Červený Kameň, Pezinská Baba a Malacky, rozlúčka so sezónou 2001

Drastický dátum, 1.11.2001. Práve začal nepekný mesiac November. Je prvého a v rádiu počúvam správy s predpoveďou počasia. Hlásia výrazne ochladenie, silný vietor, miestne prehánky vo vyžších polohách snehové ! Takéto čosi motorkár len nerad počúva. Pozriem však von a zdá sa mi celkom fajn počasie na realizovanie posledného výjazdu. Včera bolo tu v Bratislave neuveriteľných 21 stupňov. To bolo pekné na posledný októbrový deň. Dnes má byť však už len okolo 8 stupnov. Pri pohľade na teplomer som však milo prekvapený. Ukazuje 17 stupňov. Keďže mám možnosť osedlať firemné Varadero neváham a ponáhľam sa aby som este stihol čo najviac z celkom pekného slnečného dňa. V týchto obdobiach roka nielenže už býva chladné a nepekné počasie, ale taktiež uz o piatej tma.

Tak sadám na moje oblubené Varadero XL1000V a zastavujem na prvej pumpe na doplnenie stavu paliva.

Doplíme zásoby paliva

S Evou sme si narýchlo naplánovali cestu na naše známe nedaleké miesta, ktoré navštívime každý rok niekoľko krát. Pôjdeme na Červený Kameň a odtiaľ naspať cez Pezinskú Babu a Malacky. Táto trasa je nenáročná a celkom pekná. Môzem ju odporuciť aj jazdcom, ktorý nie sú zvyknutý na dlhšie vzdialenosti. Po dotankovaní teda vyrážame z Bratislavy na Pezinok. Tu na kvalitnej dvojprúdovej ceste dostávame prvý krat pocitiť skutočnú silu nárazového vetra. Napriek tomu že na motorke sedíme dvaja a motorka sama osebe váži 230 kg, neodvážim sa ísť rýchlejšie ako 120. Už pri tejto miernej rýchlosti riadne hádže motorkou. Úľava prichádza pri vjazde do mesta kde je vietor miernejší. V takýchto podmienkach je vysoká hmotnosť motocykla výhodou.

Prechádzame mestom Pezinok, dedinou Vinosady a vchádzame do Modry. Vôbec nám nie je zima. Konštatujem že až na ten vietor su podmienky na jazdu na motorke veľmi dobré. Za obcou Dubová odbočujeme na Červený Kameň. Červený Kameň je pekne zrekonštruovaný hrad z trinásteho storočia. Je cieľom vikendových výletov mnohých rodín z okolia. Je tu múzeum s peknou expozíciou a v lete tu robia sokoliari ukážky umenia dravcov pre verejnosť. Kto tu este nebol a má čas, vrele doporučujem.

Viac detailov o hrade Červený Kameň

Prechádzame dedinkou Pila a ideme do kopca smerom k hradu. Je tu pekne sfarbená okolitá príroda a tak sa zastavujeme aby sme spravili niekolko fotiek. Ešte sa zastavujeme na parkovisku pred hradom a robíme ďalšie fotografie.

Parkovisko pri Červenom kameni

Na hrad sa nám ani nechce ísť. Už to poznáme z predchadzajúcich návštev. Hlavným programom dňa je samotná jazda na motorke - asi posledná tohtoročná. Stretáme tu nejakú kolónu vládnych vozidiel spolu s vozidlami vojenskej polície so zapnutými majákmi a len hádame kto by to mohol byť. Je tu veľmi pekne a tak spravím asi tak 50 záberov.

Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej cez obec Častá a Budmerice naspäť do Modry. Toto je cesta ako stvorená pre víkendové výjazdy na motorke. Hnevá nás len ten silný vietor. V Modre sa pripájame na hlavnú cestu a ideme naspať smerom na Pezinok. Tesne pred Pezinkom odbočujeme na Pezinskú Babu. Tento horský priesmyk s peknou kľukatou cestou je motorkárom z okolia Bratislavy určite známy. V lete tu šalejú stovky motorkárov, ktori si túto cestu často mýlia s pretekárskym okruhom. Jazdia tu najmä superšporty. Jazdieva sa tu veľmi riskantne a agresívne čoho následkom je vysoký počet havarií motocyklov na tejto ceste. Okrem toho že Pezinská Baba je miestom stretnutí motorkárov z celého okolia, a dokonca sem chodia jazdit aj Rakúšania ktorí si tu organizujú školu jazdy, je toto miesto známe aj ako miesto konania pretekov automobilov do vrchu. Teraz však neočakávam že tam nejakých motorkárov stretnem. Smelo asi 100 km rychlostou vchádzam do prvých ešte celkom miernych zakrut. Po asi troch kilometroch sa začína cesta kľukatiť a prichadzajú prvé ostré zákruty. Každá zákruta je označená číslom. Používa sa to pri pretekoch. Už si nepamätám ale myslím že pri výjazde hore je to asi 30 zákrut. Niektoré skutočne stoja za to a motorku treba pekne nakloniť. Radi sa tu dvojka a trojka. S týmito rýchlosťami vystačite až po vrchol Pezinskej Baby. Je dosť chladno a tak idem v zakrutách opatrne. Adhézia už nie je taká ako v auguste. V úplnej pohode vychadzáme na vrchol kopca. Skutočne tu nestretáme žiadneho motorkára. Parkovisko pri reštaurácií Baba kde je v lete motorka na motorke je smutné a opustené. Parkuje tu len zopár áut. Nezastavujeme sa a pokračujeme ďalej. Cesta už ide z kopca a badáme evidentný rozdiel. Stromy na tejto severnej strane kopca sú už takmer bez lístia. Pri výjazde na južnej strane boli ešte len sfarbené rôznymi farbami. Je to na prvý pohľad badateľný kontrast. Začínam sa však obávať možného šmyku na všade popadanom lístí. Intuitívne spomaľujem a idem do zákrut ešte pomalšie ako smerom hore. Je to veľmi zradné. Rovinka, mierna zákruta a potom zákruta takmer 180 stupňov. Aj keď mám túto cestu prejdenú mnohokrát na aute aj na motorke, radšej idem veľmi opatrne na trojke. Keď už sme takmer dole neodolám a zastavujem aby som spravil ďalsie zábery.

Jesenná príroda má svoje čaro...

Ďalej pokračujeme cez mestečko Pernek na Malacky. Tu vedie cesta cez Vojenský obvod Záhorie a z motorky je pekne vidieť vojenské letisko s odparkovanými stíhačkami. Je zaujimavé že z auta som toto letisko nikdy nezbadal. Prechádzame ponad diaľnicu Bratislava-Praha a vchádzame do Malaciek. Za Malackami pokračujeme po starej ceste na Stupavu, ktorá ide paralelne s diaľnicou. Prechádzame cez Kamenný Mlyn - miesto konania motorkárskych zrazov otvárajúcich sezónu. Teraz tu upravujú cestu a zda sa ze ju budú rozširovať. Ďalej nabieham na povrch vozovky ktorý je pozdlzne sfrézovaný. Je to veľmi nebezpečné hlavne v zákrutách, lebo pneumatiky skáču zľava doprava na hranách pozdĺžnych rýh v asfalte, preto spomaľujem. Kúsok ďalej využívam moznosť výjazdu na ďiaľnicu a opúštam túto nepríjemnú cestu. Na diaľnici som si dovolil inokedy pozvoľné tempo 140. Je to však až-až, nakoľko vietor na otvorenom priestranstve lomcuje s motorkou dosť radikálne. Vchádzame do Bratislavy a tu stretáme v protismere prvého motorkára na hlučnom Choppri. Zdravíme sa ľavou rukou a ešte zdolám jazdu mestom, aby som pravdepodobne posledný raz v tomto roku odstavil mašinu...