Cafe Racer - kult stále žije

[História]

Je druhom motocykla spopularizovaného medzi rokmi 1950-1960 najmä v Anglicku a Taliansku. Café Racer je motorkár, ovplyvnený kultúrou Rock-n-Rollu. Café racer je Rocker. Aby sme pochopili vývoj kultu Café Racera je treba sa vrátiť naspäť do obdobia s pred 30-tých rokov dvadsiateho storočia, kde boli „položené“ jeho prvé základy.

Video: Cafe Racer - kult stále žije

Koreňe Café racera

Po ukončení prvej svetovej vojny sa bežný život angličanov začal vracať do normálnych koľají. Konské povozy a motorizované bicykle postupne uvoľňovali cestu automobilom a motorkám. Narastajúca motorizácia mala vplyv na modernizáciu dopravnej infraštruktúry Anglicka.

Cesty umožňovali rýchlejšiu dopravu tovaru z jednej časti krajny do druhej. Nespĺňali však štandardy dnešných ciest, pretože boli kľukaté aj úzke, niekde dokonca len prašné úseky ciest označené dopravným značením. Ostré zátačky, poľné cesty nepísané a “križovatky” fariem len spomaľovali dopravu aj tak pomalých nákladiakov ktoré nedosiahli rýchlosť viac ako 50 km/h.

S rýchlo rozvíjajúcim sa priemyslom prišli na svet malé čerpacie stanice, oddychové stanoviská, malé podniky rodinného typu, kde mohli unavený vodiči ľahkých valníkov nabrať nové sily na ďalšiu cestu. V noci ruch nákladných a dodávkových vozidiel ustal. Tieto občerstvenia boli otvorené len cez deň a ponúkali jednoduché teplé jedlá, horúcu šálku čaju či kávy.

Ľud sa dostával z depresie a mladý muži začali opäť pracovať na svojej budúcnosti. S prácou prišli aj peniaze takže si mohli zakúpiť postarší motocykel, ktorých bol dostatok. Pre nadšencov rýchlej jazdy a závodenie sa stalo populárnym koníčkom. Motiváciou boli šampionáty závodných motoriek. Motorkám však chýbal výkon a ten “zvyšovali” demontážou “zbytočných” dielov. Za krátko zaplnili cesty. Mladá generácia Angličanov rada vychutnávala nedeľné dopoludnia zo svojími “polovičkami” či sa len tak v kŕdľoch promenádovala po prímorskom pobreží. Práve oni zohrali dôležitú úlohu v neskoršom rozkvete Café Racera.

Koncom tridsiatych rokov sa všetko neočakávane zastavilo. Tý istý mladý muži zhodili svoje čierne koženné bundy, aby si mohli opäť obliecť vojenské uniformy. Anglicko sa zase ocitlo vo vojne proti Nemecku. Počas II svetovej vojny vláda ovplyvňuje motocyklový priemysel, čo znamená koniec produkcie motocyklov a zabúdanie motocyklových nadšencov na závodné stroje. Vojna sa skončila uplynulo asi osem rokov kým sa život vrátil do normálnych koľají.

Bobber a Café Racer

Café Racer má spoločné korene s “Bober-om” a to v povojnových veteránoch z 1 a 2 svetovej vojny, filozofia “zvyšovania” výkonu viedla cestou očesávania od “nepotrebných” dielcov. Znížením váhy motorky tak dosiahli vyššiu rýchlosť a lepšiu akceleráciu.

Európske “prestavby” boli zamerané na lepšiu ovládateľnosť motocykla. Pohodlie jazdca nebolo podstatné. Prioritou bola vysoká rýchlosť na kľukatých cestách s rôznorodou kvalitou povrchu. Americký jazdci “očesávali” ťažké povojnové cruizery, “stavané” skôr na priamočiary” komfort, než na kľukaté cesty. Evolúcia amerických motocyklov (Bobberov) smerovala skôr k pohodliu než k rýchlosti.

Motopríslušenstvo

Motorkári neboli spokojný zo seriovým vyhotovením motocykla, preto si postupne vymieňali fabrické diely za súčiastky, ktoré pochádzali zo závodných špeciálov či sa im len podobali. Vzniklo množstvo rôznych spoločností ponúkajúcich široký sortiment náhradných dielov či doplnkov, no veľmi často boli aj domácej výroby.

Návrat a evolúcia Café Racera

Viacero vecí ktoré sa odohrali začiatkom 50 rokov mali za následok zrodenie komunity Café Racera. Opäť sa mladý muži vracajú do práce a s našetrenou hotovosťou si opäť kupujú motocykle. Anglický priemysel opäť roztočil svoje kolieska a vzniklo tak zopár legendárnych mašiniek ako Norton Dominator, BSA Gold Star, Triumph Tiger 110 (Kawasaki W650 je dnes napodobeninou Tigra)

Absolútnym pravidlom je prispôsobenie motorky na „závodný“ motocykel jednoduchým spôsobom. Rocker sa snaží o imidž závodníka preto na motorke “nevisia” žiadne zbytočnosti akými sú kryt reťaze, zadný či predný blatník, rôzne kryty či tapacírované sedadlá, veľmi často sú stupačky posunuté do zadnej časti. Cieľom „osekania“ motorky je čo najnižšia váha motocykla a čo najlepšia ovládateľnosť pri vysokej rýchlosti. Najprv sa vymenia riadidlá, potom nasleduje výmena nádrže a sedadla. Neskôr príde na rad modifikácia výfukového systému lakovaného na čiernu matnú farbu a nový lak motocykla. Motorka Rockera je sériovej výroby čo sa týka motora, bŕzd a podvozku. Tradičnou farbou je čierna. Motorky boli rýchle, osobité a agresívne, boli upravované individuálne, podobne ako dnešné “Čopre” či súčasný Streetfighteri.

Ďalšia vec ktorá podporila evolúciu Café Racera v 50-tych rokoch bol rýchly nástup Rock-n-Roll-u. V rádiu bolo počuť hviezdy ako Eddie Cochran, Elvis Presley, Gene Vincenta a v na striebornom plátne bolo vidieť rebelujúcich hrdinov oblečených do čiernych kožených búnd a džinových nohavíc. Najvýraznejší bol snáď Marlon Brando. (Toho neskôr nasledovali herci ako James Dean, Paul Newman, Robert De Niro, Al Pacino, či Johnny Depp.) Rock-n-roll začal predstavovať novú spoločenskú “hrozbu” nepochopených hrdinov, každý chcel byť “nad vecou”, byť “cool” byť Rocker a samozrejme mať motorku.

Moto-oblečenie pozostávalo z klasickej otvorenej helmy, leteckých okuliarov, pod koleno zrolovaných „levisiek“ modrej farby a vysokých jazdeckých čižiem. Pod bundou klasické T tričká či polokošele v pastelových farbách. Na kožených bundách prevládajú “motorkarske” témy a logá firiem ako napr ESSO, Shell... či znaky deklarujúce príslušnosť k motorkárskemu klubu.

Chasing Rainbows

Kaviarne-začiatok aj koniec cesty

FIKCIA: Illegal Racing at the Ace Cafe

Chýbali miesta kde by sa táto “mlada kultúra” združovala. Motorkári nemali miesto ktoré by im „patrilo“. Boli to práve kaviarne či motoresty, ktoré zostávali otvorené čo raz dlhšie, aby mohli obslúžiť motorkárov a ich dievčatá. Časom sa stali aj „ich“ sociálnymi centrami , jednoducho si kaviarne osvojili.

Veľmi často závodili z jednej kaviarne do druhej rýchlosťou viac ako 100 míľ za hodinu. Nočné jazdy v tlupách, „zlovestný“ imidž rebelov, ilegálne závody, kožené bundy to všetko nevytváralo najlepšiu reputáciu vo verejnosti a ani v britskej tlači.

Práve „plechofkári“ tej doby „vynašli“ termín Café Racer a mal byť skôr posmeškom pretože kaviarne boli ich štartom aj cieľom zároveň. S podobným „odporom“ verejnosti sa stretávali aj Americký Hod-Rooder-i (50te roky), Jazdci „Čoprov“ v 70 tých rokoch či mestský street fighter-i dneška.

Ton-Up

Každý Café Racer/Rocker si mal “vyskúšat” spraviť tonu, bolo to aj je súčasťou tohto “bratstva”. Tona znamená 100 míľ za hodinu čo je rýchlosť 160 km/h. V 50-tych rokoch pri kvalite vtedajších ciest to musel byť “adrenalín”. Cieľom nebolo jazdiť stále 100 míľ za hodinu po priamočiarej ceste či závodnom okruhu. Cieľom nebola ani jazda za bežného dňa po prázdnej ceste pri maximálnej rýchlosti. Prekračovaniu “tony” predchádzalo zahrievanie pneumatík, burn-out pretože podvečer bol vzduch vlhký. Cesty boli zaplnené vozidlami rôzných veľkostí a svetlá motorky dostačovali maximálne pre rýchlosť 60míl za hodinu (96 km/h) ...a to bol ten správny čas na „spravenie tony“.

Samozrejme k celej „udalosti“ sa mal viazať príbeh, ktorý motorkár neskôr pútavo rozprával pri šálke kávy svojim kamarátom či priateľke.

Bratstvo medzi rôznymi klubmi upevňovali takmer 1000 kilometrové viac dňové výlety po celej krajine. Cieľom boli najmä kaviarne v Liverpoole a Manchester-i.

Klasické naháče

Pôvodné motorky kultu Café Racer boli britského pôvodu včítane použitých súčiastok vyrábaných doma. Neskôr (1969) sa objavili japonské stroje ako napríklad Honda CB750 Four, tá v čase svojho uvedenia na trh zvalcovala konkurenciu v USA aj po celom svete.

Dnes CB 750 Four spĺňa všetky predpoklady na prestavbu, je výborným a dôstojným „materiálom“ pre stavbu Café Racera. Má dostatok výkonu a jej „očesávanie“ je skôr imidžom než nutnosťou.

Pekná stavba Café Racer Honda CB 750 Four

Café Racer, cesta pokračuje :)

Aj dnes je komunita Café Racerov aktívna najmä v Anglicku a v Spojených štátoch. Ľudia sa radi vracajú do minulosti a aj viaceré renomované spoločnosti si zakladájú svoj image na “zlatých časoch”.... vďaka tomu je Kult Café Racera stále živým.