Zoznámenie

Je tomu niekoľko rokov, čo výrobný program Hondy nadobro opustili dvojtaktné motocykle. Dôvodom bola ekológia. To sú okolnosti, za ktorých vznikol najmenší a najlacnejší model v aktuálnej ponuke, skúter Honda SCV 100 Lead. Poďme sa teda na neho pozrieť bližšie.

Prednej časti dominuje rozmerný reflektor s čírou optikou, doplnený o dvojicu smeroviek zabudovaných do prednej kapotáže. Na ňu nadväzujú okapotované riadidlá, ktoré skrývajú jednoduchú prístrojovku. Tá pozostáva z tachometra, ukazovateľa celkových prejdených kilometrov, palivomera a kontroliek smeroviek a diaľkového svetla. Klasický skútrovský rám pokračuje rozmerným sedlom, pod ktorým sa ukrýva odkladacia schránka, palivová nádrž a samozrejme motor. Zadnej časti dominujú naozaj rozmerné smerovky a koncové svetlo. V sérii je Lead vybavený aj nosičom batožiny.

Na pohon Leada slúži motor s netradičným zdvihovým objemom 102 kubických centimetrov, ktorý ho umiestňuje niekde medzi 50-tky a 125-ky. Cieľ bol jasný; ponúknuť malý úsporný štvortakt, ktorý by svojim výkonom bez problémov konkuroval dvojtaktným 50-tkam. Toľko teda k predstaveniu modelu. Počas jedného kalendárneho roka sme na Leadovi najazdili 10 000 km v rôznych podmienkach. Trochu o tom, čo sa dá na tomto nenáročnom vozítku zažiť sa dozviete v nasledujúcich kapitolách

Jazda v meste – vo svojom živle

Pre jazdu v meste bol Lead stvorený. Má na to všetky predpoklady. Suchá hmotnosť rovných 100 kg, nízko položené ťažisko robia z Leada ľahko ovládateľný stroj, ktorý zvládne každý.

Sadám teda za jeho nízke riadidlá prvý krát. Otočiť kľúčom, stlačiť zadnú brzdu a tlačítko štartéra. Motor nabieha okamžite. Má dospelácky štvortaktný, aj keď riadne utlmený zvuk, žiadna dvojtaktná kosačka (môžete si vypočuť vo videu na konci článku). Otáčam rukoväťou plynu a Lead sa na relatívne nízkych otáčkach rozbieha. Ťah motora je pre mňa prekvapením, rovnako ako aj pre všetky plechovky, ktoré v meste nechávam za sebou. Po krátkej jazde mám pocit, že mi tie autá v meste zavadzajú. A naozaj. Motor s výkonom 7 koníkov a krútiakom 7,5 Nm si s ľahkou mašinkou veľmi dobre poradí. To považujem za veľké plus, pretože nehrozí aby ste v premávke svojou pomalou jazdou prekážali. Nemusíte sa báť ani zaradiť dopredu na semaforoch, kým sa ostatné autá spamätajú vy už máte náskok niekoľko desiatok metrov.

Počas ročného testu si toho Lead najviac odkrútil práve v meste, v Košiciach, kde o stúpania nie je vôbec núdza. Tu sa znovu ukazuje bojovnosť malého motorčeka a tak úspešne všetky kopce v meste absolvujem pri sólo jazde v rýchlosti 60 km/h (50 km/h so spolujazdcom), čo je naozaj slušný výkon. Lead teda v tomto smere prekvapil. Ďalšou nespornou výhodou v meste je jeho obratnosť. Mestské zápchy pre mňa zrazu prestali existovať a problémy s parkovaním sa stali neznámym pojmom. Lead sa ľahko ovláda a prepletanie v hustej premávke zvládne hravo každý jazdec.

Horšie sa však Lead kamaráti s nerovnosťami na ceste. Jazdí totiž na malých 10-palcových plechových kolesách. Bežné nerovnosti zvláda bez problémov, no nájazd na väčšiu jamu je cítiť a najviac si to odnesie spolujazdec. Väčšina konkurencie so zdvihovým objemom nad 125 kubíkov používa 12 alebo dokonca 13-palcové kolesá. 10-tky nájdeme už len v segmente 50-kubíkových skútrov. Odhliadnuc od kolies nemôžem podvozku nič vytknúť. Predné koleso je odpružené cez prepákovací mechanizmus (tzv. Leading Link Fork), ktorý zabraňuje ponáraniu sa kolesa pri brzdení a má zdvih 80 mm. Zadné koleso je odpružené jedným tlmičom so zdvihom 71 mm.

Keď už vieme ako to jazdí, mohli by sme si niečo povedať aj o brzdách. Tie sú na oboch kolesách rovnaké, klasické mechanické bubnové s priemerom 130 mm. Tu znovu inžinieri z Japonska trochu šetrili. Vzadu sa bubnová brzda používa bežne, ale predné koleso by si kotúč už zaslúžilo. Tu ale moja kritika končí, lebo brzdám nemôžem nič vytknúť. Je pochopiteľné, že treba na mechanické brzdy väčšiu ovládaciu silu, ale nedá sa povedať, žeby boli málo účinné. V meste sa často (hlavne u nás) dostanete do krízovej situácie, ale Lead zatiaľ vždy všetko ubrzdil.

Skútre sú jedna z mála kategórií motocyklov, kde sa kladie dôraz aj na úžitkové vlastnosti. Poďme sa teda pozrieť na to, čo Lead ponúka. Pod sedadlom je schránka štandardných rozmerov. Žiaľ, integrálu do nej nedáte, no skútrovskú otvorenú prilbu skryje bez problémov. Na uzamknutie prilby sa však dajú využiť aj dva háčiky v prednej časti. Okrem toho do tejto schránky výrobca umiestnil lekárničku a náradie.

Ďalším odkladacím priestorom je nosič batožiny, ktorý má Lead v sérii, čo nie je zrovna štandardom medzi jeho konkurentmi. Na samotný nosič môžete batožinu prichytiť gurtňami, ale oveľa praktickejšie je dokúpiť kufor. Táto investícia neminula ani mňa a tak mám kde uložiť svoju integrálu.

Posledným miestom na batožinu je priestor medzi nohami jazdca vybavený klasickým hákom na batožinu. Tento má takmer „neobmedzenú“ kapacitu a tak tu odnesiete takpovediac čokoľvek od notebooku, cez nákupné tašky až po celé šesťbalenie minerálky. Samozrejme každý náklad uberá z priestoru pre nohy jazdca, čo však nemusí byť problém za predpokladu kratšej mestskej alebo prímestskej jazdy.

V praxi má teda Lead solídnu kapacitu, ktorá postačí na klasický rodinný nákup pre dvoch ľudí, v pohode ťa odvezie do práce, na squash alebo na grilovačku za mesto.

Čo by ale pre mestské použitie vytkol? Jednoznačne chýbajúci bočný stojan, ktorý žiaľ nie je ani v ponuke príslušenstva. Nieže by bolo ťažké Leada nahodiť na hlavný stojan, ale bočák by sa na krátke odparkovanie hodil. Ďalej sú to chýbajúce hodinky na prístrojovke, ktoré prídu vhod, keď v meste naháňate čas pri nekonečných vybavovačkách. V neposlednom rade sú to aj plechové disky kolies, ktoré sú skoro plné a tak cez ne neprestrčíte väčšinu zámkov. V meste teda ostáva jediná možnosť a to Leda zamknúť o nosič batožiny.

Turistika – za hranice všedných dní

Malý 100-kubíkový skúter nie je práve typickým predstaviteľom turistickej triedy. Prečo by ale nemohol poslúžiť aj v tomto smere? Rozhodli sme sa to overiť prvýkrát pri ceste na stretnutie mototuristov na Izre. Vyrazili sme v sprievode väčších strojov a pri troške trpezlivosti a maximálke 80 km/h sme s nimi držali tempo až na Slanský kopec. Tu sme sa rozdelili a Phoebe nám poradila cestu na Izru – prvá vpravo. Tak sme aj spravili a začalo sa nevšedné blúdenie zabudnutými cestičkami. Otočila nás až vojenská posádka a neďaleká značka „Pozor štátna hranica“. Na Izru sme sa nakoniec po trištvrte hodine dostali turistickým chodníkom, ale to už by malo byť popísané v kapitole off-road. Lead teda nesklamal.

Ďalšiu skúšku som mu pripravil, keď som sa ním v roku 2005 vydal na Duchonku. Všetku batožinu som ukryl pod sedlo a v piatok podvečer o 17:30 som vyrazil z Košíc hlavnou cestou na Rožňavu. Môžem otvorene povedať, že to bolo o hubu. Cesta neslávne známa ako južná diaľnica, hustá premávka a vysoké rýchlosti. Musel som ísť po krajnici a uhýbať sa nízko letiacim vozidlám. Taktiež žiadne zákruty a nuda, držím len plyn a rýchlosť niekde medzi 70 a 80 km/h, čo je určite turistická maximálka, motor má už dosť vysoké otáčky, no nie maximálne. Napriek tomu jazdec necíti žiadne vibrácie.

Vyslobodenie prichádza v podobe Sorošky, kde dokonca v stúpaní obieham kamióny. V Rožňave už smerujem na vedľajšie cesty smer Jelšava. Cesty za vyprázdnili a začali sa príjemne kľukatiť a začínam si to naozaj vychutnávať. Zákrut je tu veľa a sú ostré, takže sa dá slušne klopiť. Zisťujem hranice podvozku a som prekvapený. Aj keď je mäkký a pri vyšších rýchlostiach a nerovnostiach sa rozvlní, je to veľká zábava. Mňa samého to zaskočilo a už vôbec neviem čo si mysleli tie autá, ktoré som tu predbiehal...

Pokračujem ďalej smerom na Tisovec a Brezno, kde musím tankovať. Pri 6-litorvej nádrži a spotrebe 3 l/100 km je reálny dojazd okolo 170 km. Lead, ktorý na hlavnej ceste veľmi nepresvedčil, sa na vedľajších pokrútených cestičkách zmenil na zábavný strojček. Dlho sa nezdržujem, aby som na vrchol dnešného programu dorazil ešte za svetla...

Šturec je kopec, ktorý nevynechám pri žiadnej príležitosti. Vyháňam všetky kone na pašu a púšťam sa rezať obľúbené a známe zákruty. Ide to naozaj dobre, zákruty nie sú veľmi strmé a tak mám slušnú rýchlosť. Oplatí sa aj vysadať? Skúšam to v tiahlej ľavotočivej a zastavuje ma až škripot železa, keď sa dekel variátora stretol s afaltom. Slušná porcia zábavy na tak malý strojček... Na vrchole stojím niečo pred deviatou a pri posledných lúčoch slnka pálim sviečku pri kríži.

Zvyšok cesty na Duchonku už prebiehal potme a okrem blúdenia som nemal žiadne problémy. Dorazil som okolo 23:30, čo znamená, že cesta z Košíc mi aj s prestávkami zabrala asi 6 hodín. 330 kilometrov, slušný priemer. Nasledujúci deň som sa podobnou trasou vybral domov so zachádzkou na Jankov vŕšok. Celkovo sa dá povedať, že ma takéto nenáročné cestovanie okúzlilo. Jazda je pomalšia, pohodovejšia a máš tak viac času vychutnávať si okolie. Je na tom niečo čo ma dostalo a vedel som, že to nebude rozhodne posledná cesta.

Poďme ale k faktom, ktoré nie sú z pohľadu turistu až tak presvedčivé. Výhodou je rozmerné sedadlo, ktoré rozhodne nie je ani pre spolujazdca núdzové (na rozdiel od väčšiny 50-tok) a priestor na batožinu, ktorý v sériovom stave strčí do vrecka aj niektoré vyslovene turistické stroje. Sedlo však nie je veľmi pohodlné a po cca 150 km začína bolieť zadok. Výhodou je, že ak si na skútri sám môžeš si nájsť 1000 rôznych polôh pre zadok aj nohy a dá sa to tak v pohode zvládať.

Ďalšou nevýhodou je rozhodne výkon, ktorý postačuje na maximálku 80 km/h. V stúpaniach rýchlosť klesá na 60 a pri obsadenosti dvoma ešte nižšie. Nízky výkon je problémom aj pri predbiehaní pomalších áut. Inak, ale Lead poskytuje slušnú ochranu pred nepriaznivým počasím, čo sa týka nôh tak neporovnateľne lepšiu ako akákoľvek motorka. V ponuke príslušenstva je aj vysoké plexi, no mne nechýbalo. Mám rád prísun čerstvého vzduchu a vzhľadom na maximálku mi neprišiel ako nutný. Okrem toho podľa mňa dosť kazí vzhľad skútra. Spotreba sa pri turistickej jazde pohybovala v tesnom okolí 3 l na 100 km.

Šport – na love adrenalínu

Možno sa usmievate, čo tu táto kapitola robí, no vyvediem vás z omylu. Po prvých skúsenostiach s Leadom na našich pokrútených cestách som pochopil, že je to športovec s vlčím srdcom. Možno ani neviete, že sa u nás jazdí šampionát nazývaný Scooter Cup. A práve na jeden z pretekov tohto šampionátu som sa s Leadom prihlásil: Adams Moto scooter endurance 2006.

Keďže sa jednalo o vytrvalostný pretek, podľa pravidiel som potreboval spolujazdca. No nájsť niekoho nebolo také jednoduché. Nakoniec som ho našiel doma a účasť v tíme Motoride prisľúbila moja manželka Dadi. O jej schopnostiach na skútri som nemal pochybnosti, a tak sme sa prihlásili do kategórie lešteniek – sériových skútrov bez akýchkoľvek tuningových úprav. Povolené je pred pretekom odmontovať len spätné zrkadlá a hlavný stojan (keďže náklony nepoznajú hranice...)

Pretek sa konal v národnom krosovom centre vo Sverepci. Malo sa jednať o vytrvalostný závod na 2,4 hodiny s podmienkou minimálne jednej výmeny jazdcov. Organizátori ma ubezpečili, že trať nebude náročná aj keď sa bude jazdiť aj v teréne (podobne ako supermoto). Na otázku, či jazdia aj ženy som bol ubezpečený, že sa im to už stalo :-). A tak sme sa v piatok večer s manželkou vydali na cestu z Košíc do Považskej Bystrice, ako inak, na našom závodnom skútri. Keďže o jeho turistických kvalitách už nepochybujete, nemusím ani písať, že sme tam došli bez problémov niečo po jedenástej hodine večer. Živí, zdraví a unavení.

Nasledujúceho dňa sme sa dostavili na voľný tréning a kvalifikáciu. Trať však bolo naozaj náročná a namiesto sľubovaného pomeru 80 % asfalt 20 % offroad, to bolo presne naopak. Dadi sa to akosi nepozdáva, no presviedčam ju, že to zvládne. Postačí, ak v preteku odjazdí 5 kôl a zvyšok budem jazdiť ja. Na celom parkovisku široko-ďaleko stoja stany a dodávky tímov z celého slovenska. Berú to naozaj vážne a dosť nechápavo pozerajú na dvojicu Košičanov, ktorý prišli po vlastnej osi. Demontujem teda rýchlo spätné zrkadlá a stojan a púšťam sa do prvého tréningového kola.

Asfaltové sekcie v pohode, ostré zákruty, krátke rovinky, to mi vyhovuje. Čoskoro však nabieham na krosovú trať. Je dobre upravená a našťastie nie je mokro. Keďže som už predtým ponaháňal Leada trošku aj mimo asfalt neprekvapuje ma, že to zvláda relatívne dobre. Mláky obchádzam, zákruty beriem začiatočníckym driftom...

Ale čo to, vážny tobogán. To sa nebude Dadi páčiť, na toto som ju netrénoval. Zvládam ho v pohode pod plynom. Ešte výjazd na protiľahlý kopec, pár zákrut, nepríjemné klesanie, kde brzdy v spojení s cestnými gumami nespolupracujú a zákruta na konci klesania je problematická a už som spať na asfalte. Hmm, nebude to ľahké drahá...

Dávam ešte pár kôl a smerujem do boxov na výmenu. Dadi je pripravená. Nechcem ju vystrašiť no povedal som jej o tobogáne: „Nie je to nič hrozné, iba 180-stupňová zákruta vyrezaná v strmom kopci. Prejdeš to v pohode pod plynom, len nesmieš ísť veľmi pomaly. Vyzerá to hrozivo, no nič to nie je, zvládneš to v pohode. Prejdi si prvé kolečko v kľude, zoznám sa s traťou. Ostaných jazdcov si nevšímaj choď si svojim tempom a svojou stopou.“ Čoskoro mi zmizla z dohľadu v nástrahách krosovej dráhy...

Nervózne čakám v boxoch a keď už som odhodlaný vybehnúť na trať, kde sa zdržala zbadal som ju. O chvíľu je pri mne: „Ja už viac nepôjdem, ty si šialený. Tá trať je otrasná, nedá sa to riadiť a spadla som v tom tobogáne. A ...a nikto mi nepomohol. Musela som skútra zdvihnúť sama a dokončiť kolo. Veď to nie je asfaltový pretek, však to je motokros...“ Hmm, netrvalo dlho a pochopil som, že tak to ďalej nepôjde. Lead obstál iba so škrabancami a Dadi len s modrinou, no nebola ochotná pokračovať a ja som ju vôbec nechcel nútiť. Ak to nie je zábava, nestojí to zato.

Nahlásil som naše odstúpenie s preteku ešte pred kvalifikáciou. Tak to chodí...

Asi ste pochopili, že táto kapitola bola tak trochu recesiou. Lead je mestské vozítko a nie rodený športovec. Nič ale nebráni jeho využitiu aj v tomto smere. Ak by sme pretek dokončili, vedeli by sme, aké mal šance. Pravda je ale taká, že preteky skútrov sú malé preteky s veľkým adrenalínom, bez ohľadu na počet koníkov. A hlavne víťazí tu zručnosť jazdca.

Off-road – kde končí asfalt, začína dobrodružstvo

Pri čítaní tejto kapitoly sa vám už isto vyčaril úsmev na tvári. Piškota (slangovo skúter) na 10-palcových kolesách do terénu? Prečo nie, ale ako to všetko začalo?

Grilovačka na Jahodnej. Ako inak, boli sme na skútri, prišiel nás pozrieť Ifk0. Sledujúc zjazdovku na Jahodnej vyslovil otázku, či by to vyšiel na svojej krose. „Ifk0, veď to vybehnem na skútri,“ odpovedám. Neveriaci Ifk0, úsmev na tvári, slovo dalo slovo a bola z toho stávka...

Sadám na Leada a bez prípravy vyrážam kolmo proti kopcu. Rýchlosť stúpa, v najstrmšom úseku klesá na cca 20 km/h, vo vrchnej časti stúpa nad 40 km/h a musím ubrať kvôli nerovnostiam. No čo vám poviem, vyhral som Ifkovu krosu aj s plnou nádržou na víkend :-)

Tam niekde to začalo a pokračovalo cestou na Izru, kde sme poblúdili, ako som spomínal na začiatku článku. Tam som s Leadom prešiel terény, za ktoré by sa nemuselo hanbiť žiadne enduro. Samozrejme Lead nie je krosa, no môžeš si byť istý, že sa nezľakne nijakej vedľajšej poľnej či blatistej cesty. Pomaly ale isto ťa vyvezie na chatu alebo kdekoľvek to budeš potrebovať. Za tých 10 000 km som neraz zablúdil mimo asfalt vybehol nejakú tú zjazdovku, ba dokonca prešiel motokrosový okruh. Lead sa mi stal aj sprievodcom na MS sveta enduro v Krompachoch, kde som s ním celý deň lietal medzi časovými skúškami a popri trati som sa s ním rýchlo dostal na zaujímavé úseky.

Jednoducho a stručne, aj keď na to nie je určený, bez problémov zvláda jazdu ľahkým terénom. Vďačí tomu za nízke ťažisko a malú hmotnosť. Či s ním do terénu zablúdiš, závisí len od teba (väčšinou).

Snežný skúter?

S týmto pásovým snežným špeciálom má Lead spoločné len slovo „skúter“ v názve. Nedá mi ale nespomenúť jeho vynikajúce vlastnosti pre jazdu v zime. Keď už veľká motorka dávno oddychovala, Lead ma ochotne vozil každé ráno do práce. Neodradil ho (alebo mňa :-) ) ani prvý sneh ani teploty ďaleko pod nulou. Vďaka kapotáži a ochrane nôh som tak celú zimu v meste jazdil v bežných nohaviciach bez akýchkoľvek ďalších vrstiev. Týmto sa môžu pochváliť len skútre.

Malý motorček bez problémov štartoval v akejkoľvek teplote aj po celodennom státí v mraze. Sýtič je automatický, takže stačí len stlačiť tlačítko štartéra a motor beží. Isté problémy sa objavili pred Vianocami, keď zima neprospievala baterke a tak som musel cez noc dobiť baterku. Sezóna sa tak pre mňa neskončila a môj motoabsťák nebol dlhší ako 13 dní.

Lead ma tak odviezol na viacero zimných výletov vrátane poslednej Vianočnej. Skúter je na zimu viac ako vhodná motorka a aj preto som zakúpil dozadu po 9000 km celoročnú gumu Continetal Navigator. Jedinou nevýhodou v zime je vyššia spotreba. Spôsobuje to asi automatický sýtič, ktorý ostáva pri nízkej teplote stále, alebo dlho otvorený. Spotreba stúpla z priemeru 3 l/100 km na 4, ba niekedy aj viac (max 4,5).

Ako sa držal 10 000km?

Nuž z predchádzajúceho textu je jasné, že som Lead veľmi nešetril a otestoval som ho v každých podmienkach. Ako sa ale držal. Nasleduje kompletný výpis porúch, ale aj všetkých plánovaných servisných prác.

Km:	Porucha / servisný úkon:	Cena:	Poznámka:
1 000 km	Prvá servisná prehliadka	299,00 Sk	Cena za olej, prvá prehliadka zadarmo
2 500 km	Zapchatá tryska karburátora	0,00 Sk	Lead nie je vybavený palivovým filtrom. Malá nečistota zapchala hlavnú trysku, Lead šiel na voľnobeh, no po pridaní plynu zdochýňal. Opravené na mieste.
3 500 km	Porucha nožného štartéra	0,00 Sk	Vymenené v záruke
5 000 km	Druhá servisná prehliadka	873,00 Sk	Nastavenie, olej, výmena oleja + vyčistenie filtra
9 000 km	Tretia servisná prehliadka	1299	Nastavenie (ventily), sviečka, olej, výmena oleja + vyčistenie filtra
9 500 km	Žiarovka	35,00 Sk	Predný svetlomet
9 800 km	Nová zadná pneu Conti Navigator	920,00 Sk	Zadná pneumatika bola zjazdená, predná bez známky opotrebovania
10 000 km	Spolu	3 426,00 Sk

2 500 km: Na ceste z Prešova po vjazde do jamy zdochol motor. Šiel naštartovať no po pridaní plynu zdochýňal. Po čiastočnom zapchaní nasávania bolo možné udržať otáčky. Ocenil som dômyselnú konštrukciu zadnej časti, kde po povolení 5 skrutiek odklopíte celú zadnú časť a dostanete sa pohodlne k motoru (ostatné skútre môžu závidieť). V tryske bola nečistota viditeľná okom. Po vyčistení Lead pokračoval bez problémov ďalej.

3 500 km: Pri nožnom štartovaní sa poškodil mechanizmus štartovania (kick starter). Skúter bolo možné naštartovať elektricky. V servise mi povedali, že šlo zrejme o výrobnú chybu a došlo k zlomeniu súčiastky. Celá oprava bola vybavená bezplatne v rámci záruky.

Iné poruchy sa nevyskytli. Batériu som nabíjal raz počas zimy. Žiadna ďalšia údržba nebola nutná. Olejová náplň má objem 0,8 litra a olej sa mení každých 4 000km. Motor nemá klasický olejový filter, iba sitko, ktoré sa čistí pri výmene. Vzduchový filter sa mení podľa potreby.

Po 10 000 km som nepostrehol, žiadne technické problémy, motor nestratil výkon a stále dosahuje rovnaké jazdné parametre. Spotreba oleja je medzi výmenami nemerateľná. Istou slabosťou je štartér, ktorý niekedy ako keby nechcel zaskočiť. Stáva sa to len pri slabšej baterke a odozva na tlačítko štartéra je akási vlažná. Zaskočenie štartéra je potom sprevádzané mechanickým hlukom. Nožný štartér funguje spoľahlivo aj keď nieje dôvod ho používať. Ovláda sa ľahko a teplý motor nieje absolútne žiadny problém naštartovať. Studený motor sa kick štartérom štartuje ťažšie.

Trochu štatistiky:

• Termín testu: 1. 5. 2005 - 20. 6. 2006
• Priemerne náklady: 28,92 Sk/deň
• Priemerne na nádrž: 149 km
• Priemerne dní medzi tankovaním: 6,6
• Celková vzdialenosť: 10 000 km
• Celkové náklady za benzín: 12 750,80 Sk
• Priemerná cena benzínu: 38,267 Sk
• Priemerné náklady na km: 1,279 Sk/km
• Priemerná cena za tankovanie: 190,31 Sk
• Priemerná spotreba: 3,34 l/100km
• Max spotreba: 4,08 l/100km (zima 29. 11. 2005)
• Min spotreba: 2,78 l/100km

• Max. vzdialenosť sólo: 390 km – 18. 6. 2005 - Duchonka, Jankov vršok, Šturec, BB, Očová, Detva, Klenovec, Jelšava, Rožňava, Košice (za víkend viac ako 800 km)
• Max. vzdialenosť vo dvojici: 377 km – 13. 5. 2006 – Považská Bystrica, Fačkov, Šturec, BB, Brezno, Stratená, Poprad (zachádzka kvôli benzínu), Gelnica, Košice (za víkend viac ako 750 km)
• Priemerná rýchlosť jazdy sólo: 63,7 km/h – 17. 6. 2006 – Košice – Duchonka
• Priemerná rýchlosť jazdy vo dvojici: 58,9 km/h – 12. 5. 2006 – Košice – Považská Bystrica
• Minimálna teplota: - 12 ºC (zima 2005, jazda v meste)
• Najdlhšia zimná jazda: 290 km – Vianočná
• Zrýchlenie 0 - 40 km/h: 4,8 sek
• Brzdná dráha 40 km/h: 11 m
• Brzdná dráha 60 km/h: 14 m (prvý pokus 22 m)

Konkurencia

Čo sa konkurencie týka, tak podľa zdvihového objemu toho veľa nenájdete. Lead je niekde medzi. Oproti päťdesiatkám poskytuje väčší výkon (dvojtaktné 50-tky cca 2 – 4,5 k) a krútiak, dynamiku jazdy, väčšie sedlo, pohodlné vhodné aj na jazdu vo dvojici a samozrejme štvortaktný motor.

V kategórii stodvadsaťpätiek to má už Lead ťažšie. Výkonom sa vyrovná lacnejším a slabším 125-kám, ale na trhu sú aj modely, ktoré majú aj dvojnásobný výkon (ale aj cenu). Väčšina konkurencie jazdí na 12 alebo 13-palcových kolesách a je vybavená kotúčovými brzdami.

Záver

Ak by som mal Leada zhodnotiť jednou vetou povedal by som, že za málo peňazí ponúka veľa muziky = vysokú úžitkovú hodnotu, kopu zábavy, nenáročnú turistiku, nízke prevádzkové náklady, solídnu kvalitu spracovania a spoľahlivosť.

Plusy a mínusy

bezúdržbový spoľahlivý motor, nízke prevádzkové náklady, ľahkosť ovládania

malé kolesá, chýbajúci bočný stojan, hodinky, bubnové brzdy, legislatíva – nutnosť „veľkého“ vodičáku

Cena testovaného motocykla: 59 990 Sk.

Video

Pozrite si Hondu SCV 100 Lead v akcii. Krátky zostrih vám Lead-a predstaví z každého pohľadu.

Dĺžka: 3:04 min
Rozmer: 320x240, 30 fps
Formát: YouTube (Shockwave Flash) alebo Windows Media
Veľkosť: 14,9 MB (wmw)

Video: Test Honda SCV 100 Lead po 10 000 km