Stratili sme veľkú osobnosť malého motoristického slovenska...

smutné. úprimnú sústrasť rodine.

..budeš nám chýbať. Česť tvojej pamiatke.

Odišiel PÁN MOTORKÁR, česť jeho pamiatke!

Až príliš veľké straty tohto roku, už aby to sku...ené obdobie skončilo.
Jozef, odpočívaj v pokoji.

Pamätám si výkony tohto veľkého motorkára.

Vzdávam hold a česť jeho pamiatke.

česť jeho pamiatke...Vyjadrujem uprimnu sustrast jeho blizkym....

Jožo , pozdravuj všetkých v motorkárskom nebi, česť tvojej pamiatke.

boh si povoláva k sebe najprv tých dobrých..

cest jeho pamiatke a uprimnu sustrast rodine

uprimnu sustrast rodine...


viete ze jozko robil teraz na sestdnovej toho zahrievacieho jazdca.....zivo si pamatam ako im tam nakladal.....
poje....ba.....na..........spravodlivost !!!!!

Naposledy som ho videl ako predjazdca na zaverecnom motokrose na sixdays. Cest jeho pamiatke.

RIP

smutne,cest jeho pamiatke

česť jeho pamiatke
uprimnú sústrasť rodine.

V roku 1978 som končil ZDŠ v Považskej Bystrici a mali sme družbu s družstvom motocrosových jazdcov za Považské strojárne. Chalani motorkári nás pionierov vozili na zadných kolesách na školskom ihrisku. Pokiaľ si dobre pamätám, Jožo Chovančík bol medzi nimi.
V roku 1982 som končil učilište v Považských strojárňach a celé štyri roky sme žili s úspechmi našich chalanov na šesťdňových.

úprimnú sústrasť všetkým

Píše sa rok 1977, so zatajeným dychom sledujeme štart motoriek do jednotlivých etáp šesťdňovej. Poobede ich vítame rovnako plní vzrušenia, keď sa vracajú zablatení jazdci späť. Vedieme dlhé rozhovory plné nových motozážitkov, opití vôňou spáleného benzínu s ricínovým olejom. Pre školopovinných chlapcov je to výnimočná udalosť vidieť zblízka naše hviezdy. Jednou z najväčšíich je Jožo.
Strih-posun v čase o 28 rokov.
Píše sa rok 2005. Šokujúca správa. Nostalgické spomienky. Aj po toľkých rokoch ešte stále živé. Jožo bol idolom celej jednej generácie mladých chlapcov, ktorí okrem lopty milovali aj motorky. Boli to zväčša staré prerobené Pioniere, ale každý kto osedlal takýto stroj chcel byť ako on, Jožo. Raz, keď bude veľký.
Náš chlapčenský idol štartuje svoju poslednú jazdu dnes o 13.00 na starom cintoríne v PB.
Vyoral hlbokú brázdu. Stal sa súčasťou histórie nášho malého mesta.

V 82 som patril k takym motopubertakom a naš - vtedy CS trophy team bol plny hrdinov na Jawách / myslim okrem velkého štvortaktu- len si nepamatam ci to bolo uz v 82./ p. Chovanec patril k nim.
A bolo nas vela - aj ja by som raz chcel byt pre niekoho hrdinom.

Pamätám sa na to, keď som začal chodiť do SVŠ vo Sverepci, ako siedmak na základke a bol som tam pečený varený až do skončenia strednej. Boli to najkrajšie obdobie v mojom živote a aj keď som nemal to štastie stať sa jedným s tých, ktorých meno je pojem v motoristickom svete, ďakujem Bohu za to že som mohol popri týchto chalanoch prežiť časť svojho života a zažiť nezabudnuteľné. Tých zážitkov bolo a je nespočetné množstvo a určite nezabudnem na frajera Jožka Chovančíka, ktorého príprava na preteky bola naslednovná: den pred pretekmi, prišiel do strediska na svojej škodovke, vystúpil z auta v rifliach, tričku so šiltovkou na hlave a svojím nezabudnuteľným úsmevom, prehodil pár slov s chalanmi zobral si svoju motorku zo skladu a urobil pár koliečok na trati, aby si vyskúšal jej spolahlivosť. Samozrejme, že ostatní chalani si toto divadlo nenechali ujsť a všetci krútili hlavou, nad jeho jazdeckým umením. Po návrate z trate vpálil s motorkou na korbu Avie, aby bola naložená pri ostatných. Tým bola príprava na preteky ukončená. Ako dopadlo jeho umiestnenie na pretekoch je vám všetkým jasné. NATREL IM TO !! Česť jeho pamiate.
Mrzí ma, že som nemohol byť na jeho pohrebe a ani som si nemohol pozrieť v telke záznam, kedže žiaden nebol! Asi to nebola pre kompetentných udalosť hodná záznamu, na rozdiel od mafiánskych pohrebov a iných kravín!

Peter