mi vymieňali olej a brzdové platničky, išiel som sa len tak prejsť dozadu, až do showroomu s motocyklami, ktoré predávali oddelene od áut. Len tak, zo zvedavosti som vošiel dnu. Na motorke som sa už roky neviezol, nebol čas. Keď som tam všetky tie nablýskané motorky uvidel a ucítil ich kovovo olejovú vôňu, okamžite sa mi vrátili staré spomienky. Na deda, na naše výjazdy Royal Enfieldom, na otcov Norton, ktorý som tej decembrovej noci rozbil na padrť a ktorý tak neslávne smutne zhorel na poli. A ešte sa mi vybavili aj iné spomienky, omnoho príjemnejšie. Keď som v showroome uvidel krásnu, čierno medenú BMW R 1150 R Rockster, zrazu sa mi vybavil pocit spred 23 rokov. Ako som ležal na jednom kúpalisku a v tom sa niečo stalo. Vzduch sa zastavil, vesmír si dal na chvíľku pauzu, nad kupko sa vznieslo niečo tajomné, dráždivé a zjavila sa ona. Absolútna bohyňa v dokonale padnúcich adidových celých plavkách vošla krokom Afrodity medzi nás, húf zmätených, fascinovaných a zaskočených a ležérnym pohybom si rozprestrela osušku hneď vedľa mojej...ale to je už iný príbeh ;-)

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Romanka (24.11.2011 23:03)


24.11.2011 23:07

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Bielyorol
 Čoprák 

Ikona

:-D :-D :-D [dobre] [dobre] [dobre] Dobrééé, síce len pár viet som čítal ale môže byť. >:-)


24.11.2011 23:10

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

duggo
 Kávičkár 

Ikona

Oba prispevky, teda romany precitane, na ifone, po 12 hodinovej robote s lupou pod umelou lampou, viac preBoha odomna nechcite :'(

Ked to tak zhrniem, obaja ste magori.


24.11.2011 23:24

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Kibo
 Kávičkár 

Ikona

[dobre] [dobre] [dobre]


25.11.2011 0:36

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Menton
 Skútrista 

Ikona

Pekne chlapci, pekne... [dobre] Aj by som prispel, ale vela neznamena viac... ;-)

Romanka: eJaculatio... To len aby som ulahcil googlovanie pre tych, co ten vyraz nepoznaju... >:-)


25.11.2011 0:42

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

chrobakx
 Turista 

Tak to boli super rozprávky na dobrú noc, potešili. Nejaké rižojedky sú aj tu v meste, už len jednu zbaliť.


25.11.2011 8:48

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

yoffo
 Geriatrik 

Ikona

Prečítané.
Výborné. :-* [dobre]

Po moto línii: vzrušenie, stoporenie,orgazmus, ejakulát.....mi je všetko jasné, len netuším, kam zaradiť ten finálny štvrtý fakt.

Celkom naturalisticky: aj ja ľúbim zasúvanie, kľúč je furt tvrdý, pripravený...... >:-) no vzrúšo.

Česi vravia: Nechte dámu prdnout první........... :-))) :-))) >:-)




25.11.2011 8:59

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

spidooo
 Kávičkár 

Ikona

eNeM Zatrtkaj si uz! >:-)
ps:Super citanie [dobre]


25.11.2011 9:13

Re: Poviedka na dobrú noc, aneb jak a proč to tak cítim

Sunny
Darca Krvi  Turista 

spidooo [dobre] :-D



Pridať príspevok môže len registrovaný používateľ, člen Motoride Klubu.

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 156322 | Včera: 195643