Turecko a Irak - osamelá a bezstarostná jazda 2/2

Irak

Zatiaľ čo TR strana celkom dobre, iracké vstupovanie bola krížová cesta. Začalo to covidom, pokračovalo pri okienkach a nasledovalo vybavením víz za 70 USD, ale to nebolo všetko. Ja som sa nádejal, že už môžem opustiť colnú zónu, ale nie. Ešte som vybavoval akési papiere na moto, aby som sa mohol vrátiť do TR. Vďaka za to bol návrat neskôr povolený. Dodnes neviem čo za doklad som to vlastne vybavil. Pomáhal mi tam cool chalan a nič za to nechcel.

19. 9. konečne potme, riadne vyšťavený som vkĺzol do prvého mesta Zakho. Brigádujúci učiteľ na benzínke mi sľúbil, že spolu nájdeme ubytko, ale až keď skončí smenu. Tak som tam čakal a nasledoval do lacného hotela. Je to zážitok ak v takejto krajine sledujete auto, ktoré má presne také isté zadné svetlá ako ostatné autá. No takmer na dotyk bez povolenej chyby. Podarilo sa. Ubytoval som sa a napriek porušeniu jedného z hlavných pravidiel – moto first- som motorku zaparkoval na frekventovanej ulici pred hotelom. S učiteľom sme skočili na večeru a porozprávali sa o situácii v ich krajine. Bol to mladý Kurd s túžbou po cestovaní.

Večeru som platil ja, ale to sme sa takmer pohádali. Ešte sme si niekoľkokrát od tohto stretnutia písali a tiež volali. Kúpil som si SIM kartu a v lekárni ivermektín, pre všetky prípady. Taktiež som si zamenil peniaze, karty som nepoužíval. Do pozornosti dávam ukážku elektroinštalácie na hoteli, ktorá bola priamo nad hlavou. Ráno som vybehol na cestu a takmer som objal motorku od radosti, že tam je. Pre tieto prípady som v Cappadokii kúpil kryciu plachtu a tá predsa len znižuje percento nepríjemných náhod so zvedavcami. Dal som prechádzku po trhu a kúpil už zmieňovanú SIM kartu. Najedol som sa a hajde do Mosulu, kolísky to spomínaného DAESH a s povesťou najbombardovanejšieho mesta na planéte v novodobej histórii. Tu v r. 2014 al Zawahiri vyhlásil celosvetový kalifát.

Cesta do Mosulu sa dá chrakterizovať ako Dust and Diesel. Prach a ropa boli všade, tak isto checkpointy. Po prvej rane do kotrby som odbočil k priehrade Mosul Dam Lake na Tigrise a tu som si doprial kúpeľ na úplne opustenom mieste. To sú chvíle kedy sa pýtate „toto si chcel“? A odpoveď je vždy rovnaká. Áno, pre takéto okamžiky to vlastne robím... Pohľad späť na cestu ma uistil, že nekonečný had cisterien nemá začiatok ani koniec a budem sa musieť dáko prepliesť do cieľa. Asi 10 km pred Mosulom na check pointe ma poslali do 300 m vzdialenej maringotky, nech si vyžiadam permit a potom sa k ním vrátim. Išiel som a venoval sa mi dôstojník v civile. Pýtal sa ma odkiaľ a kam, a prečo, a či mám rád život a podobné nesúvisiace otázky. Ako som sa mýlil! Na záver mi oznámil, že keď trvám na návšteve on mi oficiálne oznamuje, že ako Európan nemám garantovanú bezpečnosť v Mosule. Čo by ste spravili? Ja som to otočil, možno zbabelo, ale možno preto môžem opísať tieto zážitky.

Takže naspäť na stromy. Pri prechode jedným check pointom, mimochodom na 300 m vzdialenom od cesty ktorou som šiel do Mosulu ma kontrolovali, ale komisár či kto to bol mávol a naznačil, že ma videl ísť opačne a teda kontrola nemusí byť. Zvláštne, v tom chaose mali prehľad. V meste Duhok som odbočil smer Arbil, hlavné mesto kurdskej enklávy. Pôdorys mesta vysvetľuje prečo má prezývku „pavučina“. Bolo poobedie a ja som mal za úlohu nájsť ubytovanie. Keď som ho horko ťažko našiel, nebolo parkovanie, a tak som sa motal okolo citadely v centre mesta takmer do zúfalstva. Kakofóniu nadávok ktoré som si v duchu prideľoval nebudem uvádzať, ale bolo to zlé, ozaj zlé. Stmievalo sa a ja som sa rozhodol pre únik. Nakoľko booking nepracoval, musel som sa spoľahnúť na intuíciu a tá ma zaviedla do parádneho hotela za 65€/noc. Parkovisko strážené, ja na šrot a peniaze neboli odrazu dôležité. Luxus, ktorý na mňa čakal som si vychutnal a zaspal ako bábätko. Ráno excelentné raňajky na streche hotela a výhľad na Arbil ako z helikoptéry, užíval som si to. Asi o 11:00 som odišiel z hotela a Arbil sa stal mojím bodom návratu na tomto tripe.

Čakal ma kaňon Rawandús s vodopádmi Bekhal. Vôbec , slovo vodopád má v týchto vyprahnutých na vodu skúpych krajinách zvláštnu auru. Dá sa to pochopiť keď precestujete tisíc km a všade je kamenie a piesok. Pred vstupom do Rawandús bol checkpoint s vojakmi , ktorí boli akýsi našponovaní, neskôr sme sa aj odfotili s moto a nasledovali úsmevy, tak to má byť.

Kaňon má jedno vyhliadkové miesto odkiaľ je robená väčšina propagačných fotografií, tak som tam chcel ísť. Prístup však nie je povolený, takže postupným vyjednávaním, kedy sa dvaja strážcovia pohádali, lebo jeden tihi a druhý hota, som sa cez dvoje rampy dostal do zvláštnej chatovej osady pre vládnych potentášov. V osade aj zametač ulice mal pištoľ. Napokon ma jeden odporučil na miesto visutej konštrukcie, ktorá v niektorých miestach úmyselne vedie nad priepasť. Adrenalínová zábava. Ja som si spravil niekoľko fotiek pod dohľadom bezpečnostných kamier a s poďakovaním som opusti toto privilegované miesto.

Pri návrate som sa pri vodopádoch najedol. Samozrejme čorba za 2€ s čerstvým posúchom. Stretol som v protismere štyroch turistov na troch moto. Ako sa ukázalo, boli to chlapíci z Bagdadu, veselá kopa, niekoľko fotiek, údiv nad tým, že som tam a zbohom.

Nasledovala cesta na sever k hraniciam, ale pod horami a cez mestečká. Na hranici hotový armagedon. Tu som použil aj odvolávku na fotbalistov čo hrali v TR, Hamšík, Stoch a Škrtel a tiež som postavil moto tak, že nik neprešiel a museli ma vybaviť prednostne. Boli tam aj dáke vyhrážky , ale chuj s tým. Prestrieľal som sa aj vďaka tej poistke, ktorú som kupoval v TR za 14 €. Večer som spal v Cizre. Tak takto som navštívil Irak a pocity sú dodnes rôzne.

Opäť Turecko

V TR som mal ešte niekoľko cieľov. Jazero Van, cestu D915, Uzungol a Trabzon s výmenou pneumatiky. S jazerom Van sme sa zoznámili v meste Tatvan 22. 9. Kúsok od mesta na pláži som stanoval a na druhý deň pokračoval do Bayrburtu. Cestou mi nepozorná kavka rozbila plastový chránič svetlometu. Bolo mi jej ľúto. Náhodne som natrafil na známu historickú oblasť Starej Mezopotámie so stavbou datovanou spred 12 000 rokov. Mesto a obyvatelia Hasankeyf dostali lehotu mesiac a niečo na opustenie obydlí a nasledovalo zatopenie mesta priehradou Ilisu na rieke Tigris. Najcennejšie stavebné skvosty boli premiestnené nad hladinu jazera, podobne ako chrám v Egypte nad Asuán.

A nielen to. Na protiľahlom brehu jazera vyrástlo moderné mesto zastavané domami a priľahlými pozemkami pre pôvodných aj nových obyvateľov.

Bayrburt je východiskom alebo cieľom pri prechode D915. O tej sa už medzi motorkármi napísalo dosť a ja som ju chcel prejsť. Bohužiaľ počasie mi to nedovolilo, a tak som pokračoval do Trabzonu. Adresu kde mala byť náhodne zakúpená pneumatika, som našiel presne a bez zablúdenia. Znie to jednoducho, ale v meste sú mimoúrovňové cesty a keď odbočíte nesprávne, môžete začať odznova. Prišiel som do privátneho servisu a chlapíka sa pýtam, či je tam pneu. Najprv si myslel, že som cez Košice, ale po vysvetlení, že pôvodne som tam mal byť pred týždňom a chcem svoju pneumatiku, tak pochopil a potom to šlo rýchlo a bez ťažkostí. Ponúkol ma kávou a prezutie sme spravili kombinovane. Motorku dvihol u neho a pneumatiku vymenil ktovie kde. Vrátil sa čoskoro a vypýtal 11 €.

Super, mal som gumu so štupľami na adventúru po D915. Rozhodol som sa vrátiť do Uzungolu a zo severu prejsť do Bayrburtu. Miestami, hlavne v úvode, bola cesta blatistá a párkrát som uvažoval o návrate. Podarilo sa mi to, aj keď na vrchu bol už sneh a na ceste ľad.

Z Bayburtu som pokračoval do Amasye. Pri odchode som zistil stratu evidenčnej značky, tak som jeden deň strávil vybavovaním papiera o strate od polície. Najprv si ma posúvali ako niečo smradľavé, ale keď som sa prebil na magistráte k milej pani političke, tak mi pridelila asistenta, volal sa Bugra, a ten mi pomohol s vybavovaním. Potvrdenie platilo pre TR. Pre potreby prechodu Balkánu som si vyrobil papierový falzifikát a s jeho pomocou prekonal Bulgaristan, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko.

Za zmienku ešte stojí prechod Transfagarašu a stretnutie s medveďou rodinkou pri Lacu Vydrare. Tu som dostal aj šmyk, ale ustál som to s pomocou všetkých svätých. Cestou po dedinách pod Fagarašom som porušil všetky cestné pravidlá. Možno dodnes by som sa tam motal. Nerobím to rád, ale nebolo vyhnutia. Ranná špička a váhanie vodičov včítane autobusov s rozvozom detí do školy, brzdili premávku neskutočným spôsobom. Napokon som sa po mesačnom putovaní vrátil domov, kde som zistil, že nemám kde spať. Niežeby ma niekto vymenil, ale manželka odvážne zmenežovala dokončenie spálne, a tak som spal v obývačke. Na dôvažok som schytal hexenšús a štyri dni som ležal ako lazar.

Zhrnutie

Článok vznikol ako splnenie sľubu z predchádzajúceho cestopisu o Iráne. Taktiež niekoľko otázok od motorkárov ohľadne cestovania po Iraku ma dohnalo k napísaniu vlastných skúseností. Tá najdôležitejšia je o blahodárnom účinku takýchto ciest na môj organizmus, psychiku a celkovú harmóniu človeka. Jasne rozpoznávam, čo pre mňa znamená pevné rodinné zázemie. Na druhej strane si uvedomujem, že každá cesta sa začína, ale skončiť môže rôzne. Viem, že pre niekoho nepochopiteľne riskujem, vystavujem rodinu obavám, ale verím, že sa vraciam lepší, zdravší a odhodlanejší ako som bol predtým, hoci si neraz kladiem otázku či by mi nebolo doma lepšie :-). Odpoveď poznáte. Vraciam sa so spomienkami na okamžiky, kedy bolo potrebné ukázať odhodlanie či rozumný ústup. Neobjavil som nič prevratné, tieto pocity poznajú takmer všetci diaľkoví jazdci a stretajú sa na svojich cestách s väčšími výzvami, ako to bolo v mojom prípade.

A na záver priznanie ako veľmi obdivujem cyklistov, ktorí dávajú tieto vzdialenosti vlastnými silami a takmer denne znehodnocujú moju mienku o sebe samom. Toto konštatujem samozrejme s úsmevom na tvári, pričom ten obdiv tam je.

Neviem, či ste si to všimli aj vy, ale po prekročení hraníc TR a to už viackrát, sa na mňa zavesil neznámy spevák a celú cestu ráno aj večer recitoval niečo z minaretu. Nuž iná krajina, iné pravidlá!

A ešte budem veľmi rád, ak aj môj cestopis podnieti niektorých váhavcov, aby sa odhodlali a dali sa na cesty do vzdialených končín. Vrátia sa inakší, lepší!