Nora mládenca príhody a skúsenosti 3/3

Ako som spomínal na začiatku. Moje písanie a vaše čítanie sa skladalo z rôznych situácií a príbehov. Nepodarilo sa mi naplniť si svoje plány, a akýmsi iným spôsobom som sa sám sebe chcel ospravedlniť za neúspech. No keď sa vlastne pozriem naspäť, nesplnený predsavzatý cieľ, som vymenil za množstvo iných nečakaných cieľov. Ono vlastne cieľ bol, je a bude nejakým spôsobom sa vždy dostať tam kde som začal...

Možno si niekto teraz povie, „veď si za sezónu prešiel viac ako ja za desať sezón“. Možno je to tak, ale ak ste mysľou pripravený na niečo iné a život, osud a v mojom prípade zdravie vám to zariadi inak, tak z jednej strany ste šťastný, že je to tak a z druhej strany tam stále bude ten smútok. Jedno oko sa smeje, druhé akoby plače. Tak to býva často a nielen v mojom prípade.

Dokončenie tohto príbehu sa natiahlo na takmer mesiac písania. Boli dni plodné, keď som dokázal napísať veľa strán. A boli dni ťažké, keď som viac vymazal, ako napísal. Viem, že nie každému je moje písanie ľahko stráviteľné spôsobom akým píšem a opisujem veci a dni. A aj (čitateľom z Českej republiky ktorým sa ťažšie číta slovenčina sa ospravedlňujem). No hlavne niekto nie je ochotný čítať romány na dlhá hodiny, ako tento práve dočítaný.

A tomu kto sa dokázal cez toto povzniesť, nevzdal čítanie a dostal sa až k týmto riadkom, patrí moje poďakovanie a poklona. Sám si rád a so záujmom prečítam niečo od iných autorov a nemusí to byť len o cestovaní a už vôbec to nemusí byť len o motocykloch.

Verím, že je množstvo geniálnych a iným spôsobom zaujímavých ľudí schopných napísať množstvo rôznych príbehov, ale často to stojí a padá len na tom, že treba zodvihnúť zadok a pustiť sa do písania.

Sám viem aké je ťažké sa k tomu dokopať, no ak by bol môj príbeh inšpiráciou na písanie, čo i len pre jediného z vás, tak v tej chvíli budem vedieť, že moja robota s písaním týchto riadkov nebola márna.

Na tomto mieste by som, sa chcel poďakovať zopár osobám, ktoré mi naozaj veľmi pomohli. Niektorí toto budú čítať, niektorí nie. No tí, ktorým patrí moja vďaka za nezištnú pomoc v mojej situácii, ako aj v riešení pomoci, potrebnej zvládnuť či už administratívne, logistické a iné problémy týmto veľmi ĎAKUJEM. Veď vy viete o kom z vás píšem aj bez menovania!

Ešte by som rád dodal, že v prípadných otázkach a komentároch nechcem rozoberať nejaké osobné detailné veci ohľadom zdravia, ako aj destinácií do ktorých cestujem. Jediným slovom nikde neriešim žiadnu politickú, finančnú, vojenskú, časovú ani inú situáciu. Vaše názory, ktoré sa samozrejme líšia u každého z nás samozrejme akceptujem. Zostaňme v rovine cestovania a motocyklov prosím. Ďakujem.

Prípadné otázky ohľadom cestovania, rád odpoviem v súkromných správach. Ak budem vedieť v niečom poradiť, pomôcť svojimi skúsenosťami rád tak urobím.

Jaj, a aby som nezabudol. Výpovedná hodnota mojich fotografií nie je veľká. Nerobím žiadne profesionálne fotky, a tak to prosím berte ako fakt a moju slabinu. Ono nakoniec ani tento môj výtvor nebola žiadna sláva. Všetko podstatné si ukladám v hlave a žiadna fotka nedokáže preniesť to, čo som mohol tam niekde vidieť na vlastné oči.

A ako vždy sa ospravedlňujem, ak ste tu našli nejaký „chibi“ a iné preklepy. Snažil som sa to opraviť aj s pomocou koľko sa dalo, čítal som to po sebe veľakrát, no určite sa niečo prehliadnuté neopravené nájde. Ďakujem za pochopenie.

Dobre Noro, dosť bolo drístania, ľudia ťa už majú plné zuby a hlavne plné oči. Tak sa teraz pekne rozlúčime priatelia. Ďakujem za prečítanie ešte raz, všetkým želám pevné zdravie, hlavne po mojich zážitkoch. Ak sa podarí tak o rok sa budem snažiť zosmoliť zase nejaký výplod z mojej hlavy. Uvidíme kam sa mi podarí sa dostať - nedostať. Ako vždy ja vopred nič neprezrádzam a tak to zostáva aj naďalej.

Prajem veľa radosti zo života a cestovateľom veľa možností pretaviť svoje predstavy do reality.

Jedna pamätná veta na záver, ktorá ma sprevádzala počas tej prvej časti cesty a ktorá mi vlastne aj pomohla si trocha uvedomiť súvis.

Ten pocit... známy, veľmi známy...to sedím, to ležím. Snažím sa v hlave si usporiadať priority. Žiadne v tej chvíli nemám okrem jedinej. Jediná je jasná – preč odtiaľto! Vstávam a znovu padám. Začiatok konca je tu....

V tej chvíli ako som tam ležal a v mysli videl začiatok konca, tak som si vlastne neuvedomoval, že žiaden koniec nezačal. Bolo to len zastavenie. Aby som mohol pokračovať. Až neskôr mi to celé dalo súvis.

Tá veta je až smiešne jednoduchá, no pritom logická a pochopiteľná.

„Stalo sa ti niečo zlé a to ťa zastavilo, aby sa ti nestalo niečo ešte horšie“...

....s úctou Noro.