Jawa Stadion S11

Bolo to tieto letné prázdniny. Mopeda mi mal priniesť zadarmo môj bratranec z LM, to je asi 140 km od môjho domu, tak som si musel na neho počkať určitú dobu. Ale čakanie sa nakoniec vyplatilo. Musím sa priznať, že po privezení k mojej babke (moja nastávajúca dielňa) som čakal úplne iný stroj. Bol som aj tak trochu sklamaný, že tak vyzerá. Ale po chvíľke roboty na ňom som si dokonale na neho zvykol a už je to moja jediná láska.
Musím aj priznať, že zo začiatku sa mi viacerí posmievali, že ako to vyzerá, že je to ako bicykel a tak... Jednoducho som ich ignoroval a pokračoval som vo svojej renovácii. S renováciou som začal hneď v prvý deň po príchode môjho mopeda. Spočiatku mi pomáhal trochu aj oco, no potom som si už renovoval väčšinou sám, až na niektoré prípady, kde mi musel pomôcť aj môj dobrý kamarát Tonko. A musím priznať že aj mi on veľkou mierou dopomohol k tomu, aby som motorky miloval celým svojim srdcom aj dušou a za to mu dnes veľmi vďačím.
Ale svedomie by ma nepustilo, kebyže nespomeniem môjho najlepšieho kamaráta cez internet. Všetko to začalo tak, že som si pozeral rôzne internetové stránky, ktoré sa venujú môjmu koníčku a takisto aj môjmu mopedovi. A tak po istom čase som objavil viac parádnych stránok. Ale jedna ma z nich najviac dojala a to bola práve Tomášova, s ktorým som sa neskôr zoznámil cez internet. Zo začiatku mi veľmi pomáhal, hlavne ako správne rozobrať mopeda, čomu sa vyhnúť a podobne. Neskôr som sa už začal zaujímať ako postupovať pri skladaní. A vlastne celé to je stále iba o jednom, ako získať rešpekt pred tými ľuďmi, čo sa nám najviac posmievali, že to nemá zmysel a dosiahnuť tým aj svoj vysnený cieľ, čo sa nám takisto zíde aj v budúcnosti.

Ale pre mňa Tomáš znamenal aj niečo viac ako len cenné rady a postrehy, získal som tým ďalšie výborné kamarátstvo, čo len tak na každom rohu nestretnem a tým je to pre mňa o to viac dôležitejšie.
No ale poďme k tej renovácii. Začal som sa prečistením karburátora. Moped bol vtedy v hroznom stave, až na pár veci. Po prečistení karburátora mi oco navrhol aby sme išli kúpiť benzín že to teda skúsime, ja som tomu ani nemohol uveriť, že už vo svojich 16 rokoch mám mopeda a nie že sa ešte aj budem voziť. Ale stalo sa tak sme tam naliali benzín a začali s oživovaním. Najprv nejavil žiadne známky života, no neskôr som skoro odpadol keď začal trošku strieľať do výfuku. A po 10 min. už bol schopný miernej jazdy. Ja som bol celý šťastný, že už sa môžem voziť na vlastnom mopede a nemusím si požičiavať od kamarátov a platiť im za benzín a tak.
A tak som sa vybral na malú prechádzku. Vedľa mojej babky je hneď poľná cestička takže nebol problém kde jazdiť. Problém bol s policajtmi, ktorých som našťastie nestretol, pretože nemám papiere od mopeda a ešte k tomu ani vodičák a prilbu. V poslednom čase si to už dávam do poriadku.
No ale ako mi prišli prvé najkrajšie chvíľky na mopede tak aj prvé najhoršie chvíľky na ňom. Nie žeby som padol, boh ochraňuj, ale prvé sklamania, že moped nechce naštartovať, prvé poruchy a tak. Ja som človek taký, že keď niečo chcem tak aj sa to snažím dosiahnuť a ja som si povedal že tento moped chcem mat ako nikto.
Takže prvé týždne na mopede vyzerali asi takto - jeden deň som sa vozil (aj to nie celý, prišiel som po určite miesto a potom ma musel kamarát tlačiť naspäť, to boli zážitky :-) ) a druhý deň som zasa opravoval. Moped bol asi tak v 40-percentnom stave, nešli svetlá, dekompresor chýbal, cievka na svetla, nosič a kopu iných drobnosti. Ale ja som nelenil a začal som si vyhľadávať obchody na Slovensku. To som ešte nevedel že na Slovensku je takýchto obchodov veľmi veľmi málo, ba žiadne.
Bol som sklamaný, že v každom obchode mi povedali, je mi ľúto ale súčiastky sa už nevyrábajú už ich nedostaneš nikde kúpiť. Ale ja som nezúfal a hľadal som ďalej. Síce už nie po obchodoch, ale po jednotlivých predávajúcich, ktorých som vyhľadával na takýchto fan stránkach. Je to super, dozvedel som sa tu mnoho nových vecí, za ktoré som vám veľmi vďačný a hlavne kvôli tomu som sa aj rozhodol že si dám tu námahu napísať vám tento článok, síce aj keď v slovenčine, ale dúfam, že neskôr aspoň trochu oceníte moju snahu, za čo vám vopred ďakujem.

No ale poďme už k samotnému mopedu. Takže po namáhavých dňoch s úpravou a údržbou môjho mopeda som sa v podstate ani o trošku nepriblížil ku môjmu dokonalému mopedu. Mal som vážne poruchy s predstihom, každý mi tvrdil že má byť nastavený inak, tak ja som len celé dni skúšal nastavovať predstih ako sa len dá. Jedného dňa ma oco priviezol k babke cca o 10 ráno a celý celučičký deň som bol pri mopede a som robil ten predstih. Večer keď sa stmievalo som až končil.
Keby som mal zhodnotiť moju prácu za ten cely deň bola asi tak na 4/5 pretože sa mi dokopy nepodarilo nič opraviť. Práve naopak. Potom na druhý deň mi poradil Tonko, že mám skúsiť otočiť koníka, že by to mohlo pomôcť. Tak som dal na jeho slová a stalo sa tak. Hurá konečne som začul to prdenie z výfuku.
A tak som sa pár dní vozil a zasa tie isté problémy s predstihom. Tak som sa zasa dlho trápil s tým až nakoniec som zistil že my odtiaľ chýba segerova podložka, ktorú som zabudol opäť nasadiť pri prvých začiatkoch. A tak teda zasa som sa išiel voziť, dokonca aj Tonko sa ku mne pridal. Má parádneho pioniera 555, ktorý ho nikdy nesklame (no až do chvíle, keď machroval a jazdil po zadnom kolese a pri dopade na predne koleso mu povolili šróby a motor búúm na zem. Ale dotlačil som ho k babke, opravili sme to a zasa hupsa na lesné zaprášené horúce adrenalínové cestičky)
Tonkovi sa pomerne darí s motorkami, veď ani nečudo keď má takého dobrého otca, ktorého tiež v mladosti zachvátil motorkársky resp. pionierový duch a pretrvalo to na ňom až dodnes. No ale zasa sme sa dovozili a ja som zistil že na mojom mopedovi padá výfuk, že sa mi povolili šróby na karburátore a ďalšie maličkosti. Šróby som pozaťahoval, povymieňal ale s tým výfukom to už bolo horšie pretože som tam mal zlý závit. Tonko mi poradil, že mám skúsiť buď nejaké tenulinké drôtiky, alebo také niečo s čím by som to tam zachytil. Zo začiatku som si myslel že tento problém je už vyriešený, ale opak bol pravdou.
Potom ešte sa mi to aj skomplikovalo, zasa nechcela štartovať a jedno s druhým a už mal chuť s tým prestať a dať si dlhú pauzu. Ale svedomie ma nespustilo našťastie a ja som si povedal že už je dosť týchto chýb a že už si ho cely rozoberiem do šróbika a začnem ozajstnú renováciu. Predtým som robil iba po malých častiach, rozobral a dal hneď naspäť. No tento krát ma to už aj trochu mrzelo, lebo som bol práve v 3/4 mojich letných prázdnin a ja som vedel, že keď sa do nej pustím nebudem sa už tento rok voziť v teplých dňoch. Na druhej strane neľutujem lebo už dnes viem že som sa rozhodol dobre, ktovie čo by sa mi stalo kebyže sa ešte vtedy vozím na takom dochrámanom mopede.

No a tak som ho teda celý rozobral, začal som s motorom, najprv som ho dal dole a zobral do Hlohovca, kde bývam a tam sa o neho už postarám spolu s viacerými kamarátmi. Motor sme rozobrali, no nie celý na polovičku iba oba bočné kryty a v nich ozubené kolesá a zapaľovanie. A ešte aby som nezabudol mal som ešte aj obrovský problém s magnetom. Jeden deň som sa vozil a spustil som sa z kopca a už som len videl že vedľa mňa sa niečo kotúľa a hneď som vedel že mi odpadlo magneto.
Potom som zasa cele dni špekuloval ako ho tam naspäť pripevním, pretože sa mi odtrhlo v časti, kde bolo napevno zanitované. A tak som skúšal ho s drôtikmi upevňovať, čo zjavne nepomohlo, hneď po kopnutí do vrtule mi opäť vystrelilo, tak som potom skúsil so šróbikmi, ale časom aj tie odstrelilo, pretože som mal iba 4 dierky do ktorých ich možno nastrkať a pevne prišróbovať. Tak som potom spolu s ocom vyvŕtal väčšie diery a dal väčšie šróby, čo zjavne pomohlo. Ale zasa sa mi to samozrejme skomplikovalo a magneto som musel dávať preč a naspäť primontovávať, z dôvodu cievky, zlý prístup a tak. A po viac krát nasadovania a vysadovania magneta sa mi odlomila časť z neho, čo spôsobilo, že magneto mi budú už iba dva úbohé šróbiky držať. Ale na môj veru dosť dlho mi tam vydržali, až k úplnej renovácii. No o motor som mal teda viac-menej postarané u kamarátov, a o rám mopeda som sa teda začal ja starať. Spočiatku som aj ten celý rozobral a chcel som ho prestriekať, pôvodná farba v akom mi ho doviezol bola čierno-biela, tak ja som ostal v tradícii. A pri tom som videl v obchodoch jeden nádherný sprej chromovaný. Tak som si ho samozrejme kúpil a chcel som si nim skrášliť niektoré časti mopeda. A aj sa tak stalo, nastriekal som si napríklad tyčku pod sedačkou, šrobiky niektoré, svetlo a tak. Ale časom som zistil, že sa ten sprej až tak nevyplatil kupovať, pretože po umývaní nastriekanej časti týmto sprejom benzínom alebo inou podobnou latkou farba mi mizla, dokonca černela. Ja som bol cely sklamaný. No potom som prišiel na to, že kebyže si to ešte polakujem, mohlo by sa to teoreticky umývať benzínom a pod. A tak som zašiel do predajne, trochu som sa im posťažoval a kúpil lak. No ale zasa som s hrôzou zisťoval že po nanesení laku sa opäť chromovaný sprej sčerni. Tak mi teda už neostávalo veľa možnosti a som cely moped po striekaní nalakoval. Kostru som nastriekal na čierno a plechy na bielo. Myslím si, že pekná kombinácia s chrómovým sprejom pre mňa začiatočníka. No a po nastriekaní som mopeda (bez motora) odložil bokom a začal som sa viac venovať motorku. Chýbalo mi tam spomínané dobre nove magneto, svetelná cievka a na ráme ešte aj stojana zopár maličkosti. A musím povedať že som ho nedostal ani s originálnym výfukom a karburátorom, boli totiž z babety a prerobene aby mi pasovali, čo už. No tak som začal hľadať na internete týchto predajcov ND ja toho mopeda. A jeden sa mi ozval, síce až z Čiech, no ale bol to veľmi milý a ochotný pán, ktorý sa mi ponúkol že mi vybrané ND pošle poštou a nielen to ale ma rodinu na Slovensku tak že mi ich pošle radšej zo Slovenska ako z Čiech kvôli cene. Tak nastali pre mňa dlhé týždne čakania na súčiastky, ale čakanie sa vyplatilo. Práve dnes som ich od neho obdržal a začal som tak trochu nasadovat.

Od prvého dňa s mojim mopedom už ubehlo skoro 5 mesiacov a za ten čas som sa stihol niečo naučiť od mojich dobrých kamarátov Tonka a Tomaša. No Tonkovi, ktorý mi ho pomáhal opravovať a aj ma pri tom niečo naučil, som sa mu ponúkol s opravou jeho 555-ky. Takže rám je už hotový, na motore ostáva iba namontovať magneto cievku a pozapájať svetla a niektoré maličkosti a môžem už konečne po dlhej dobe vyraziť na cesty, pretože už aj 1.decembra mam skúšky na vodičák, radšej som si počkal do 16 rokov, aby som si mohol urobiť hneď na 125-ku. Síce je to dosť obmedzené, že motorka musí byť do 125 cc a 11 kW, ale čo už. Takže dnes môžem konečne s dávkou hrdosti povedať, že som mal v sebe tu odvahu pustiť sa do nej a mat dobré pevné nervy pri kritických situáciách.