Pohodové Rumunsko 2021

Pred 6-timi rokmi som bol nútený predať moju Hondu CBF600. Duša, ktorá potrebuje vietor vo vlasoch, ale ostala. Minulý rok sa mi podarilo opäť kúpiť motorku. Dlho som vyberal a nakoniec som kúpil tiež Hondu, CBF 1000. Mala vtedy 65 000 km, ale predávajúci bol seriózny a o kvalite som nemal pochybnosti. Minulý rok som niečo pojazdil v rámci SR a Rakúska a tento rok som plánoval už trip. Na predchádzajúcej motorke som pojazdil Rakúsko, Taliansko, Poľsko, ale v rovine plánov ostala delta Dunaja.

Na začiatku boli úvahy aj o Pobaltí, neskôr Odesa. Nakoniec rozhodol covid. Dávno som už chcel vidieť deltu Dunaja a Balkán je aspoň nateraz bez karantény, tak bolo rozhodnuté. Pri zisťovaní informácií o Rumunsku som narazil na niekoľko miest, ktoré by aspoň z môjho pohľadu stáli za návštevu a chcel som aj niekoľko dní pri mori. Dva týždne dovolenky mi dávali priestor na pohodový výlet bez naháňania km s dostatkom času na relax. Ideme s manželkou vo dvojici. Pred odchodom sa k nám pridal ešte kolega z Motoride, tak uvidíme...

Okrem bežných priprav motorky a batožiny som ešte pozrel podmienky vstupu na mojej ceste. Nebolo treba nič zvláštne, iba do Bulharska jedno prehlásenie. Ešte poistky známky a môže sa vyraziť. Zajtra nás čaká 459 km do Oradei v Rumunsku. Vyraziť by som chcel tak o deviatej, tak uvidíme.

Deň prvý. Odchod

Vyrazili sme o pol desiatej. Nič sa nestalo, ale ani sme sa veľmi neponáhľali. Čakal nás presun cez Maďarsko do Rumunska. Cesta ubiehala dobre, prerušená iba tankovaním a prestávkou na kávu. Mal som aj jednu malú poruchu. Vypadala mi skrutka z deflektoru. Dali sme drôtik a bolo. O pol piatej, teda šiestej miestneho času nás privítalo ubytovanie v Oradei.

Čakala nás príjemná pani s veľmi dobrou angličtinou. Mala pivo, aj nealko a ponúkla nám výbornú večeru. Ráno na siedmu sme objednali breakfast a kávu. Ubytovanie je kúsok od mesta, ale je čisté s vlastnou kúpeľňou a miestom na motorku vo dvore. Pani je starostlivá a vie aj po rusky. Ak pôjdete okolo, tak odporúčam. Zajtra nás čaká krátky 187km presun do Turdy. Poobede by sme chceli vidieť soľnú jaskyňu Salina Turda.

Deň druhý

Po výdatných raňajkách sme vyrazili asi o pol deviatej. Po niekoľkých km okresných ciest nás privítala krásna príroda a prvé vrchy Rumunska. Po rovine v Maďarsku veľmi príjemná zmena. Zastavili sme sa v motoreste na chladené...

Keď sme zišli z vrchov opäť pár km okresiek a posledná časť dnešnej cesty diaľnica do mesta Turda. Ubytovanie sme chvíľku hľadali, lebo bola uzavretá cesta, ale 178 km sme zvládli do obeda, tak sme mali dostatok času. Zložili sme sa, dali kávičku a len tak naľahko sme šli do 2 km vzdialenej soľnej jaskyne Salina Turda.

Kto bol vo Vieličke, bude porovnávať, a Vielička bude víťaz. Jaskyňa je krásna, treba sa skloniť pred tým množstvom práce vloženej do jej budovania, ale inak je to skôr komerčný projekt. Fotografie neklamú. Všetko čo je na nich aj uvidíte. Chýba ale atmosféra a prekvapenie Vieličky. Všade bolo veľa ľudí a dosť sa čakalo.

Po návrate z jaskyne bol hlavný problém kde naplniť prázdne žalúdky. Na námestí sme našli slušnú reštauráciu a vsadili sme na istotu. Celkom slušný rezeň s polievkou nám urobil naozaj dobre. V markete niečo na izbu a oddych pred zajtrajškom. Čaká nás hrad Hunedoara a presun do Sibiu.

Deň tretí

Mal to byť pohodový deň s presunom. Väčšinou po diaľnici. Nechcem nikoho poučovať, ale napíšem to tak aby to pomohlo tým menej skúseným. Ja som tiež veľa čerpal zo skúseností ale aj chýb druhých. A učím sa stále.

Takže začalo to prácou a uzavretím diaľnice. Trmácali sme sa 50 km asi hodinu a pol v jednej súvislej kolóne. Vonku bolo príjemných 32 stupňov, takže už ma od potu štípali oči. Ale prešlo to a my sme dorazili na korvinov hrad.

Ešte predtým ma však postretla na parkovisku nemilá vec. Pri otváraní kufra som zlomil kľúč. Mám originál kufre, takže som prišiel zároveň aj o kľúč od zapaľovania.

Tak a teraz tie rady. Vždy si na cestu zoberte náhradné kľúče od všetkého, čo máte na moto. Kľúče majte oddelené tak, aby ste sa k nim vždy dostali. Vždy majte nejakú, stačí malú sadu náradia. Lepiacu pásku, sk pásky, ja mám plastové z lidla a kúsok drôtu. Ako sa ukázalo, všetko som potreboval. Mal som všetko okrem drôtu, ale ten mi dal kolega. Nabudúce už v kufri chýbať nebude.

Takže som mal zlomený kľúč v kufri a náhradné kľúče v ňom. Vrchný kufor nemám našťastie originál, tak som ho otvoril a vybral sadu náradia. Medzitým slniečko pekne pripekalo a ja som bol ako v sprche. Dobre mi tak. Tým zlomeným kľúčom šlo otočiť zámkom, lebo zlomená polovica bola dnu. K náhradným kľúčom som sa teda ako tak dostal. Demontoval som zámok z kufra a o betón som ho vyklepal tú zlomenú polovicu. Čaká ma však ešte 2000 km, tak by som sa nerád spoľahol na jeden kľúč. Nevedel som si ale predstaviť kde by som k nemu narýchlo v Rumunsku prišiel. Napadlo ma asi jediné správne riešenie. Zavolal som taxík. Tí predsa poznajú každého a všetko. Tak aj bolo. Taxikár ma odviezol do takej lepšej kľúčovej služby. Tam mi vyrobili na počkanie nový kľúč a prehodili čip. Spolu za 25 €.

Vrátil som sa víťazne k motorke a zistil že manželke niekto s kým sa dala do reči kým na mňa čakala zobral zo stolíka telefón. Kým ja som prehadzoval zámky, tak ona smútila za telefónom. Skúšal som ho prezváňať a zvonil. Ale nič. Zrazu sa mi niekto ozval že ho zobral omylom a do 10 minút ho priniesol späť. Mohlo by sa zdať že všetko dobre dopadlo, ale dávajte si pozor. Aj moja cesta mohla dnes skončiť.

Hrad bol zvonka pekný, ale na prehliadku som už akosi stratil chuť. Zajtra nás čakajú dúfam lepšie časy. Čaká na nás Transfagarasan. Dúfam, že nás nič zlé nestretne a my si užijeme krásne výhľady a čistý svieži vzduch.

Deň štvrtý

Pospali sme a vyrážali až o 10-tej. Pred nami bol jediný cieľ. Transfagarsan. Mám za sebou Grossglockner, takže tuším čo ma čaká. Krátky presun nás doviedol pod pás lesa. A potom to začalo. Kvalitný asfalt nás viedol k novým a novým výhľadom. Bez mýta, bez rámp. Človek by najradšej zastal každých 200 metrov. Nie veľmi náročná cesta nás viedla na vrchol a hory nám odkrývali svoje tajomstvá. Trasa bolo doteraz to najkrajšie čo som jazdil. Kto budete mať čo i len trochu možnosť, určite choďte. Na vrchole bolo ešte pleso so zvyškami snehu. Nádhera.

Hore je super jedlo z grilu, aj dobré pivo. Z vrcholu nás tunel zaviedol na ďalšie výhľady a videli sme aj tri medvede rovno pri ceste. Na záver ešte priehrada a presun na penzión. Dnes bol zatiaľ asi najlepší deň. Zajtra ideme drakulov hrad presun a potom delta Dunaja.

Deň piaty

Vstávame čoraz neskôr a odchádzame tiež. Dnes sme mali pred sebou 174 km. Navigácia hlásila 3 hodiny. Tak sme mali dostatok času. Cesta do Câmpina bola vynikajúca. Mali sme dve horské prémie aj 20 km kolónu so zatopenou cestou. Cesty v horách krásne, krásna príroda a výhľady. Na drakulov hrad som sa moc netešil. Bral som to ako takú povinnú zastávku v Rumunsku. Dočítal som sa, že je to fejk, ale aj tak som bol spokojný. Hrad aj okolie je pekne upravené. Je tam pekná záhrada a hrad ako taký v dobrom stave aj so zariadením.

Že sme šli na návštevu hradu sme nakoniec neoľutovali. Na ceste stále stretáme motorkárov zo Slovenska, ale aj z Poľska a Čiech. Ľudia sú zatiaľ priateľskí a polícia nebuzeruje, ale robí si svoju prácu. Dnes som ich napríklad videl ako sa postavili na koniec kolóny s majákmi aby upozornili ostatných na nebezpečenstvo. Zajtra nás čaká presun do delty Dunaja. Tam budeme mať jeden deň na oddych. Pred tým ale musíme zdolať 380 km.

Deň šiesty

Dnes nás čaká presun 460 km do delty Dunaja. Cesta ničím zvláštna, ale niečo predsa. Čakalo nás asi 80 km, do Bukurešti 200 km. Konstanca a ostatok delta. Ubytovanie sme mali v mestečku Muriughol. Do Bukurešti viedla taká naša R1 ka. Na leto pomerne malá premávka. Cesta staršia ale široká čistá a upravená. Žiadne divoké zákruty. Na rýchly presun ideálna. Kúsok obchvatu Bukurešti v pohode. cesta stará Ale bez výmoľov a žiadna zápcha. Potom 220km diaľnica do Konstance. Nová opäť prázdna. Neviem prečo je to v pre nás zaostalom Rumunsku možné, Ale diaľnice majú výborné. A hlavne ich majú! Hovorím si. Tak skončili Ti dobré časy. V hlave som mal stále informácie, ako na rumunských cestách rozbijem motorku. Teraz si to vychutnáš. Ale chyba. 130 km takej okresnej cesty ako u nás na Záhorí v dokonalom stave. Všade výborný asfalt. Opravené úseky ani nespoznáte. Rýchlosť 100km povolená. Bol som veľmi prijemne prekvapený. Po 80 km odbočka cez rozbité železničné priecestie. Tak to je koniec prebehlo mi hlavou. Cesta na konci sveta opäť s novým asfaltom. Namaľované čiary. V úžase som dorazil do cieľa. Ani som nebol unavený. Ešte niečo mi nedá nespomenúť. Zatiaľ niečo cez 1000 km po Rumunsku a nevidel som nikde schovaného policajta striehnuceho na vodičov. Všimol som si, že sa tu jazdí tak so sedliackym rozumom. V obci keď sa dá ide sa rýchlejšie, keď nie, tak aj ten, čo pred tým porušil rýchlosť, spomalí. Je to o ľuďoch, nie policajtoch.

Ešte čo sa týka motorky, zatiaľ v poriadku. Čo je Honda, to drží. Stratil som jednu skrutku z deflektoru, zalomil som ten kľúč, ale ten už tiež nebol originál. A stala sa mi zvláštna vec. Mám na moto tie padáky - štuple. Včera ráno som si všimol, že jeden je utrhnutý. Zlomila sa skrutka, čo ho držala na ráme. Polovica je v bloku. No neviem akú to má kvalitu a ako to má pri páde ochrániť motorku, keď to upadne samé.

Zajtra máme prehliadku delty a oddych. Pozajtra nás čaká cesta do Bulharska k moru.

Deň siedmy a ôsmy

Ubytovanie sme mali v penzióne Alessia Muriughol. Boli to chatky s manželskou posteľou, vlastným sociálnym zariadením a klímou. Tá nám prišla po teple na moto naozaj vhod. Zaplatili sme si aj raňajky a večere. Ak by ste sem šli, tak odporúčam iba raňajky. Na večeru bola ryba s rybou. Mne to moc nechutilo. Lepšia voľba by bola reštaurácia. Ubytovanie ale odporúčam. Motorky sú v areáli a hlavne klíma padne vhod. Cena je tiež dobrá.

Kúpili sme si prehliadku delty. Boli sme na loďke spolu s osadenstvom vedľajšej chatky, takže 8 ľudí. Výklad bol po rumunsky, ale dalo sa niečo pochopiť. Prehliadka trvala 3 hodiny a stála 200 RON na osobu.

Čo k delte? No hlavne je obrovská. Veľké vodné plochy striedajú ostrovy z rákosia, či pevné prevažne s porastom vŕb a agátov. A neviem čím ešte. Boli sme cez deň, takže komáre spali. Delta je tiež ukážkou nedotknutej prírody. Vďaka nedostupnosti tu nie je vidieť zásah človeka a to je dobre. Miestni tiež pri zvieratách spomalia a zbytočne ich nerušia. Taký udržateľný rozvoj. Nepoznal som všetky vtáky čo sme videli, ale okrem divých kačíc to boli aj kormorány a videli sme vo voľnej prírode aj kŕdeľ pelikánov. Podľa mňa je to jedno z miest, ktoré by mal človek vidieť.

Po návrate z plavby už iba oddych a nie moc chutná večera. Zajtra presun k moru do mesta Topola v Bulharsku.

Deň deviaty

Vidina kúpania nás vyhnala z postele už o 7-mej ráno. Mali sme pred sebou síce iba 250km, ale cez Rumunské letoviská a čakala nás aj hranica s Bulharskom. Do Konstance sme sa vracali po nám už známej ceste, takže cesta ubiehala rýchlo. Tankovanie sme si spríjemnili kávou a niekoľkými cigaretami. Neviem ako vyzerajú Rumunské letoviská pri mori, ale hlavné cesty po ktorých sme šli boli dosť blízko mora. Bolo tu veľa obchodov ľudí a áut. Prevažne domácich. Bola to vlastne jedna dlhá kolóna, ktorá sa našťastie hýbala. Medzi letoviskami sa šlo rýchlejšie, ale nie moc. Oveľa hrozivejšia bola kolóna oproti. Je síce nedeľa, Ale áut je tu naozaj veľa.

Pred hranicou sa to trochu rozpustilo tak sme išli lepšie. Na hraniciach chceli Bulhari covid pasy. Tie sme mali tak sme prešli bez problémov bez čakania. Opačne však bola kolóna tak na dve hodiny. Mal by som sa tadiaľto vracať, tak začínam uvažovať o alternatívnej trase. Uvidím. Na hraniciach je ešte stále dezinfekčná jama s hnusnou špinavou vodou. Tú som Ale obišiel a colníci s tým nemali problém. Posledné km ubehli ako voda a nás privítal Kaliakria sea rezort. Strávime tu tri dni vyvaľovaním na pláži a pri bazénoch. Máme super apartmán s terasou pri bazénoch.

Do teraz máme za sebou 2085km prevažne v Rumunsku. Cesty zatiaľ veľmi dobré a moja Honda, síce s prachom ciest napriek 70tis km na tachometri ide ako hodinky. Každý chváli tú svoju, ale ja som naozaj veľmi rád že mám práve ju.

Cesta domov

Dni pri mori ubehli ako voda a my ideme domov. Cestu som naplánoval na tri dni. Prvá zastávka Ramnicu Valcea. Robí to 460 km. Navigácia ma posiela cez Bukurešť. Neviem či je to dobrý nápad, Ale aspoň pozriem parlament. Odchádzame o 8.00, lebo nás aspoň podľa navigácie 6,5 hodiny čistej jazdy. Na dnes hlásia 35 stupňov, tak uvidíme. Od mora to išlo veľmi dobre. Šli sme krížom na diaľnicu do Bukurešti. Počasie výborné. Trochu pod mrakom, ideálna teplota. Cesta na hranicu ubehla rýchlo. Malo áut a dobré cesty. Prechod bez problémov. Napojili sme sa na diaľnicu do Bukurešti a už začalo pripekať. Pred hlavným mestom sme zastali na benzínke a doplnili tekutiny.

Ak vám v lete napadne ísť cez Bukurešť, dobre si to rozmyslite. Bukurešť sa mi ako mesto veľmi páčila. Veľa zelene, fontány, a komplex parlamentu impozantný. Ale aj 2 hodiny kolóna cez celé mesto. Bolo to tak 12 km. Došiel som asi do trištvrte a musel som zastať. Bol som úplne dehydrovaný. Srdce mi búchalo ako zvon a pred očami sa mi už mihalo. Cez celé mesto je trojprúdová cesta. Vonku asi 35 stupňov. Okolo vás teplo z výfukov áut. Na vás fučí horúci vzduch z ventilátora a na oblečenie nemilosrdne páli slnko. Keď som vedel, že ďalšiu červenú nedám, prešiel som všetky prúdy a zastal na kraji tej kolóny pri niečom, čo mi pripomínalo zelovoc alebo večierku. Bolo mi to jedno. Len som vedel že musím piť. Keď som zo seba zhodil bundu a vošiel do obchodu, predavačka nevedela či má volať prvú pomoc alebo políciu. Asi si ma zapamätá dosť dlho. V mrákotách som našiel chladničku a vybral ľadový čaj. Pri platení sa mi triasli ruky. Pred obchodom som našiel kúsok tieňa a sadol na chodník. Bolo mi všetko jedno, potreboval som len tieň a piť. Urobil som so sebou dohodu, že kým nedám 4 litre, ďalej nejdem.

Ani to netrvalo dlho a boli vo mne. Pred sebou sme mali ešte 170 km. 100 po diaľnici a ostatok po okreskách. Do cieľa sme prišli šťastne. Ešte sa mi stala taká vec, čo ma trochu mrzela. Na diaľnici na pumpe sme stretli chalanov z Levíc. Ledva pozdravili. Každý má právo na svoje súkromie. Ale stretnúť 1000 km od domova krajanov tak by sa podľa mňa hodilo aspoň prehodiť pár slov. Ale to len tak na okraj. Inak sme my motorkári veľká rodina. Zajtra nás čaká cesta do Aradu a potom už Slovensko.

Ráno sme vyrazili okolo pol deviatej. Bolo pred nami 400 km dobrej cesty. Pohodové tempo nás predviedlo krásnou prírodou, niečo ako Strečno, ale malo to 70 km. Okrem krásnych hôr a kaňonov sme šli aj okolo dvoch priehrad. Cesta plná kamiónov, ale úplne v pohode. Výborný asfalt a veľa odpočívadiel. Na jednej pumpe sme sa najedli a natankovali.

Niečo k rumunským psom. Počas našej cesty sme ich niekoľko videli väčšinou na pumpách, ale žiaden nám nevbehol pod kolesá, ani nás neohrozoval. Možno to bol niekedy problém, my sme sa s ním ale nestretli.

Potom už diaľnica až do cieľa v Arade. Po ceste sme stretli motorkárov z Čiech, tiež mierili domov. Trochu sme pokecali a každý šiel svojou cestou.
Zajtra posledná etapa domov. Opäť niečo cez 400 km.

Z Aradu sme vyrazili o 8-mej ráno. Nebolo teplo, tak sa cesta ukazovala príjemná. Čakalo nás 439 km, prevažne po diaľnici.

Ak by ste šli túto trasu, natankujte v Rumunsku hneď na prvej benzínke. Ja som myslel, že bude ešte na diaľnici, ale tankoval som až v Maďarsku. Na hranicu je to naozaj kúsok a ja som to prešiel. Maďarsko bolo nudné, akurát okruh Budapešti bola zápcha. Nepreplietal som sa medzi autá, ale po odstavnom pruhu som to prešiel úplne na pohodu. V Maďarsku si dávajte na diaľnici pozor. Všimol som si, že sa tam už stretajú rôzne národnosti a moc ohľaduplní nie sú. Tiež je diaľnica o poznanie plnšia než v Rumunsku.

O pol dvanástej som bol v Komárne aj s časovým posunom a potom už domov len kúsok. Okolo jednej som parkoval motorku doma.

Záver

Rumunsko ma príjemne prekvapilo. Veľmi dobré cesty, čisto, dobré ceny a samozrejme krásna krajina. Stretol som sa vždy len s priateľskými ľuďmi ochotnými pomáhať. Mýty o zlodejoch, špine, psoch a nebezpečných cestách môžem vyvrátiť. Počas cesty som neplatil pokuty, ani som nestretol policajta, čo by striehol na rýchlosť. Uvidím, či mi ešte niečo nepríde z Maďarska, ale snáď to bude v poriadku.

Bulharsko je na tom horšie. Nie je to katastrofa, ale cesty aj okolie nestoja za moc. Toalety boli čisté, ale moc som ich nevidel. Rezort bol upravený super. Jedlo v Rumunsku a Bulharsku dobré, vždy som sa najedol, okrem tej ryby v delte. To nebolo nič moc. Inak kuchyňa veľmi podobná tej našej. Dohovoril som sa všade. Kde to nešlo mojou lámanou angličtinou, tak nastupovali ruky a dohodol som sa vždy. Dokonca som raz oprášil aj ruštinu.

Trochu štatistiky

• Prešli sme 3291 km
• Priemerná rýchlosť bola počas jazdy 78 km/h
• Nadmorská výška podľa navigácie od -5 do 2095 m n. m.
• Čas jazdy 42 hodín
• Moja Honda mala spotrebu od 5,5 - 6,5 l/100 km
• Náklady na ubytovanie, stravu, benzín, a vstupné: 1380 eur pre dvoch ľudí

Ubytovanie

• Pensiunea Vlad, 20 eur - N 046° 10.089, E 21° 17.652
• Vila Canto Caffe, 24 eur - N 045° 5.760, E 24° 21.449
• Kaliakria Sea View Apartments, 205 eur - N 043° 25.095, E 28° 16.614
• Pensiunea Alessia Murighiol, 49 eur, N 045° 2.674, E 29° 9.208
• Vila Tom Cris, 22 eur - N 045° 8.243, E 25° 43.338
• Pensiunea Eden, 26 eur - N 045° 7.916, E 24° 40.551
• Garsoniera Strada Bucegi, 24 eur - N 045° 47.311, E 24° 9.905
• Casa Rodisa, 16 eur - N 046° 34.426, E 23° 46.866
• Podgoria Guesthouse, 24 eur - N 047° 3.256, E 22° 0.062