Vespa Camel trophy 2022 3/3

Deň 17 6.8.2022 -
117KM
Chefchaouen - Tanger

Moja krásna komnata na prízemí, jednolôžková cimrička sa nachádza hneď vedľa recepcie malého hotela. Priamo na recepcii za závesom spal majiteľ, teda jeho ranné chrápanie a 2x vypnutý budík som akceptoval s porozumením.

Verím, že pečivo nebol nakúpiť u chlapíkov z ulice čo všetko ohmatávali na pulte rukami a vozili na vozíkoch taktiež bez akéhokoľvek obalu. Teda je asi jasné že hygienické predpisy a naše domáce štandardy tu niesú vítané. Je to ozaj totálne iný svet. Kúpiť si miestnu pochúťku, ktorú pred Vami šmudlí Ahmed špinavými rukami je síce dobrodružné, ale podľa mna trochu riziko. Kráľovské raňajky teda vychutnávam na streche bez predstavy pôvodu jedla.

Jú lajk smouk

Behom včerajšieho večera ma s ponukou na voľajaké lakocinky oslovili asi 3 či 4 krát. Slušne som túto lákavú ponuku odmietol. Už rozumiem, na čo colník narážal. Maroko je drogové douopě.

Jazda v Maroku

Ehm ..... nejaká Florencia, či Pisa sa naozaj nechytá. Kruhové objazdy absolútne bez rešpektu prednosti, teda kto sa vie drať sa derie vpred. Niekde tomu napomáha policajt s píšťalkou, ale poväčšine si šoféri "poradia" po svojom. Ako skúter mám obrovskú výhodu v mestách a zápchy sa ma dotknú len tak okrajovo. Snažím sa čo najbezpečnejšie predrať mestom. Helmy na skútroch, ale aj motorkách sa tu veľmi nenosia, teda som ľahko identifikovaný ako turista. Na križovatke pomedzi autá pobehujú deti, žobrajúce ženy, umývači skiel, alebo vlastne ktokoľvek čo chce niečo predať. Bágle mám pripútané lankom, aspoň pre pocit bezpečia že mi počas rušnej premávky niekto nezdrapne batoh a neutečie preč. Asfalt je ozaj veľmi hladký, tak pozor aby neušla noha, alebo koleso na ceste. Moju vymenenú pneumatiku by som tu ešte vedel speňažiť, autá a skútre často jazdia len v takom stave aby boli pojazdné. Uvedomil som si, že u nás takmer vôbec nevyužívame potenciál strechy. Naozaj, od pneumatík, batožiny, postelí, kresiel som asi videl na strechách všetko. Na skútri ako spolujazdca medzi vodičom a volantom aj kozu. Okej, možno to bola ovca. Napriek všetkému ma mimo mesta autá rešpektovali a zatiaľ som nemal pocit ohrozenia. V meste je to trochu iné, priložím neskôr video z kamery. Tie kruhové sú fakt džungľa a pri tom ak by sa vodiči správali ako u nás, šlo by to bez problému. Možno je to taká tradícia, stáť a nervózne trúbiť aj keď to určite ničomu nepomôže. Neviem si predstaviť, že zrazu niekto precitne a problém v predu pôjde vyriešiť. Srandovné je, že často konaním vodiči sami sebe spôsobujú problémy - proste sa narve tam kde neprejde a zablokuje ďalšieho čo križovatku môže uvoľniť. Také cestné perpetuum mobile.

Rozprávka v Chefchaouen končí a je čas vybrať sa do Tangeru kde mám rezervovaný nocľah 2x celkom za 47€. Hotel Fuentes je funkčný od roku 1913. Cesta ubehla úplne na pohodku, využil som možnosť civilizácie v meste Tetouan. Zatiaľ jediná benzínka, ktorá mala štandard ako poznáme doma. Shell , teda tankovanie a platba kartou. Krajina na severe maroka je veľmi podobná tej Španielskej z juhu, teda až na ten totálny neporiadok a bordel okolo ciest. Z väčšej časti vyprahnutá, miestami zeleň znamená aloe, či kaktus. Jediné čo mi zatiaľ vyslovene prekáža je špecifický smrad, ktorý sa s jemnou vôňou ihličia v Španielsku, alebo levanduľový závan Francúzska nedá porovnať. Na Tetouan-skej skládke okolo ktorej cesta prechádza, som videl na tej obrovskej hromade kravy,ovce,psy, bociany - teda asi všetky možné zvery aké tu voľné žijú.

Tu konkrétne žijú na skládke, na smetisku. To asi charakterizuje prostredie, ktoré je totálna zmes bohatstva ale prevažne chudoby. Na jednom z mnohých kruhových, mimo mesto dával prednosť vodič kamiónu oslíkom, ktoré mali naložené seno. Jeden sa chudák splašil tak, že náklad vyhodil a zatiaľ čo druhý poslušne kráčal ďalej niekam domov čo majiteľia ratovali toho splašeného.

Tanger

Pfuuuu, tak to je v miestnom ponímaní metropola. Predmestie modernej architektúry, zatiaľ čo ja smerujem do starobylého centra. Hotel je vzhľadom na cenu priaznivý, bez klimatizácie. No za danú cenu som rád, že spím v hoteli. Ceny sú nastavené na pomery pre turistov,nie miestnych. Na prízemí a prvom poschodí sa nachádza kaviareň, ktorej atmosféru počujem až na izbu. Ešte pred hotelom sa ma ujal miestny sprevádzač , nepamätám si presne meno. Zatiaľ mu neplatím nič, chce ma sprevádzať večer a pýta sa kedy ma môže vyzdvihnúť. Slušne mu vysvetľujem že to zvládnem sám. Recepcia vyzerá jednoducho, drevený pult a recepčný starký na moje prekvapenie ovláda angličtinu na slušnej úrovni. Karta, yes .... za ubytovanie platím kartou 470dih. Skúter nemôžem parkovať pred hotelom, smerujú ma na hlavné parkovisko pod centrom. S majiteľom parkoviska sa dohadujem na cene za stráženie 100dih na dva dni. Tvrdí že sa nemusím báť, v búdke kde vyberá parkovné je niekto 24h a nechávam ho priamo na očiach. Áj hév tventy kameras, teda budem spať o čosi lepšie. Smerujem na hotel kde padám po ľadovej sprche na posteľ a budím sa okolo 19tej. Čas tu máme posunutý o hodinu späť. Teda podľa hodiniek, ale podľa prostredia by som povedal že aj o 50 či 150 rokov späť. Teda vyberám sa na nákup suvenírov a nachádzam reštauráciu na streche kde sa dá platiť kartou. Paráda, západ slnka a romantika s kuskusom to istí. Znovu celkom unavený si púšťam na izbe 31 sériu the Simosons z USB ktoré sebou nesiem už z domova, presne pre túto príležitosť. Nejak prehlušujem kaviareň, ale len do pol noci. Potom mi je vlastne jedno čo sa deje od dverí ďalej, doľahla na mňa únava a dnešok som pomernú časť dňa prespal.

Zajtra sa teda chystám na expedíciu centrom Tangeru.

---

Deň 18 7.8.2022 -
4km Pešo Tanger

Na miestne pomery, luxusné raňajky v kaviarni hotela. Ja, miestni kunšafti a začínam rozumieť spôsobu života miestnych mužov, čo celé dni presedia proste len tak v kaviarňach, podnikoch a bufetoch, alebo ako to nazvať. Často stretávam zariadenia, ktoré sú veľké tak 4x4 metre, niekedy menšie či väčšie. Kúpite tam chladený drink, slakosti, predavač Vám spraví obloženú žemľu, kávu, čaj .. proste áno volajme to bufet. Teda celé dní od včasného rána až do neskorej polnoci, sa miestny zdržujú v týchto bufetoch.

Na potulkách mestom ma odchytil známy, môj aladin ubytovávač. Predstavil mi brata v klobúku a jamajskej košeli. Ten ma chcel sprevádzať mestom, ukázať trh a pdobne. Ponuku som znova zdvorilo odmietol a vysvetlil že len nakupujem suveníry, idem pozrieť hrad a podobne. Chvíľu trvalo než sme sa rozišli, zatiaľ bez bakšišu. Prechodil som teda starú medinu mesta, hradby a podarilo sa mi natrafiť aj na zaklínača hadov, takže zážitok ako má byť. Velmi populárna je píšťalka, ktorú tu používa polícia, alebo usmerňovač aj správca parkovného. Ešte som si všimol, že hliadky ktorých je v meste dostatok majú pripnuté záznamové kamery. Neviem či funkčné, ale majú. Čo na tom, keď vlastne pod nosom sa im predáva kopu drog, podľa mna je to taká čiastočne tolerovaná symbióza.

On je snad všade

Včera som sa sľúbil do predajne kávy, zastavím sa ak vyberiem peniaze, ktoré mi už došli. Nájsť funkčný bankomat, čo mal peniaze sa mi podarilo až na tretí pokus. Je treba si dávať pozor na doterné indivíduá, ktoré ich často okupujú. Predajcu kávy som hľadal v jednej uličke, na čo ma znovu zastavul brat v klobúku. Pýtal sa či už môžme ísť na trh. Vysvetľujem hľadám predajcu kávy, ja poznám lepšieho a už ma niekam ťahal. Sľúbil som sa mu včera že prídem, okej máj frend a porozumel že to teda áno, keď som sa sľúbil slovo platí. Nóóóó lenže to nebol ten obchod a klobučník ma odchytil zas zo slovami čo sa deje. Hovorím, to nieje on - ten môj mal viac kávy na výber. Jasné jasné, kom kom a už sme šli. Takže nakoniec on bol šťastný že mi pomohol, počkal až nakúpim a ukázal mi smer kadiaľ naspäť. Tú jurós, vravím mám 10tku a ostatné drobné si vezmi a nechám si 5tku na limonádu. Oukej okej, dú jú vont hašiš, znova som ponuku odmietol a vtedy som pochopil. Nesmiete vyzerať že niečo hľadáte, inak sa Vás hneď niekto ujme. Niekto je doterny viac, niekto menej a záleží od Vašej schopnosti sa vyhovárať. Áno, môže to samozrejme pomôcť pretože medina je zákerná a často je veľmi obtiažne nájsť cestu hoc aj späť, ale je toho veľa. Mám rád svoj kľud pri objavovaní mesta.

Bezpečnosť

Nemôžem samozrejme hovoriť s určitosťou, ale situáciu ja vnímam takto. Je určite lepšie, ak sa tu nachádzate aspoň ako dvojica. Nemôžem povedať, že som zažil veľmi stiesnený pocit, ale bol by som si istejší hlavne v uličkách. Ľudí a tvári je tu mnoho, naozaj arabského turistu poznáte hneď, často v pároch, alebo aj samotné ženy v skupinkách. No z miestnych mám niekedy zvláštny pocit, možno je to vopred vsugerovaná predstava. Často krát, to boli milý ľudia ktorí ma v obchode pustili pred seba a pozdravili sa, ale napriek tomu môžte stretnúť tváre ktoré proste vľúdne nepôsobia.

Dú jú vont ....

Na námestí Grand socco, sa namna nalepil ďalší ponukáč a našťastie šiel okolo ten môj ktorý mu niečo vysvetlil po arabsky. Nový ma znova dobehol o niekoľko minút a ponúkal mi v sáčku marijuanu, hašiš a tentokrát aj Marokian gŕls. Táto nová ponuka ma prekvapila, ale po rýchlej úvahe som otázky typu či je Alah okej v tomto biznise zadrzal v sebe. Takže sme sa rozišli bez lakociniek aj marókian gŕrls.

Po návrate na hotel recepčný, predpokladám majiteľ (striedali sa tam pri pulte dvaja a regulovali hostí hotela na 3. poschodie, takže dohliadali na to kto ide do kaviarne a kto na hotelovú časť) Tentokrát bol nejaký zmohnutý a driemal, to mi pripomenulo naozaj filmové scény. Bolo to také milé a aj keď ma to veľmi lákalo, rozhodol som sa nefotiť.

Dal som si v mojej obľúbenej reštaurácii, kde sa dá platiť kartou na streche ľahkú obedovečeru. Šalát a lahodne dochuteny citrónový juice korením, toto menu ma stálo 4€ a pred večernou vychádzku som sa odobral už po 4. krát do sprchy v tento deň.

Nakúpené mám suveníry všakovaké orechy, oleje, magnetky a tuhý parfém. Ani sa to nezdá a ďalších 25€ na suveníry pošlo ako nič. Nechávam si ešte pár peňazí na zajtra. Ozaj, výber z bankomatu ma stál na poplatku 3€ co nieje až tak tragické.

Na izbe zisťujem, že som si odchoval kolóniu mravenečkou na plechovkách od nápojov položené vedľa koša. Veľmi mi chutia jemné bublinkový džúsy, zajtra sa ešte určite zastavím vo veľkom obchodnom centre na nákup suvenírov a jedla na loď, aby som mohol platiť kartou. Na wifi nachádzam email, že moja loď sa oneskorí a odchod bude až o 03:00 9.8, teda check in sa posúva na čas medzi 18:00-23:00. Bude teda o niečo viac času na poznačené záujmové body v okolí.

Áaaaaa zabudol som, ten telefón z ktorého volaju často ani podľa mňa nepotrebujú. Dokričia sa aj bez neho

Hotel Fuentes , naozaj skvelý personál a prijateľná cena

---

Deň 19 8.8.2022 -
102km
Tanger - Cap Spartel - Tanger med

To bol deň!

Ranná motlitba o 5:51 bola rýchlejšia, ako nastavený budík. Do raňajok teda hygiena a baliť. 9:30 lahodné raňajky, jediné čo som bol neistý je žĺtko, ktoré nie je žlté ale také osmahnuté. Neviem či je to dobré, alebo zlé a pre istotu si ho nedávam, objem len bielko.

Recepčný mi ochotne všetky veci uzamkne do kumbálu, takže spokojne idem loviť velblouda. Vybral som sa teda smerom na známy maják Cap Spartel a fotiť vespu na miestach, ktoré som si vytipoval na pešej prechádzke mestom. No asi 100x som zle odbočil, vošiel, no proste motanica. Google mapy offline strácajú svoj náskok oproti klasickej navigácií a je to o to ťažšie, že ich počúvam iba cez sluchátko. Na periférií mesta sa potvrdzuje, smotánka býva na kopci pri oceáne. Všade takmer dokonalá zeleň, vysoké ploty a strážne búdky pri bránkach a pozdĺž plotov. Väčšinou ozbrojená stráž v uniformách, alebo maskáčoch a seriózne samopal. Pri jednej vile dokonca aj obrnený africký humvee, ja predpokladám, že je to preventívne opatrenie proti pošahancom teroristom. V tejto štvrti sa nachádzajú aj lepšie hotelové komplexy, golf kluby a podobne. Keďže tu sa zrejme dobre lovia turisti, na takmer prázdnom parkovisku merčím malé stádo pripravené pre rekreantov.

Toto je moja šanca!

Teda otáčam sa za nimi a pýtam sa majiteľa či ich môžem fotiť. Na moje šťastie, strážca parkoviska aj ťaví veliteľ vedeli slušne anglicky a najprv vyzvedajú odkiaľ som a tak. Ken áj tač it ? Jes jes a už hladkám ťavu, teda jednu z gangu. Je pravda, že ju to po xx minútach omrzelo, raz sa po mne zahnala spoločne sme sa zasmiali a chlapci si šli vybavovať nejaké veci k strážnej búdke a mňa nechali v kľude fotit a kamarátiť sa. Strávili sme spolu asi pol hodiny, srdečne sme sa s ťavami aj chlapcami rozlúčili a smeroval som ďalej.

V tento moment môžem povedať najdôležitejšie sa práve splnilo. No, dôležitá bola samozrejme celá doterajšia cesta a všetky body, ale toto tomu dodalo také to mňam na záver.

Cap spartel

Je krásne miesto, vstupné bolo vyššie než v múzeách doteraz 50 teda 5€. Prostredie je naozaj krásne, na prízemí majáku sa nachádza malé múzeum o histórii. Kto sa výšok nebojí, je možnosť vyšliapať si to hore. Neľutujem, bolo to pekné. Pred majákom som stretol gang marockých cestovateľov, ukázali na mape odkiaľ cestujú, a tak v rámci znalostí ich angličtiny sme pokecali. Vedľa bola aj veľká BMW GS, na ktorú si chlapci sadli a pofotil sa, na čo sa spustil motoalarm. Vlastne si spomínam, priamo z majáku som taktiež videl ako nejaké dieťa posadili na moju Vespu a fotili sa. Áno, aj napriek drobným nedokonalostiam je stále krásna. Stále mladá a parádne zabehnutá. Snáď k nej raz pribudne aj väčší brat z Thermopyl .... (ak pamätáte na názov filmu: "300" )

Pláže smerom na juh su obrovské, plné ľudí a bez spŕch. Teda z kúpania nič, len fotím. Tu je asi taktiež dobrý lov turistov, stretávam teda ďalšie stáda "velbloudu" a fotím len obďaleč. Beduín mal turistov, tak sa tvárim akoby som tam ani nebol a fotím len kraj stáda.

Poobede to otáčam smer Tanger, nájsť nejaké nákupné centrum. No, je dosť podobné ako u nás. Ceny sa dajú porovnávať, okrem elektroniky, teda Nintendo Switch 390€ a Playstation 5 majú skaldom bodaj by nie, cena: 790€.

Dávam si na obedík tacos a míňam ešte na nejaké drobnosti a jedlo na palubu. Ťažko vybrať niečo, čo sa neuvarí, nepokazí, teda kupujem hlavne vody a croissanty. Zarazili ma dve veci. Vedľa wecka sa nachádzala motlitebna a pár ľudí tam teda bolo. Najviac ma ale zarazilo, totálna nepochopenosť dosky na wc. Každá jedna, na všetkých 4 záchodoch v OC, bola doska dole a totálne oš.... Ach, teda asi to zrejme robia presne naopak. Dosku dávajú hore len ak si sadajú, inak si to nedokážem vysvetliť. Zastavím sa v hoteli teda pre batožinu, pokecáme s majiteľom tak, že mi pomôže odniesť veci a zaujíma sa o Vespu. Ako sa u nás pohybujú ceny a podobne. Konštatoval, že Vespa je v Maroku drahá oproti iným skútrom. Nuž, takmer umelecké dielo. V Tangeri ich vidím viacero, väčšinou 50tky LX.

Toto nebolo podľa predstáv

Chcel som mať už formality za sebou, tak sa vyberám na trajekt. Čo ma zaráža je technický postup. Ako úplne prvé ma smerujú na check-in. Vlastne krok, ktorý za mňa vybavil v Španielsku kolobežkár - teda podľa čísla rezervácie mi doniesol palubnú vstupenku. Masaker, totálny masaker. 4 okná, klasická tlačenica telo na telo a fronta že uf, počkal som si teda pekne necelé dve hodiny, aby mi pracovník podal papier s lístkami na podpis, celý v taliančine. Vravím mu, english? No english, ship at six. Čo ? no 24? no 3? ..... at six. Ja som nechápal, na lístku čo mi dáva mám 03:00. Pýta sa či rozumiem a vravím že nie. Why six ? Bez odpovede a znova sa pýta či rozumiem a z papiera v IT/ES jazyku vyrozumievam zaškrtávacie políčka. Zrušenia a vrátenia peňazí, alebo zmeny iného termínu. Tak som si domyslel, že som mal možnosti dve a obe naprd. Nezaškrtol som nič. Okej, dal mi nejaký kupón na bagetu a uvidíme čo bude. Odchádzajúci z rady si kľudne púšťam hubu po slovensky na špacír a trochu to v hlave vrie. Pomstil som sa celej fronte za 2 hodiny prekrikujúcich sa Marokáncov.

Idem teda do info stánku a pýtam sa na angličtinu. Yes yes , paráda a vysvetľujem situáciu. Pani sa dušuje, že loď odchádza o 03:00 (vlastne už zmenený čas z 23:59) a rovnaký svieti na tabuli. Aááá jú hév tiket, ju ken gou. Tak teda nie six, ale three. Okej, a odchádzam smerom na pasovú kontrolu.

Tragédia...

Prvý panáčik v uniforme chce vidieť lístok, tak ukazujem. Po 50-100 metroch, druhý uniformovaný panáčik chce vidieť lístok a znova ho ukazujem.

Niekam ma smeruje a vidím nápis POLICE.

Panáčikovi v búdke ukazujem len pas, iné si totižto nežiadal. Zaujímal ho len názov posledného hotela. Sedí a púšťa ma ďalej. Vravím si, aké easy - raz dva vybavené. Taký trt .....

Ďalšia búdka je už fronta a myslím si aj chaos. Chlapík autá zamnou smeruje a ukazuje im chlievik číslo 5, na čo tam asi 3-4 autá prešli. Úplne naprd, z 5tky museli cúvať a šli na 6tku, lebo si niekto sadol do kukane v pruhu číslo 6.

V mojej búdke sa teda informujem, čo si chlapíci ktorých je asi 5 prosia.

Passport and document from motrbike

Na čo odpovedám, okej bikoz (because - pretože).... okej a hľadám v kapsičke potrebné.

Bikoz what ? Pýta sa jeho kolega na moju nedokončenú vetu, no bikoz tvoj kamarát v búdke pred tebou ho už videl a som zmätený teraz. Tak to bol policajt a oni sú colníci. Oukej, a znovu pri už bežnom pokeci dostávam otázku odkiaľ idem.

Na Cheufechien odpovedá smoking marihuana?

No, dont smoke. Neskôr googlim, že je to údajne jediné mesto v Maroku, kde je legálne fajčiť marihuanu. Vravím mu, že je to pekné modré mesto a marihuana ma nezaujíma. Púšťa ma teda ďalej a hovorím si konečne. Trt podruhé a ďalší uniformník ma naviguje na koridor. Scanner ....... Takže predsa len rengén. Tesne pred ma colníci vyberajú z radu bokom. Aááá, takže nou rengén a vyzvedajú čo mám v batohoch a jemne na ne klepkajú voľajakým udelátkom. Už som si myslel, že je po všetkom, keď tu dorazil psovod. Aký krásny dunčo, ale radšej moju lásku k pesom tajím. Nechce, voľačo psovod zamrmlal arabsky a volá ďalšieho psovoda. Chudák, ten prvý zacítil moje 3 týždňové úloženky a pokazil som im ňuchača.

Srandujem, všetky som na hoteli ručne vypral. Druhý čoky šiel už spoľahlivo a negatívne, zároveň to bol posledný bod programu

Vo finále teda (0:36 marockého času) momentálne čakám na trajekt, ale či vyplujeme o 3:00 alebo six:00 ešte neviem. On tu totiž ešte nieje, a tak márne chytám slabú wifi na porte. Možno sa ozvem až z Janova, neviem aké to bude na lodi.

Teda viem ...... budem Jack ...... kapitán Jack

---

Deň 20 / 21 9/10.8.2022 -
1xxx km
Tanger - Janov

Kapitánsky denník:

Takže všetko to bolo klamstvo. Ani o 3 tej, ani o 6tej. Nakoniec sme vyrazili z prístavu niečo tesne po 8mej a teda za sebou mám 26tku. Bolo to náročné, keďže v prístave som bol asi od 19tej....... znova, skvelá úžasná kempingová stolička.

Prvý wow efekt z trajektu som si ani nestihol užiť, padol som na kreslách totálne hotový. Áno kreslách, nakoľko idem lowcost, nepriplatil som si ani za spoločnú kajutu, ani samostatnú. Písalo pohodlné kreslá tak reku, ako vo vlaku.

Okolo obeda veľmi jemne vyspatý som vyzeral ako zombie a uvedomil si, že okrem jedla som si sebou nevzal nič. Naspäť k motorke sa neviem dostať a volím teda rozhodnutie byť "kapitán skunk". Čiže k motorke pôjdem na pol ceste, keď budeme stáť v prístave v Barcelone. Zatiaľ to prežívam ako morský vlk do pol pása v predajni duty free shop s voňavkami. Stále volím iný tester, nech som exotický. Hlavne vďaka vynálezcovi za vlhčené obrúsky.

Celý deň sa teda flákam striedavo na kresle, palubách, chodím hore dolu. Loď je z roku 1996, čo je miestami vidno. Všetko by to bolo úplne akceptovateľné, ak by bolo funkčné jej vybavenie. Napríklad bazén, gaming room, alebo disco bar, z ktorého je mešita. Okej, je tu aj malá kaplnka. Ostávajú teda dve reštaurácie, jedna s obsluhou a jedna tackáreň. K tomu ešte jeden funkčný bufet a kaviareň. Všetky spomenuté zariadenia majú svoje vlastné otváracie hodiny. Ceny su také, že malá plechovka coly stojí 3€, cestoviny v samoobsluhe 6€-9€. Na jedlo míňam vlastne len druhý deň, keďže som to predpokladal. No nie som sám, čo premýšľa lowcost. Na chodbe nieje problém vidieť vlastné bufety a výrobu sendviča, nejakého jedla na panvici a podobne. Je pravda, že veziem plechovky marockej limonády domov môjmu bratovi a kamošovi na ochutnávku. Dúfam, že odhodlanie je väčšie ako pokušenie

Signál a internet.

Wifi na lodi je, no za poplatok - tuším 1h za 5€. Volanie je trochu tvrdšie, minúta prijatého a odoslaného 10€, sms len 0.35€, takže volím písanie sms domov spôsobom, ktorý sme voľakedy používali takmer všetci na Nokiach či Sony Ericsson.

Aby som ušetril počet znakov a do sms dostal čo najviac textu, uprednostňujem systém bez medzery.

TedaAsiTaktoAbyBoloRozoznatSlovaVTexte

Sedím v sedačkovej kabíne číslo 9.2, teda úplne na vrchu lode. Stále pretrváva môj wow efekt obrovského zážitku z plavby.

Poväčšine sme rozložení na viacerých sedadlách a ležíme krížom na nich, moje miesto pri okne považujem za skvelé.

Na chodbách lode sú rozložené rodiny, ktoré ležia v rôznych kútoch, pri zásuvkách, pozerajú filmy z laptopu, varia si jedlo, pijú čaj z prinesenej rýchlovarnej konvice a podobne. Chápem, hradiť lístok 4-5 členej rodine je určite do rozpočtu, o samostatnej kajute ani nehovorím.

Ak by sme šli viacerí, určite sa oplatí špekulovať - ak si samostatnú kajutu kúpi jeden, zvyšok partie sa k nemu nasťahuje zadarmo.

Prvý deň bolo takmer úplne zatiahnuté a fúkalo. Na plavbe to podľa mňa poznať nebolo, zato hore na vonkajšej palube áno. To fučalo fest, takže každá fotka musela byť premyslená, aby môj foun neodplachtil svojím životom. Druhý deň plavby sa ukázalo slunco, prestalo fúkať a plavba je ako nožík v masle na slnku.

Ozaj, cestujúci na kreslách za mnou cestuje s vtáčikom a za uchom jemne čviriká. Je to naozaj veľmi pestrá zmes cestujúcich, čiastočne by som povedal taký malý Tanger To sa ale mení v Barcelone, kde pristávame druhý deň okolo 13tej. Časť pôvodných cestujúcich vystúpi, a tak sa pomer Európanov vs Marokáncov mení z 10:90 na 30:70.

Podľa najnovšej informácie od môjho podriadeného v službe budeme 11.8. v Janove namiesto 8:30 niekedy pred obedom.

Už som skoro zabudol, motorku mi pripútal jeden z čínskej partie v podpalubí. Veľmi spokojný som nebol, taktne som mu naznačil, že veľké vlny môžu byť problém, keďže má momentálne ťažisko dosť vysoko. Sľúbil, že to vyrieši ...... v Barcelone, keď som konečne mohol do podpalubia a garáže, tak naozaj svoj sľub splnili. Za čo som im neskôr osobne poďakoval. Konečne teda mením veci a idem sa sprchovať, áno do spoločných spŕch na 9 poschodí. Našťastie to celkom ide, odhodlanie nezlomí ani rozbitý kohútik. Hacknem ho a mením sa opäť na "kapitána fešáka".

Cesta je naozaj fajn, našiel som si svoje miestečko na pozorovanie z lode a trávim striedavo čas na kreslách doma, vonku či kaviarni, kde sa ma slečna kaviarníčka vypytovala anglicky odkiaľ pochádzam, keďže môj akcent čo to naznačoval. Ak to číta, srdečne ju pozdravujem ...... Moje miesto pri okne je vlastne celkom skvelé, ráno priamo z okna východ slnka a momentálne pri písaní mi svieti mesiac. Romantika ....

Ozaj, údajne vzhľadom na okolností kontroly a strávený čas v prístave, som mal ešte veľmi dobrú náladu.

Zostáva mi už len jedna úloha, ktorú vôbec nemám naplánovanú a to je cesta z Janova domov. Chcel by som to stihnúť do spomínanej nedele 14., chcem sa trošku ešte poflákať v Taliansku a následne hajde domov, asi s kúpaním na Balatone ........ záleží samozrejme, kedy sa vylodím a budem opäť zas suchozemská krysa.

---

Deň 22 11.8.2022 -
192km ale zabralo to 8 hodin
Janov - Portofino - Cinque Terre - Lido di Camaiore

Úplne nabudené ráno, a potešujúca informácia z palubného rozhlasu. 10:15 budeme v Janove

Okej, to ešte neznamenalo že fyzicky tam budem aj ja. Celkom dobrú dobu trvalo, než trajekt reálne zakotvil a spustil rampy. Nás pomaly z rôznych sekcií púšťali do garáží a teda skutočne som vyšiel z trajektu až okolo 11:40. Prvý dnu a jeden z posledných von, toto pravidlo som si neuvedomil, keď ma ako jedného z prvých volali na trajekt dnu.

Takže fotka v centre Janova a razil som smerom domov. Áno, tá fotka je parkovisko priamo v centre len pre skútre. Veď mozno ma už trocha poznáte "skratky" , alebo naokolo bližšie. Ešte večer som mal myšlienku, čo tak to potiahnuť troška na juh a dať tomu Taliansku bodku. Ráno som sa teda definitívne po prepočtoch rozhodol, potiahnem to troška na juh do Toskánska a dám za výletom pomyselnú bodku v Pontedere. Veď priaznivci Vespa, už asi tušíte ......... Takže termín v múzeu Piaggio rezervovaný na Piatok 12.8 9:30 a úloha dňa je dostať sa čo najbližšie. Tých cca 250km bude náročných, pretože sa jedná o cestu pobrežím, úzke cesty a hore dolu zákruty v hornatom teréne. :) K tomu samozrejme kopu foto zastávok.

Prvá bola Portofino, vždy ma zaujímalo čo je na tejto lokalite tak lukratívne. No jedno viem určite isto, parkovanie. Cesta bola krásna, kľukatá a konečne som sa cítil ako doma. Pravdu, po vylodení mám taký pocit že už som skoro doma. Čo je čudné, lebo v Janove som druhý krát v živote, aj to len prakticky ním prechádzam. Teda, po menšej dopravnej zápche na úzkych cestách už priamo na výbežku do Portofina, som sa konečne vymotkal do konečného bodu. Možností bolo niekoľko, teda vyznačené parkovacie miesta pre motorky za ohradkou, ktoré boli plne obsadené, parkovací dom plne obsadený, alebo vstup a rampa len pre rezidentov. Ja som sa rozhdol nezdržiavať a rýchlo cvaknúť centrum a mastiť ďalej. Vespu som teda zaparkoval na okraj cesty (vyznačené), v myšlienke idem, cvaknem, prídem v domnení som za bielou čiarou. Okej, bola to čiara pre stopku. Asi po 8 minútach, a to som si takmer 100% istý že to viac nebolo, nachádzam za plexi zhužvaný papierik. Riešim teda čo ďalej, až ma miestny posiela na stanicu mestkej polície, ktorá je vzdušnou čiarou asi 70 metrov od inkriminovaného miesta. Pýtam sa pani, našiel som lístok za plexi. Chcem sa opýtať prečo prosím, komunikvali sme v angličtine. Za nesprávne parkovanie, nestál som ako treba. Vravím sorry, som v domnení že som bol za čiarou, ale zastal som na mieste na chvíľku. Okej, pýta sa či pokuti teda zaplatím ..... Vravím asi na 8 minút som zastal a určite som tam neparkoval. Pani znova kladie otázku, či pokutu zaplatím a vysvetľujem že bohužiaľ hore som miesto nevidel, išiel som sa teda pobzerať. Nasledovala už odpoveď ktorá ma tak trochu .... Že ak hore nieje miesto, tak ..... a nedopovedala, ale vydedukoval som že smola, tvoj problém a id kam chceš. Pýtam sa koľko minút trvá parkovanie, či už 8 a to tam listok už vlastne bol. Hovorí keš or kard, ja na to že koľko tam je suma. Keš or kárd a znovu sa pýtam, koľko to je, pretože nevedel som to prečítať. Keš or kard ...... Proste ignor ...... Robot. Na celej veci ma najviac nasral prístup, myslím že dokážem a viem si priznať chybu. Áno, mal som tých 8 minút čakať než sa miesto uvoľní, alebo k tomu parkovisku to dať ako parkujú vyššie mimo. Naozaj mi nenapadlo, v spleti x informačných tabúľ sa orientovať a že o minútu na to ako odídem, hneď pribehne iniciatívne dať mi lístok. Ono veľa krát na celej ceste, sú skútre všade tolerované aj vstupom do zákazu, dokonca sa mi stalo že ma posielali aj do jednosmerky a podobne. Takmer vždy sa opýtam okoloidúceho, ak si nie som istý. Ono totiž z tej mestkej polície je výhľad takmer presne na dané miesto. Nahneval ma prístup, pretože nič iné ju nezaujímalo len zaplať. Myslím že to naozaj mohla podať slušne, čoho som sa dopustil, vysvetliť že pokuta už bola udelená aj keď za 8 minút. Už ako v Maroku, každý turista je milionár asi. Takže z rozpočtu ubudlo 29€, veľa - málo ? No, 15-25€ mám stanovený rozpočet na ubytovanie denne. Čo už, ostane mi hodnotná spomienka a ako vravím, nekúpil som si ani magnetku lebo som sa fakt ponahlal. Chvíľu mi trvalo, než som nahodil znova šťastný feeling. Od trajektu, totiž taký pocit mám, easy paráda a skvelá pohodová jazda. Na semafóroch sa skútristi a motorkári vyrutime ako roj z prvej rady kam sa všetci prederú.

Teda krásne kľukaté cesty, zastavujem sa cestou niekoľko krát a stále fotím. Manarola , Riomaggiore ..... Dokonca je Vespa rýchlejšia ako Ferrari. Aspoň teda v úzkych kľukatých cestách, hlavne ak stretnete autobus. Tento sa tam chudák zašprajcoval a nevedel tam ani naspäť. Veru, skútrov je tu požehnane a má to svoj dôvod. Jedna fotka je tu 2x , nejedná sa o omyl. Schválne či si všimnete rozdiel .......

Áno, tú značku čo vadila v perfektnom zábere som otočil nebojte, vrátil som ju aj späť. Cesta od La Spezia sa mení a lemujú ju dlhé pláže a hotely, samozrejme väčšinou súkromné a hotelové. Napriek tomu je to krásna lokalita, pretože za chrbtom sú Apuánske Alpy. Raz sme tu už boli na výlete, to ešte na veľkých motorkách. Na túto dovolenku veľmi radi spomíname, bol to prvý ozajstný veľký mototrip. Bývali sme hore v kopchoch, v dome len pre nás a dolu do mesta schádzali na výlety a keď nám došlo jedlo.

Okolo 20 som začínal trochu panikáriť, pretože zohnať ubytovanie zo dňa na deň, je tu za prijateľnú cenu nemožné. Hľadám teda camping, kde som dorazil večer po 21...

Milý vedúci mi nakoniec dal zľavu zo zľavy. Miesto 25€ som platil 20€, kemping má aj bazén no jeho otváracie hodiny nevyuzijem keďže som prišiel neskoro a skoro ráno potrebujem odísť.

Kemping je inak naozaj na úrovni. Večer to v tejto lokalite žije životom, no ja sa opúšťam telom aj duchom a sedím na stoličke pred stanom a vybavujem v svete internetu zameškané za 2 dni na lodi.

Ráno chystám teda gýč fotku pred šikmou vežou a hor sa do múzea Piaggio.......

---

Deň 23 12.8.2022 -
394km
Lido di Camaiore - Pontedera - Bologna - Venezia

Ráno som chcel čo najskôr zmiznúť z kempu. Keďže cesta zaberie tak hodinku + fotka v Pise. Teda 6:00 budíček a o 7 som už tlačil Vespu z kempu von. Áno tlačil, pretože v kempe sú dovolenkari a nie každý vstáva o 7mej, teda aspoň to tak z zvyknem robiť nech nepobudím všetkých. Prvá rýchla zastávka v Pise sa celkom podarila, Vespu som pretlačil k bráne a dalej som už nechcel riskovať. Na chvíľu som ešte zbehol k moru sa rozlúčiť.

Next stop: Vespa

Cesta ubehla raz dva a na mieste cinu som o 9:00 takže mám ešte pol hodinku čas. Fotím teda (po opýtaní sa) Vespu priamo pred múzeom. Tesne pred otvorením stretávam Paola, Vespistu z Turína na PXku a momentálne je na výlete po Taliansku. Prezrádza že onedlho sa chystá na Nordkapp. Celé múzeum teda v podstate prejdeme takmer spolu.

Myslím že toto miesto nadchcne nie len fanúšika, ale aj naozaj každého. Okrem hlavnej sály Vespa, tu nájdete aj kúsky Ape, Gilera,Aprilia ...... Vstupné je zadarmo, ideálne je nahlásiť sa na stránke múzea vopred. Kupujem aspoň malý suvenír na pamiatku a končím niekedy o 12tej. Áno, od 9:30 som tam strávil času dosť.

Čo som si uvedomil neskôr, že vlastne prvý krát po dlhej dobe ma zastihol jemný dážď. V Pise, pri odchode začalo kropil, ale keďže som nepremok už nepoužil niekoľko dní - možno naozaj aj 20 ani neviem poriadne kde je. Tak som to dal bez, no jedna situácia mi pripomenula spomaliť . Trošku mi ušlo pred križovatkou na hladkom asfalte predné koleso a uvedomujem si že zub casu síce ešte žije, no vlastnosti sú na hrane životnosti . Teda, opatrne ......

Domov volím cestu smerom na Benátky s umyslom dôjsť co najďalej k Slovinsku. Cesta do Bologne bola krásna, klasické kopečkové Toskánsko. Je neuveriteľné krásne, v podstate takmer celé Taliansko nech sa vyberiete kamkoľvek. Krásne kľukaté cesty, pripomínajúce často cestu Demänovskou dolinou, proste v prostred lesa sa zjaví dedina. Niekedy má domov len 6, niekedy 40. A uprostred nej, sú šípky k ďalším, niekde hore do kopcov na úplný vrchol stráni. Proste .... ach

Všetky väčšie mestá cestou len obchádzam a chcem sa dostať k dnešnému cieľu čo najbližšie. V Mestre pri Benátkach si rezervujem ubytovanie, cez RBNB za 29€ na noc a plánujem teda malú prechádzku po Benátkach. Na ubytovanie prichádzam tesne pred 20tou. Nakoniec z malej prechádzky, bola väčšia a ľahám do postele okolo 0:30 a to ráno plánujem skoro vstávať a vyrazit krížom Slovinskom.

Udalostí k popisu sa neudialo dnes veľa, omnoho viac o zážitkoch napovedia fotky.

* ozaj, v decathlone kupujem tašku na suveníry ono sa to stále kopí.

---

Deň 24 13.8.2022 -
486km
Venezia - Villach - Oberhaag

Ráno som sa veľmi nevyspal. Neskorý návrat do postele a skoré ranné vstávanie mi dali asi 5 hodín spánku. Takže nabaliť a šup ho do najbližšieho obchodu doplniť suveníry. V Conade som strávil asi hodinku a než sa mi všetko podarilo nabaliť bolo 11. Nakúpil som hlavne kávu, ktorá je podstatne lacnejšia ako u nás,milovane sušienky, nejaké limonády, talianské lakocinky a zhodou nahod pani žene aj kabelky značky ktorá už u nás tovar nepredáva. Áno, neuvážene som využil akciu 3+1, teda za 4 kabelky platím len 55€ Snáď som aspon jedinú trafil do vkusu, ak nie pôjdu na bazoš.

Zázrakom sa mi všetko podarilo nabaliť priamo pred obch. centrom, asi dvaja okoloiduci mi ukázali palec hore najskôr za odhodlanie sa zbaliť. Ja som už asi spomínal, že som si bral len najnutnejšie minimum oblečenia presne na tento prípad.

Rozhodol som sa teda nakoniec pre cestu Rakúskom, mal som pôvodne v hlave plán Slovinsko - Maďarsko. No napríklad v takom Štajersku kde sa práve nachádzam som nikdy nebol. Rakúske Alpy ma proste milujú a za odmenu som si už na hraniciach obliekal nepremok. Našťastie vekmi nelialo, ale zato sa poriadne ochladilo. Neskôr v kopcoch sa pridala hmla. Parádna atmosféra a krásne výhľady na všetko okolo. Na tej 125tke to veru na takú horu chvíľu trvá ..... svetelnou rýchlosťou asi 40kmh, ale je čas na tu prírodu okolo.Cestou je hmla, ale úplne hore, sa tá krása otvorí úplne ..... Ponad hmlu je vidno len hory .... Nádhera

Neskôr podvečer okolo 19 pozriem na Booking a nenachádzam žiadne voľné ubytovanie. Okej, ponúklo mi jeden nocľah niekde na hrade. To som z rozpočtových dôvodov odmietol, a zistil že ubytovaní na súkromí je tu celkom dosť. Teda resp. tabulí ktoré naňho odkazujú. Nakoniec sa mi to podarilo, v penzióne Schusterpeter ...... Nenašli sme veľmi spolocnu reč, moja nemčina ovláda asi tak 10 slov. Hlavne z čias sledovania kreslených The Simpsons a reklám na pro7. Pamätám si Jetz im kino, čo mi dnes voľajako nepomohlo. K tomu aby sa porozumeli dvaja ľudia stačí len ochota, teda dohodli sme núdzovo nocľah (v takej krásnej izbičke, hneď vedľa ranajkovej miestnosti, kde pani domáca skladuje obliečky, uteráky a sú tu aj 3 detské postieľky) Ale paráda, ja som spokojný aj keď wc mám na chodbe ... Bohušu. Ráno ma teda na 8mu čakajú raňajky a uvidíme koľko to vlastne bude stáť To je jediné čo sme neprebrali, snáď to nebude na hypotéku. Táto lokalita mi až otvorila ústa šéfe, všetko je tu krásne čisté, úhľadne .... domčeky ako z reklamy. Krásne kľukaté cesty brázdia už od skorého rána motorkári...... Perfektné, takmer až dokonalé.

Rano teda napapať a plán je smerovať už priamo domov do Košíc. Akurát ešte nemám jasno, či to bude cez Komárno, alebo okolo Balatonu .....

(posledná foto je hneď z rána, môj výhľad po prebudení)

---

Deň 25 14.8.2022 -
664km
Oberhaag - Pápa - Komárno - Košice

Posledný deň, je obvykle tak 50:50. Po 24 dňoch mimo domova, aj keď je to určite jendoduchsie v tejto dobe internetu a roamingu v únii, ale predsa domov a jeho domorodci začnú chýbať. Zároveň sa domov ešte nechce, aj keď toho bolo naozaj dosť, každá dovolenka je krátka. Ráno som si privstal tak, aby som zbalený sadol k raňajkám na 8:00. Určite poznáte ten pocit, keď ráno si niečo matne vybavujete a nieje úplne isté či to bol sen alebo realita. Tak sa mi zdalo, že som sa v noci zobudil otvoril okno a nad kostolíkom krásne svietil mesiac a ešte som si povedal aké krásne a spravím si fotku...... Nič, asi som bol nemohúci. Takže komplet nachystaný, motorkári už začínali brázdiť cesty. Pečivko, masielko, šunečka, syrček ..... som mal pripravené na stole. Akt platenia prebehol hladko, na papieriku som dostal napísané 39€. Karta bite ? "najn" a bolo vymaľované......... Horko ťažko som v peňaženke nasmolil 35.40€ čo nestačilo a pani vravím bankomat. Nááá das is ókej a platím teda 35.40€ ponúkam ešte dirhamy ktoré som si vzal ako suvenír Cítil som sa ako z rozprávania mojho kamoša, ktorý ponúkal taxikárom stravné lístky za odvoz keď mu po prebdenej noci dosiel keš (dávne stredoškolské časy)

Jemný opar dával pravú rannú atmosféru a 8:30 som vyrazil. Rakúsko je naozaj krajina snov. Perfektné dokonalý asfalt, tráva a voľne pohodené zvieratá k tomu pridávajú na atmosfére. V malej dedinke Hart, sa priamo na benzínke konal trh. Miestny pestovatelia, remeselníci, alebo predajci harampádí. Keďže môj keš som už minul, pokračujem ďalej bez suvenírov. Faktom je, že modrú tašku s lakocinkami držím medzi nohami už druhý deň. Ešte že nejazdím v sukni. Križujem dedinku s názvom Puch v ktorej pre istotu zatajujem dych, ešte že nieje veľká a dávam to v pohode. Hraničný prechod do Maďarska je poznať hneď, končí sa superkvalitná cesta a začína niečo iné. Zmenu vidieť aj na prostredí, domy a záhrady už niesú ako z rozprávky. Ale ten rozdiel je vidieť asi všade smerom na východ. Kľukaté cestičky vystriedali dlhé roviny a konkrétna fotka sa stala takmer osudnou limonáde. Jedno veľké pellegrino mi po mojej chybe vypadlo spoza-chrbta v Taliansku na kruhovom objadze. Hľadal som poza chrbát croissant!a fľašu som nechtiac vystúpil. Pád neprežila a praskla. Vypil som teda koľko som vládal a nechal ju napospas osudu. Tentokrát som pri nasadaní po fotení nohou zrejme zavadil o fľašu, áno tá taška medzi nohami komplikuje nasdanie. Našťastie sa druhý kus nerozbil, ale vyzera ako vyzerá. Vypadnúť z Vespy rýchlosťou okolo 60kmh je náročné aj pre plast.

Najlepší bol okenný strážnik a samozrejme aj mňa pri robení fotky poriadne vyštekal. Maďarsko zbehlo v podsate ako nič a už fotím most v Komárne. Tam sme si spolu trochu poplakli od stastia, odtiaľ by sme to dali už prinajhoršom aj SAD-kou.

Smerujem na Veľký Krtíš, na prvej benzínke v Tekovských Lužanoch tankujem a obedujem. Jediná nevýhoda je naozaj tankovanie, vlastne celú batožinu zo sedla zhodiť, natankovať a znovu nahodiť. Je to také kus otravné veru a nekvapnúť pri tom do odkladacieho priestoru pod sedačkou, veď to poznáte ..... posledná kvapka. Prišiel som ale na systém, pištoľ treba obrátiť hore laufom ešte nad hrdlom nádrže

Na ceste pred Veľkým Krtíšom, niekto jemne blikol a kýve z auta. Kontrolujem, či svieti moje diaľkové, keďže niekde v Maďarsku som zistil že mi odišla žiarovka. Primavera má síce ešte malé led svetlá, ale pre istotu som svietil diaľkovým. Na tom ostrom slnku to nebude tak dráždivé. O pár metrov dalej zastavujem pri aute a hneď ma zdraví výletnik s posádkou. Že ma pozná zo skupiny Vespa, sleduje môj príbeh a som u neho kedykoľvek vítaný. Taktiež východniar a chvíľu teda pokecáme čo a ako. Tak ešte raz ti ďakujem, bol si prvý Slovák po dlhej dobe a ktorým som sa rozprával a ozaj ma potešilo že si ma zastavil. Cestu domov už poznám celkom dobre a tak premýšľam či utekám hneď domov, alebo si ešte dáme víťaznú fotku na Alzbetinej pred Alžbetou.

Cestou sme zdolali 25.000km ....., 25tisic za dva roky a pár dní. Na tak malý stroj, veľmi dobrý výkon a zatiaľ si stále šije alo nová. Proste Taliani to vedia, nie len krásne nakresliť, ale aj vyrobiť. Ak ste čítali príbeh úplne od začiatku, tak viete kto je jašterica.

Pôtor: pred miestnym pohostinstvom sedela jedna jediná osoba, ktorá sa na mňa usmiala. Možnosti su asi len dve, buď som skutočne kapitán fešák alebo to bola jašterica.

Do Košíc prichádzam tesne pred 19tou a smerujem teda najprv cvaknúť fotku do mesta a až tak domov. Keď mám pravdu povedať, dlhú dobu som premýšľal čo poviem doma ako prvé. Celú radu myšlienok, vybojovala veta "už viem kam pôjdem budúci rok" Akože síce ešte neviem určite, a či vôbec, ale prišlo mi to veľmi efektné.

Misia "velbloud" dopadla v podstate veľmi dobre, úžasných 25 dní. Je pravda že boli dni ťažšie aj ťažké. Mohol by som pridať do kamasútry nové polohy, ale moja duša dobrodruha ma proste nejak cez toto všetko ženie vpred. Baví ma spoznávať nové miesta a objavovať. Či uz je to za rohom, alebo niekde úplne preč. Maroko hodnotim aj napriek negatívnym veciam celkom dobre, nečakal som až takú divočinu, aááále šlo to. Pár krát som mal trochu úzkostné stavy, predsa je len lepšie a bezpečnejšie v dvojici. Ono aj každá blbosť môže celý výlet zmariť, ako napríklad len to že skôr došlapnem na zem než je potreba. Pod Montserat-om som nohu chcel oprieť o obrubník pri zastavovaní, no podarilo sa mi ju dať o milisekundu skôr medzi obrubník a Vespu. Našťastie sa botaska poddala a nohu mi len stočilo, spätne som premýšľal a skúter je naozaj easy. Šlo by to aj so sádrou na nohe, to ma na nej baví. Vespa je proste jednoduchá a prináša mi omnoho viac a iných emócií ako veľká motorka, proste len sadnem a idem. Cestovná rýchlosť je ideálne niekde okolo 80-90kmh, v ostrých kopcoch len 35-45kmh. No na cestovanie to stačí, mám pocit že toho vidím omnoho viac akoby som to len preletel. Potom príde mesto ako napríklad Barcelona,Granada, alebo Avignon a Vespa je kráľom premávky ...... Skútrov sa obmedzenia v španielsku veľmi netýkajú. Posielali ma do zákazu, jednosmerky ... si si moto sí. Príde mi to na Vespe všetko také jednoduché. Jazdil som na kde čom, skvelých strojoch, ale to boli všetko skvelé stroje. Vespa ma proste dušu a charakter ...... emóciu ktorú ti aj iná perfektná, možno aj tehnicky lepšia motorka či skúter nedá.

Za celú cestu som nafotil 3140 fotiek, čo je celkom dosť. Materiálu s GoPro, mám asi 410 videí, ktoré ani neviem kedy spracujem. Všetko to ale len obrazne vypovie o pocitoch, myslienkach a zážitkoch... Tie sa môžu zničiť, stratiť, ale z hlavy ... tam ostanú navždy. Teda jedine ak ich neukradne ten nemec, čo kradne veci.

Pravdepodobne pri zapisovaní a odčítavaní km vznikla niekde zrada, doma mi tachometer ukazuje na B-čku hodnotu 248. No buď je to 6248, alebo 7248 čo po prepočtoch vychádza určite na 7a viac, teda v niektorom dni, možno dňoch som pri zapisovaní km spravil chybu ktorá sa potom následne ťahala. Teda celkový súhrn je 7248km za 25 dní ........

Ďakujem, za každé zdieľanie, paľce hore a iné emoji. Pôvodne celý blog vznikol pre priateľov, ale som veľmi rád že takto som si získal nových.

Všetkým Vám veľmi, veľmi pekne ďakujem

Určite ešte pridám dodatočné ďalšie fotky, spomienky čo som nestihol napísať a ďalšie dobrodružstvá od Signora. Veď sezóna predsa nekončí ......

* prikladám aj fotku suvenírov, Vespa toho naozaj uvezie ....