Ktovie ako to nezačína...

Nabalený ako Slovania počas sťahovania národov prichádzame aj s detským táborom. Ubytovaní sme kvôli dcérke v penzióne, ale zázemie si robíme aj v depe. Idylka sa mení v priebehu pár minút. V jednej chvíli zahrmelo, a v druhej sa spustilo krupobitie. Deti zaháňam do rozostavaného stanu a dokončujem ho v daždi a pod paľbou tých malých, bielych a tvrdých svíň. Ale ako prišlo, tak aj odišlo a o chvíľu už nie je po búrke ani stopa.

Vyrážam na trať na zodratých gumách, lebo tie nové chcem šetriť. Odbáčam doprava na krosovú trať, a hneď v prvom stúpaní je také blato, že motorka vôbec nie je schopná ísť ďalej. Vraciam sa do depa a dostávam inštrukcie. Samozrejme som zle odbočil. Tak idem doľava, ale vbieham na „zlé doľava“ a vysielam bezradné signály do depa. RacerP si môže aj ruky vychodiť z kĺbov, ako sa snaží naviesť ma na dobrú stopu. Dúfam, že povinnú dávku laňďalovského debilizmu som už predviedol a ďalej už budem „za normálneho“.

Zoznámenie s traťou

Endurový okruh je zjazdný aj na zodratých gumách, ale nie naplno. Keď už som si dokázal „že sa to dá“, osádzam kolesá s prakticky novými gumami a skutočný race sa môže začať.

Trať je lahôdková. Štart v tmavom piesku, potom do stúpania kde sa prechádza do hliny. Nasleduje cik-cak po trávnatom svahu a sklesať k prudkej vpravo na dlhý vypaľovák, kde sa radí až do päťky. Dobrzdiť, lebo na konci je ostrý vracák a nasledujú viaceré výjazdy, z ktorých najhorší je ten posledný s hlbším pieskom za nepríjemným zlomom v hornej časti. Hrebeň kopca sa ide po hrboch, ktoré za ten svet neviem skákať, lebo sú nepravidelné. Nasleduje zjazd na šotolinovú pasáž, s vracákom ku krosovej časti trate. V prudkom klesaní máme prikázané jazdiť na jednotku, čo do polovice soboty aj dodržiavam. Potom krásne široká a rovinatá krosová časť s mäkkým podkladom a krásnou – nezákernou lavicou. Pri depe sa odpojiť z krosovej časti znovu na endurový okruh a kolo je uzavreté. Trať má všetko čo treba a je veľmi záživná. Na asi 2 zjazdoch s prudkým odbočením sa ide až do jedna, hrebeňovku s hrbmi neviem prechádzať na viac ako dvojku. Väčšina trate sa ale jazdí na tri, asi na 3 miestach som už po oboznámení s traťou radil do štyri, a dlhý trávnatý vypaľovák bral v pohode päťku. Žiadne trápenie, ale skutočné enduro.

Jazda ako víno

V piatok sa ide podľa plánu, po zavádzacom kole idú racery na 5 kôl, a to isté nás čaká aj poobede. Ide sa fantasticky, nový podvozok od Faryna je absolútna pecka a prestavenie karburátora tiež. Vo výsledku je zmena obrovská. Motorka úžasne filtruje nerovnosti, „poberie“ prakticky všetko, veľmi dobre odskokuje aj doskokuje. Lepšie bežiaci motorom zase uľahčuje pridvíhanie a teda sa ľahšie bojuje s preťaženým predkom malej adventúry. Lepší prejav motora aj podvozku spoločne spôsobujú, že moto sa dá ľahšie dostať do driftu, ale čo je najdôležitejšie - do kontrolovaného driftu!

Štartuje sa s minútovými odstupmi a počas tých piatich kôl predbieham asi piatich jazdcov. Jazdecký a fyzický tréning v spojení s úpravou stroja sa vo výsledku prejavili. Po prvej tretine je pretek rozbehnutý výborne a útočím na miesto na bedni – som tri sekundy za Alešom Černým a pred jazdcom za mnou mám pol minúty náskok. Josipovi a Janovi sa darí výborne a jazdia porovnateľné časy. Menton začína opatrne ale u neho je hlavné zbierať skúsenosti.

Nebolo mi súdené

Po obede štartujeme do ďalšej rundy. Začiatok kola je trochu rozhádzaný, ale to je daň za rozohriatie a absenciu rytmu. Po pár metroch už nasadzujem tempo z prvej tretiny preteku. Presne po prejdení prvého kola mi však praská spojkové lanko. Bežím pre náhradné a s pomocou Roba Szásza z KTM Bratislava ho napokon vymeníme. Aj keď dobré umiestnenie je nenávratne v kely, chcem vyraziť späť na trať a so cťou dojazdiť. Vtedy zbadám šlusdefekt na zadnom kolese. Napriek dobre osadenému a dotiahnutému haltru som strhol ventil na krosovej „heavy duty“ duši. Dve takéto „náhody“ v tej samej chvíli, to už nie je náhoda. Tlačím teda do depa a pripravujem moto aspoň na sobotu.

Ide sa ďalej

Konečne prichádza aj Dodo, ktorý akosi zabudol, že prvého nie je až v sobotu, a že pretek beží od štvrtka. Každý dobrý tím má svojho maskota, ale my ho zrejme potrebovať nebudeme, nám bude úplne stačiť Dodo. Každopádne treba uznať, že je to veľký frajer. Svoju novú Terru ovláda v teréne obdivuhodne. Sadol som si na ňu na chvíľu a pre mňa ten stroj rozhodne nie je.

V noci pršalo, čo trati opäť pomohlo k dokonalému povrchu. Do tretej časti preteku vyrážam s jasnou motiváciou – napraviť si chuť a vydať zo seba to naj. Strmý zjazd dávam na dvojku a na lavici predvádzam životné skoky. Naberám nezdravé sebavedomie a chcem predsa len začať skákať tie hrby na hrebeni. Prvý fajn, druhý horšie a na treťom som definitívne rozhodený a dostávam taký kopanec do zadku, že vlajem za mašinou ako holubica na prvého mája. Ustojím to len s veľkými problémami. To mi skresáva hrebienok a zase sa na hrboch vraciam ku dvojočke.

Josip predvádza svoj štandardne vyvážený a kvalitný výkon a v hlavnom preteku to dotiahol na konečné 4. miesto. Ja sa už v hlave pripravujem na bonusový krosový pretek. Nemôžem si dovoliť mesiac pre Albánskou rally riskovať a nebodaj roztrepať seba alebo mašinu, takže hlavne musím krotiť ambície. Zákon schválnosti hovorí, že práve v závere preteku je riziko “prúseru z blbosti“ najväčšie. Napokon som vyjazdil 3. miesto a spravil si tak náladu po smole v hlavnom preteku.

Páčilo sa

Piliscsév SAND z môjho pohľadu zachránil tradíciu slovenských XL enduráckych pretekov. Relatívne nízka účasť navodila naozaj rodinnú atmosféru a ani v úzkych častiach trate si jazdci nezavadzali. Tých statočných, ktorí prišli, odmenilo počasie ideálnym povrchom trate, ktorá bola vždy cez noc vhodne skropená. Organizátor mal priebeh plne pod kontrolou a vďaka patrí nie len Harovi, ale aj všetkým pomocníkom.

Areál MX Piliscsév väčšinu účastníkov príjemne prekvapil. Možnosti enduráckeho jazdenia sú tu veľmi široké a trať sa dá modifikovať na mnoho spôsobov. Zázemie pre účastníkov je výborné. O stravu a nápoje sa staral bufet, ktorý nie len že bol bezproblémový, ale bol naozaj výborný. Úprimne ma prekvapila kvalita gulášu a úroveň obsluhy. V depe panovala chuť pretekárov vrátiť sa sem najneskôr o rok.

Zase ďalšie skúsenosti

Pre S4RT bol pretek ideálnym záťažovým testom jazdcov, ale najmä techniky. Tu sa opäť ukázalo, že akokoľvek sa človek pripraví, nikdy to nie je dosť. Spojkové lanko prasklo v jeho dolnej časti, kde je kryté gumičkou a nenapadlo ma ho kontrolovať. Ventil som odtrhol napriek tomu, že teoreticky to nemalo byť možné. Aj z tohto sa však dá poučiť. Všetky lanká naťahám do rezervy, aby boli už pripravené pre prípad problému. Definitívne som sa rozhodol, že do Albánska obujem moussy. Na dôvažok ešte raz rozoberiem celú moto, skontrolujem všetky ložiská a na všetky šróby aplikujem lepidlo na závity.

Sú tu ale aj pozitívne signály. Obaja, aj mašina aj jazdec sme sa posunuli o slušný kus dopredu. Cielená práca priniesla svoje ovocie a nasadený kurz sa ukázal ako správny. Myslím tým vyváženosť medzi fyzickým tréningom, jazdeckým tréningom a vhodnými zlepšeniami stroja.

Aj keď som už poďakoval vyššie, táto výnimočne vydarená akcia si zaslúži zopakovať poďakovanie všetkým, ktorý majú zásluhu na jej uskutočnení. Ak by sa náhodou zrodila myšlienka zopakovať si to ešte tohto roku na jeseň, budem tam. Inak najneskôr o rok.

Zase ďalšie skúsenosti

A čo na to ostatní? Tu sú ich slová:

Menton

Účasť na preteku je výzva a každý má inú motiváciu. Ja som sa prihlásil s tým, že sa chcem veľa učiť a zdokonaľovať. Zároveň ma lákala pretekárska atmosféra, ktorú už trochu poznám z okruhu.

Trať si zaslúži samostatnú kapitolu. Pri poznávacom kole som si neodpustil zastať na hrebeni a pokochať sa výhľadmi do dvoch dolín a na kopce v pozadí. Trať bola technicky náročná, prudké výjazdy po piesku, hline, či v úzkych drážkach striedalo milión vĺn asi v metrových rozstupoch a s hĺbkou často aj pol metra. Ďalej zamotaný úsek cez les pomedzi stromy a aj úsek po motokrosovej trati, široký, ale patrične hlboký a rozrytý. Už pri prvej ostrej jazde som si nadával, čo tu robím s mojimi turistickými predlaktiami. Našťastie mi Peter Haršáni - Haro poradil jazdecký štýl “na Slávika“ a ten fakt funguje.

A tu sa dostávam k pre mňa najdôležitejšiemu bodu – ľudia. Osobne som predtým poznal len zopár z nich, niečo mi hovorilo pár ďalších nickov z Motoride. Ale tam to fungovalo všetko tak, akoby sme spolu jazdili roky. Pretekali sme len na trati a aj to gentlemansky. Všade ochota pomôcť manuálne, náradím, či dobrou radou. Keď si tryskac chcel vyskúšať posed na mojej moto, hneď diagnostikoval zlé nastavenie odskoku na predku a už niekto ďalší bežal po skrutkovače (ešte raz ďakujem, fakt to pomohlo). Po tomto víkende mám v telefóne pár nových čísiel na nových kamarátov. Ten terén ma baví! Ďakujem za toto poznanie všetkým pretekárom, organizátorom aj bufetu. Vidíme sa mimo cesty...

Josip

Účasť na Piliscsév Sand som bral ako "povinnú jazdu" v rámci príprav na Rally Albania. Dorazili sme krátko po búrke a krúpoch. Keď som videl trať, hneď mi bolo jasné, že to bude zaujímavý víkend. Areál pekný, výjazdy a zjazdy už z diaľky výživné. Po previerkach sme vypadli na trať s Harom na oboznamovacie kolo. Trať zaujímavá, aj keď zo začiatku som si ťažko zvykal na niektoré skryté odbočky. Výjazdy, zjazdy, trávnatý vypalovák popri poli a ako bonus hopsavý traverz, ktorý nedal priestor na oddych. A na záverečnom krosovom zjazde, kde mal predo mnou blízke stretnutie neviem koľkého druhu Plano s kofikom som tenkrát poprvé skoro ani nedýchal... Pritom o deň neskôr, keď bol človek odštartovaný do preteku, už nevadila ani dvojočka od polovice :-) .

Najskôr sa mi zdalo 5 kôl na rundu málo, ale myslím, že to bolo akurát. Štvrtkové dve rundy som dal bez problémov, čumel som nad Laňďákovým zlepšením, potom ho trochu ľutoval, keď reparoval motorku pri trati a dúfal, že budem tým šťastlivcom, ktorému sa pošťastí vyhrať naladenie podvozku od Faryna.

Večerné grilovanie a druženie sa trochu pretiahlo a ráno som prechrápal aj rozpravu. Ale ako sa hovorí: večer chlapi, ráno chlapi - nastúpil som na štart. Po 4 kolách kukám prekvapený keď mi Bača máva pred ksichtom šachovnicou, ale čo už. On je tu šéf. Pri vyhlásení výsledkov som s prekvapením zistil, že som 3. v kategórii 1V600, tak sa teším, že som pre S4RT získal pohár. Aj keď teraz viem, že vinou omylu v tabuľkách už toto nie je pravda. Dúfam, že edott nebude chcieť opakovať udeľovací ceremoniál :-) .

Akciu celkovo hodnotím ako veľmi vydarenú, zázemie a trate výborné a dúfam, že po Albánskej rally sa tam stretneme na nejakej akcii čím skôr.

Jano

Na akciu som išiel kvôli kolektívu. Stretli sme sa takmer všetci, cieľ bol splnený. Dobrý bufet i cenové relácie, takže v piatok v noci došlo k prílišnému utuženiu vzťahov. Sobotné jazdy preto neboli v plnom nasadení. Prežili sme bez ujmy na zdraví, čo je pre mňa najdôležitejšie.

Text: Laňďal, Menton, Josip, Jano
Foto: Hedinka, keduska, Michal Puch - en500
Link na úložisko foto: landal.rajce.idnes.cz/Piliscsev_SAND_XL_Endruro_2014,_autor_Hedinka