[Testy a predstavenia - Test]
Tááák a konečne ochutnávame ďalšiu japonskú značku. O Kawe bolo na Slovensku málo počuť, ale svitá na lepšie časy a to práve v období, keď fabrika púšťa do sveta prudko príťažlivé modely.
Prvýkrát som si jej neobvyklé tvary obzrel na výstave v Kolíne (október 2006). Niekto by si možno ani nevšimol, že veľa zdedila po svojej staršej sesternici ER-6n - konkrétne motor a časť rámu. Každého určite upúta predné svetlo a po bližšom obzeraní aj atypicky uložený zadný tlmič či úplne schovaný výfuk. Do pozornosti dávam prevrátenú vidlu, pekné zubaté kotúče a moderne riešené blinkre, ktoré vidno blikať z akéhokoľvek uhlu.
Bzučanie striekačiek, prebehnutie otáčkomera a automatické rozvietenie svetla, to je dnes už povinnosť. Radový dvojvalec začne brblať okamžite. Sadám na ňu, Awia za mňa a ideme sa prepletať mestom.
![]() |
Vpredu Versys, v pozadí upravená ER-6n |
Rozmýšľam, ako popísať ten posed. Nedá sa to porovnať s cestnými endurkami, ale od ER-6n to má tiež ďaleko. Je to niečo medzi naháčom a motardom (slečna má obe kolesá sedemnástky). Dvojbuch o sebe dáva vedieť vibráciami niekde medzi troma až piatimi tisíckami, práve v tom pásme sa v meste jazdí často. Pre mňa je to v pohode, ale Awia vzadu stále niečo kričí (zadné stupačky sú čisto kovové bez gumy, heh). Pochvalu dávam zrkadlám, bezpečne informujú o situácii za mnou. A ešte lepšie je na tom podvozok - rozbité bratislavské cesty zvláda úplne v pohode bez kopancov do zadku alebo chytania dorazov. Práve v tejto veci je asi veľkou výhodou spomínané atypické uchytenie tlmiča. Jeho spodný koniec je chytený na pravej strane kyvky, horný koniec sa opiera o rám končiaci nad prevodovkou. Tým sa ušetrila kopa miesta a plne nastaviteľný podvozok má úplne iné chovanie (rázy sa inak rozkladajú než pri centrálnej jednotke). A k tomu tá dobrá prevrátená vidla, mňam mňam!
Versys asi nie je to pravé náradie pre šport, aj keď dynamická jazda mu nevadí. Samozrejme, treba dosť točiť, teda okolo sedem až osem, potom už to ide slabšie. Perfektnou vecou v tomto režime je moderná centralizácia hmoty. S tou radikálne začala, pokiaľ sa nemýlim, ER-6n (výfuk pod motorom bol už ale aj vtedy známym riešením). Jeden človek by neveril, ako dobre sa jazdí s motorkou, ktorá nemá podsedlovku zaťaženú výfukom (tie sú dnes vďaka normám čoraz ťažšie). Pohotovostná hmotnosť sa motá niekde málo nad dvesto kilami, čo je dosť do pohody, takže celkový dobrý pocit z vládnutia nad motorkou pri klopení a preklápaní je namieste. Dobre ladené brzdy sú už len čerešničkou na torte, predá je ľahko nadpriemerná, zadná by mohla menej kúsať (ľahký zadok + ťažká noha = šmyk).
![]() |
Kawasaki Versys |
Toto slovo bolo určite vo fabrike napísané na nástenke veľkým a červeným písmom, aby konštruktéri vedeli, na čo nezabudnúť. A fakt nezabudli, s Versysom sa dá v pohode cestovať. Druhovýroba ponúka všetky tri kufre a vyšší štít, čo je slušný základ. Táto motorka vezme teba, frajerku a batožinu trebárs aj na cestu okolo Európy, len treba myslieť na to, že cestovanie v plnej poľnej asi dá Versyske občas zabrať. Viac než diaľničné hltanie kilákov jej budú slušať okresky a pohodové presuny, nuž a víkendové výlety či každodenné jazdenie do práce zvláda na jednotku. A to všetko okolo piatich litrov na stovku!
Nedá mi nespomenúť, že sedlo sa dobre zhadzuje a nahadzuje. Len škoda, že je pod ním tak málo miesta (okrem náradia sem vojde ešte tak lekárnička a pár drobností), takže nebude veľa príležitostí oceniť to. A fakt neviem na čo Kawasaki myslela, keď sem dávala madlá pre spolujazdca. Hýbu sa (asi sú uchytené v silentblokoch kvôli vibráciam), a tak človek má pocit, že mu každú chvíľu ostanú v rukách...
![]() |
Kawasaki Versys |
V tejto triede je veľký výber, len toť nedávno sme testovali malého V-Stroma (o niečo silnejší, lacnejší, ale oveľa turistickejší), je tu aj Transalp (ešte lacnejší, terénnejší, slabší), nepriamo aj TDM (silá a športová) a jednobuchy ako XT, GS atď, ale to všetko sú stroje s inou filozofiou a technikou. Ale jeden stroj sa k Versyske nenápadne približuje - tiež jednobuch Aprilia Pegaso vo verzii Strada (s liatymi kolesami). Ten je slabší, ale od pohľadu športovejší.
Cieľovou skupinou dámy menom Versys je obyvateľ mesta alebo priľahlého vidieka, ktorý na nej každý deň jazdí do práce, cez víkendy ju pekne prevetrá a v lete vypadne na čisto civilizovanú a asfaltovú dovolenku. Hlavnú cenu večera získavajú veľmi podarený podvozok s dobrými brzdami a úsporný motor - to všetko môžeš mať za 249 900 Sk.
podvozok, brzdy, hmotnosť, úspornosť, nenáročnosť, cena | vibrácie, zadné madlá ako z blata |
![]() |
Budíky - pohodička |
Už pohľad na fotky Versysa počas zimy vzbudil moju pozornosť. Dizajnovo sa podľa mňa vydaril. Prvý dojem bol veľmi dobrý až na natočenie páčky prednej brzdy. To sme si však upravili podľa svojich potrieb. Po naštartovaní sa ozve príjemný zvuk dvoch valcov, ktorý pri rozbehu narušuje divná vibrácia v určitých otáčkach. Bližší výskum ukázal, že vibruje plast nad budíkmi. Trochu to rušilo dojem, aj keď predpokladám, že odstránenie tohto neduhu by zabralo sotva pár minút.
Versys má motor naladený viac do nižších otáčok a veľmi mu to pasuje. Posed je vzpriamený a dosť pohodlný aj na dlhšie trasy. Originál plexi je dosť malé, ale aj tak poskytuje slušnú ochranu pred vetrom. Turista ho však rozhodne vymení za niečo väčšie. Za najväčším konkurentom Suzuki DL 650 V-Strom zaostáva výkonovo úplne minimálne (4 k a 2 Nm). V-Strom pôsobí dojmom veľkej mašiny s lepšou ochranou pred vetrom, Versys je však ľahšou a oveľa hravejšou motorkou.
Podobne ako Strom Versys nebol navrhnutý do terénu. Ľahký presun po šotolinke zvládne, dá sa vcelku pohodlne jazdiť aj v stupačkách, no nechránený spodok motora a 17-palcové zliatinové kolesá ho takmer definitívne vytláčajú z náročnejšieho terénu. Tam má totiž v sortimente Kawasaki miesto nestarnúca KLE 500.
Za svoje peniaze dostaneš fun-bike do mesta, ktorý v sebe skrýva potenciál skutočného turistu. Oproti V-Stromu Versys nepôsobí až tak jednoúčelovo turisticky a po nasadnutí nabáda jazdca k športovej jazde a nejakému tomu blbnutiu. Okrem toho poteší nízka hmotnosť a ľahká ovládateľnosť.
nízko položený krútiak, podvozok, brzdy | vibrujúci plast nad budíkmi, vibrácie do stupačiek spolujazdca medzi 4 – 5 tisíc ot., do terénu nevhodné |
![]() |
Kawasaki Versys |
ER-6-tka, moderný naháč od Kawasaki. Vyzerá naozaj dobre. Je v ponuke v super farbách, jedna krajšia ako druhá, naviac sa mi veľmi pozdáva, ako Japončíci zladili farbu rámu s farbou lakovania plastov. Čierna s tmavočerveným rámom vyzerá naozaj cool. My si na test odvezieme novučičkú krikľavo žltú so zlatým rámom, z modelového ročníka 2006. Medzi modelmi 2006 a 2007 sa zmenili len farebné kombinácie.
Celkový čistý a moderný dizajn nenarušuje výfuk. Tentoraz ho neschovali pod sedlo, ale úplne dole pod motor. Prednej časti dominuje dvojitý svetlomet a malé plasty skrývajúce napríklad aj chladiacu kvapalinu a pritom odkrývajúce celý motor. Podsedlovka je štíhla a na testovanom modeli upravená doplnkovými dielmi Ermax. Pri pohľade z pravej strany zaujme aj excentricky uchytený tlmič zadného kolesa, efektne lakovaný rovnakou farbou ako rám.
![]() |
Kawasaki ER-6n |
Poďme ale nasadnúť. Prístrojovke dominuje otáčkomer, pod ním LCD displej, po bokoch sú najčastejšie používané kontrolky smeroviek, neutrálu a diaľkových svetiel. Po otočení kľúčikom prebehne ručička celé pásmo a rozsvietia sa všetky kontrolky - môžeme štartovať. Motor so striekačkami štartuje bez plynu, sýtič samozrejme nenájdeš. S výfuku sa ozýva dobre utlmený (EURO 3) zvuk dvojvalca. Posed je klasický, ako je zvykom na šestkových naháčoch, kompromis medzi pohodlím a športovým posedom. Zaujme štíhla stavba stroja v porovnaní so štvorvalcami. Kopnime tam teda jednotku a vyrazme do ulíc.
ER-6n má oproti Versysu o poznanie tvrdší športovejšie naladený podvozok. Ani to však nerobí jazdu po bratislavských uliciach nepríjemnou. Žiadna nerovnosť ho nevyviedla z miery a viem si predstaviť šestku v pozícii každodenného vozítka do práce. Testovaný model bol okrem doplnkov Ermax vybavený aj športovými stupačkami LSL - naviac stupačky spolujazdca boli „amputované“. Ťažko ti tak sprostredkujeme pocity spolujazdca.
![]() |
Kawasaki ER-6n |
Dvojvalec má slušný záťah, a tak v meste nebudeš musieť veľmi radiť. Kawa je veľmi obratná a šikovná. Spätné zrkadlá sú znovu doplnkom z dielne LSL a okrem toho, že dobré vyzerajú, nie je čo pochváliť. Môžeš v nich totiž obdivovať iba svoje lakte. Chválim vypracovanie sedla a jednoduchosť, akou sa zhodí a aj naspať nahodí. Poslal by som do fabriky Kawy konštruktérov Hondy, teda konkrétne tých, čo majú na starosti nového Horneta. Pod sedlom je v ER-6n ale dosť málo miesta, taký štandard v triede.
V meste je ale nuda, poďme si konečne zajazdiť.
Pred písaním tejto kapitoly som sa vybehol ešte raz previesť, len tak na ľahko a narýchlo. Po Pezinskej Babe som tak ochutnal aj zákruty na Jahodnej. Ak by ťa niekto posadil na Kawu bez toho aby si videl aký motor máš medzi nohami, s veľkou pravdepodobnosťou by si to tipol na V-twin. Áno, ak poviem, že paralelný dvojvalec má priebeh výkonu podobný vidlicovému dvojvalcu, nebude to asi žiadna novinka. Vedeli to už v Yamahe keď navrhovali TDM a aj v Rotaxe keď pripravili motor do novej BMW F800. Šesťstopedesiatka od Kawasaki má pekný záťah odspodu a slušný výkon v stredných otáčkach. Aj keď papierovými 71 koníkmi v porovnaní so štvorvalcami neohúri, krútiak 67 Nm je lepším údajom a naviac oba parametre sú k dispozícii v oveľa nižších otáčkach ako pri štvorvalcoch. Zato pri porovnaní zo Suzuki SV 650 sme hneď doma, číselká pasujú ako cez kopirák.
Z čísel sa však nikto nenaje a tak si poďme zajazdiť na kopec. Zrýchlenie ER-6-tky sa mi zdá slušné a vďaka nižšie položenému krútiaku ťa nenúti až tak vytáčať. Motor ochotne spolupracuje od cca 2500 otáčok. Na šestke sa dá plynulo zrýchľovať už od 3000 otáčok. Motorka pôsobí veľmi ľahkým dojmom a do zákrut sa priam pýta. Stačí trošku vysadnúť a pod plynom v zákrute ideš pekne dolu. Testovaný model mal nahradené originálne stupačky za pevné od firmy LSL. Tieto sa dávajú väčšinou na superšporty, kde sú tak vysoko, že nehrozí ch dotyk s asfaltom pri náklone. V tomto prípade som sa toho dosť obával, lebo sa mi zdali nízko. V každej zákrute som pasoval čižmu špičkou na stupačku tak, aby som ju prekryl a kontroloval tak náklon. Zbrúsené slidre na čižmách sú dôkazom, že stupačka vôbec nie je ďaleko. Osobne by som sa s klasickými pružne uloženými stupačkami cítil istejšie.
Podvozok ER-6 je slušne tvrdý a aj keď vpredu nie je prevrátená vidla, nemôžem mu nič vytknúť. Ani pri extrémnych náklonoch sa nedostavilo vlnenie a jazdu som si vyslovene užíval. Neváhal by som ER-6-tku prevetrať ani na okruhu a myslím, že by sa nestratila. Brzdy sú od firmy Tokico, do dvojice predných efektne zubatých kotúčov (300 mm) hryzú dvojpiestikové strmene, kým vzadu dokonalú službu odvádza jeden kotúč (220 mm) s jedným piestikom. Brzdný účinok je štandardný v triede.
Ako športovec sa šestka teda nestratí. Upozornil by som ešte na slušný brzdný účinok motora, ktorý vám bude šetriť doštičky. Pri športovejšej jazde sa však pri podradení pred zákrutou ľúbi zadné koleso na moment zablokovať. Nuž, dvojvalec sa nezaprie.
![]() |
Kawasaki ER-6n |
Turistické využitie ER-6-tky nie je vôbec vylúčené ako aj pri ostatných naháčoch. Priamo výrobca ponúka topcase, a výrobcovia doplnkov nosiče na všetky 3 kufre. Kawu som prevetral na trase Bratislava – Košice s jednou prestávkou. Neprekvapí ťa, že ochrana pred vetrom je mizivá, keďže je to naháč. Testovaný model mal naviac originálne doplnkové plexi, ktoré prišlo vhod aspoň keď som zaľahol na nádrž. Inak som prišiel domov kompletne zamuškovaný.
Čo sa pohodlia týka, posed mi vyhovoval, sedadlo bolo pohodlné. Pocit únavy sa dostavil asi po 300 km (ruky a zadok). Komfort sa teda s motorkami určenými na turistiku nedá porovnať, ale nebol to vôbec zlý výsledok. Ak sa chceš voziť celú sezónu na efektnom naháči a absolvovať jednu dovolenku ročne, nebude to problém.
Ak chceš vážnejšie cestovať siahni radšej po bratovi ER-6f, ktorý poskytuje účelnú kapotáž a vyššie plexi alebo po modeli Versys. Čo sa týka spolujazdca, bude to podobné ako pri Versyse. Od motora sa prenášajú do supačiek spolujazdca jemné vibrácie medzi 4 000 a 5 000 otáčkami. Ďalšie vibrácie začínajú až niekde nad 9 000 otáčkami, kde sa rozhodne turistická jazda nepohybuje.
O tom, že motor je slušne pružný som už písal, teraz uvediem jeden príklad namiesto sľubov. Za Nitrou v kolóne rýchlosť asi 70 km/h. Keď prišla príležitosť obiehať, otáčam plynovou rukoväťou a zrýchľujem. Obieham asi štyri autá a kamión, zaraďujem sa a rýchlomer ukazuje 120 km/h. Inštinktívne radím hore a... Nič. Celé toto divadielko sa udialo na šestke. Veľmi príjemné.
Čo rozhodne poteší peňaženku cestovateľa je spotreba. Vstrekovanie odvádza dobrú prácu a prispieva aj k úspore paliva. Pri svižnej jazde z Bratislavy do Zvolena, ktorá mi zabrala hodinku a trištvrte, som sa dostal na hodnotu 4,8 l/100 km. Jazdil som niekde v okolí 6 000 otáčok, čo na šestke odpovedá rýchlosti 130 – 140 km/h. Údaj o spotrebe ma potešil hlavne keď som ho dal do súvisu s priemerkou cez 100 kilákov za hodinu. S takouto spotrebou sa dostaneš na dojazd približne 270 km, čo nie je zlý údaj na nie čistokrvného cestovateľa.
![]() |
Aj tu sú budíky do pohody |
Ako naj konkurent sa ukazuje Suzuki SV650. Porovnateľný je zdvihový objem, počet valcov, výkon aj krútiak. Kawa má však trochu navrch atraktívnejším dizajnom a modernejším motorom. Na SV som sa viezol len krátko, a tak nemôžem veľmi porovnať. SV je však známe mäkkou prednou vidlicou, ktorú som na Kawe nespozoroval.
Za konkurenta môžeme považovať aj BMW F800S, ktoré sme testovali pred rokom. Z väčšieho zdvihového objemu poskytuje bavorák vyšší výkon a krútiak. Výhodou je tiež pohon bezúdržbovým remeňom. Cena je však niekde inde.
ER-6-tku môžeme porovnať aj so štvorvalcovými naháčmi ako Honda Hornet, Suzuki GSR 600, GSF 650 Bandit alebo Yamaha FZ6. Štvorvalce ponúkajú vyšší výkon, aj keď v pásme nad 10 000 otáčok, a menší krútiak. Na okruhu by to asi ER-6-tke natreli, ale na bežných cestách, kde sa nejazdí v maximálnych otáčkach, sa Kawa rozhodne nestratí. Je už na tebe, či ti je tlkot dvojvalca bližší ako hladký chod štvorvalca.
Nemali by sme zabudnúť ani na brata, model ER-6f (cena 234 900 Sk). Za rovných 15 000 dostaneš naviac kapotáž a vyššie plexi.
Za 219 900 Sk dostaneš vydarený naháč s neokukaným vzhľadom a kvalitným prepracovaním. Ak si priplatíš 30 000, Sk dostaneš verziu s ABS. Motor má hravý priebeh výkonu, ktorý len tak skoro neomrzí. Na výber máš z viacerých veľmi dobre zvolených farebných kombinácií. Turistické vlastnosti sú na úrovni a poteší ťa aj príjemná spotreba.
hravý motor, spotreba, vynikajúca cena | vibrácie do stupačiek, spätné zrkadlá (doplnok z dielne LSL) |
Po niekoľkohodinovom jazdení na Versyske sadám na jemne upravenú ER-6n. V teste Horneta som spomínal, že akoby tejto šestke z oka vypadol (éerka je o dva roky staršia). Ten lauf pod motorom, prístrojovka, svetlo... A po nasadnutí je tento pocit ešte silnejší. Letíme rovno na Babu, kde sa šestka (v skutočnosti šesťapolka) ukáže asi najlepšie.
To, že motor je inak naladený, je cítiť takmer hneď. Väčší výkon aj krútiak sú vyššie položené, spodok je oproti Versyske akýsi prázdnejší, ale logika káže mať na malom naháči ostrejší vrch. Len škoda, že motorka ešte nie je zabehnutá, nové gumy a brzdy nedovolia tomu riadne naložiť. Prvé "babské" zákruty ukazujú krásnu ovládateľnosť (centralizácia hmoty...) a ochotu motora ísť do otáčok. Znova pochvaľujem podvozok (vpredu je klasický teleskop, zadok riešený rovnako ako Versys) a brzdy. ER by sa nestratila ani na okruhu, aj keď za šestkovými štvorvalcami by zrejme nestíhala, radosť z jazdy (a obrúsených stupačiek či slajdrov) by bola veľká.
ER-6n má imidž športovca, svedčia o tom už len nápadné (a prudko vydarené) farebné kombinácie. Jej sestra ER-6f má rovnaký motor, ale je viac okapotovaná, má civilnejšiu prístrojovku a elegantnejši vzhľad. Obe sa dajú osadiť tými istými nosičmi kufrov, takže dilemu medzi turistikou a imidžom si musí každý záujemca vyriešiť sám.
Po teste bolo rozhodnuté - Awiovi sa viac páčila Versys, mne ER-6n. Ale obom sa páčila aj tá druhá. Kawasaki v tomto prípade neohuruje technickými vychytávkami, ale práve estetikou. To jej ide na jednotku. A je tu aj iná a veľmi dôležitá vec, ktorou sa dá ohúriť - cena. Dať necelých 220 litrov za takúto krásavicu, to je menej než málo!
podvozok, brzdy, hmotnosť, úspornosť, cena, imidž | vibrácie |
Pozri si ER šestku v akcii.
Dĺžka: 1:46 min
Rozmer: 640x480, 30 fps
Formát: WMV a YouTube (Shockwave Flash)
![]() |
Kawasaki ER-6n |
Text: Peter Fischer (Versys) a Tomáš Hajduch - Awia (ER-6n).
Foto: | ||
![]() |
![]() |
|
Všeobecné informácie: | ||
Výrobca: | Kawasaki | Kawasaki |
Model: | Versys | ER-6n |
Rok: | 2007 | 2007 |
Kategória: | Cestovná | Naháč |
Motor: | ||
Typ motora: | dvojvalec (4T) | dvojvalec (4T) |
Objem: | 649 ccm | 649 ccm |
Max. výkon: | 63.9 k (47.0 kW) / 8000 ot. | 72.6 k (53.4 kW) / 8500 ot. |
Max. krútiaci moment: | 61 Nm / 6800 ot. | 67 Nm / 7000 ot. |
Kompresný pomer: | 10.6:1 | 11.3:1 |
Vŕtanie x Zdvih: | 83 x 60 | 83 x 60 |
Palivový system: | vstrekovanie | vstrekovanie |
Rozvod: | DOHC (4V) | DOHC (4V) |
Chladenie: | kvapalinou | kvapalinou |
Pohon / Podvozok: | ||
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | reťaz | reťaz |
Zdvih vpredu: | 150 mm | 120 mm |
Zdvih vzadu: | 145 mm | 130 mm |
Brzdy vpredu: | dvojkotúčová | dvojkotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 300 mm | 300 mm |
Pneu vpredu: | 120/70ZR17M/C (58W) | 120/70ZR17M/C (58W) |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová | dvoj kotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 220 mm | 220 mm |
Pneu vzadu: | 160/60ZR17M/C (69W) | 160/60ZR17M/C (69W) |
Hmotnosť / Rozmery: | ||
Suchá hmotnosť: | 181 kg | 174 kg |
Výška sedla: | 840 mm | 785 mm |
Rázvor: | 1415 mm | 1405 mm |
Dĺžka: | 2125 mm | 2100 mm |
Šírka: | 840 mm | 760 mm |
Výška: | 1315 mm | 1095 mm |
Objem nádrže: | 19 l | 15.5 l |
Poznámka: | ||
Poznámka: | 239 900 Sk, 259 900 Sk s ABS (19. 2. 2008) |
Motocykle na test a doplnky Ermax a LSL poskytla spoločnosť Motostore.
Pridané dňa: 28.05.2007 Autor: Herghott