Záver mototuristickej sezóny by MotorideEastSideClub (uzatváranie ciest po vychodňarsky :-) 5/5

Awia hľadá svojho brata a keď ho nájde, vyťahuje kameru a zaostruje o 106:-). Je odtiaľ nádherný výhľad aj keď už trochu zarastený stromami. Keď že sa jedlo minulo, tak dopĺňame aspoň tekutiny. Sedíme a rozmýšľame ako sa niekto môže liezť po stene ako mucha J. Každá skala má svoje označenie, teda názov a stupeň obtiažnosti. Awia si značkuje územie nálepkou Motoride. Takýto oddych v prírode je popri každodennom strese ako balzam na dušu.

Slnko síce ešte svieti ale hodinky napovedajú, že tomu už tak dlho nebude a tak je najvyšší čas vrátiť sa späť. Tak sa obliekame a vraciame sa po tej strasti-plnej ceste späť :-). Awia ešte odbehol natočiť svojho brata ako zlieza zo skaly, avšak pokiaľ tam dorazil on bol už dole :-). Pokračujeme späť po rozmočenej lesnej ceste. Awia s Dadi sa ešte zastavili pri prameni aby si načerpali vodu. Prichádzame na lúku, na ktorú už slnko nesvieti a tak sa začína tvoriť rosa.

Motorky tam ešte stoja. Odomknúť zámky, nahodiť baterky a pripraviť sa na odchod. Ešte pred tým sme sa dohodli, že sa cestou späť zastavíme na Bradane (reštaurácia na Ružíne) na bryndzové halušky. Dotlačili sme s Awiom motorky k potoku. Ja ako prvý sa ho chystám prejsť, avšak môj Trhač je akosi proti. Po únavnom boji so štartovacou pákou som rezignoval. Awia prešiel bez problémov a tak odstavil na ceste svoju Kawu a vrátil sa ku mne. Spoločne sme odtlačili Trhača späť na lúku, kde sme ho chceli roztlačiť. Avšak po zvážený okolností, ako je mokrá tráva a nebezpečenstvo šmyku, sme sa rozhodli prejsť cez mostík . Dostať sa naň z druhej strany nebol problém, horšie bolo prekonať viac ako 20 cm skok na hor. Ale vďaka nie až tak neprekonateľnej hmotnosti a mäkkého oleja v tlmičoch sa nám to zdarne podarilo. Potom čo sme ho dostali na cestu, sa Awia oprel do Trhača a tlačil a tlačil až sa nakoniec Trhač nechal prehovoriť a naskočil.

Nasledovalo už nacvičené obchádzanie závory, aj keď z opačnej strany, ale nerobilo žiadne problémy. Nasadáme na stroje a vyrážame späť. Keď že je už opäť chladnejšie, začína sa mi rosiť priezor a tak prechádzam cez dedinu s otvorenou helmou. Po napojení sa na hlavnú cestu zatváram helmu a dusím Trhača do stupáka, ktorý nás čaká. Zopár pekných zákrut na dvojke a Awia sa znova derie dopredu snažiac sa nepriotráviť modrým dymom, ktorý za Trhačom ostával ako ranná hmla :-).

Úspešne zdolávame kopec. Ešte krátke zastavenie s bojovou poradou, aby sme vedeli, kde odbočiť a púšťame sa so zaradeným neutrálom dole. Po príjemnom zjazde, keď som len zopár krát musel zaradiť rýchlosť, sa dostávame na odbočku, kde nás už netrpezlivo čakajú Awia a Dadi. Pripájame sa za nimi na vedľajšiu cestu a po chvíľke už zastavujeme pri reštaurácii. Keďže parkovisko bolo plné, parkujeme na chodníku. Sadáme si vonku k stolu a netrpezlivo čakáme kedy si budeme môcť objednať halušky. Od obsluhy sa dozvedáme, že si na ne budeme musieť počkať minimálne 20-25 minút. Bolo už niečo po 17 hodine a slnko si už pomaly sadalo za kopce, avšak hlad bol veľký a tak sme sa rozhodli počkať. Po kávičke a príjemnom rozhovore nám konečne doniesli halušky. Chvíľu na to dorazil aj Awiov brat s priateľkou, ktorá sa hneď chytila kamery a všetkých nás nasnímala.

Urobil som ešte jedno spoločné foto (teda mal som v pláne jedno ale pri prvom pokuse mi zlyhal časovač a tak bol záber hotový skôr ako som sa stihol rozbehnúť k ostatným).

Na hodinkách už bolo 18.. a slnko už dávno za kopcami. Sadáme teda na motorky a vyrážame domov. Awia už len ako singl, lebo Dadi šla v aute s jeho bratom aby mohla natáčať Awiove bláznenie. Awia sa chvíľu vliekol za nami, ale dlho ho to nebavilo a zanechal nás v hluku svojich "tlmičov":-). Stretli sme sa až na Jahodnej, odkiaľ s ním pokračovala už aj Dadi. Cesta bola miestami vlhká a moje svetlo nevydávalo toľko svetla, ako by som potreboval a tak som celý zjazd z Jahodnej prešiel pohodovým tempom, čo sa určite nepáčilo tomu zástupu plechoviek, ktorý som občas zbadal v späťáku. Tesne pred Košicami sa za jazdy lúčime a ja púšťam pred seba Awiu a plechovky a povolenou 40-kou sa plazím až na najbližšiu križovatku. Eju celú skrehnutú vykladám doma a opäť s otvoreným štítom sa púšťam cez mesto až domov.

Unavený ale šťastný ukladám Trhača do vyhriatej "postieľky" a pohľadom na počítadlo

sa s Trhačom lúčim a sľubujem mu, že budúcu sezónu určite prekonáme 40-ku.

Po horúcej sprche sa hádžem do postele a zaspávam s myšlienkami na novú sezónu.

Tak toto bol záver Mototurstickej sezóny, v ktorom bolo aj moto aj turistika. Verím, že sa spolu stretneme aj pri otváraní a zatváraní ešte mnohých mototuristických sezón.