Na sever - skrz lesy, skrz divočinu 3/3

Deň 14 (19.7.):

Kemp je možné zaplatiť až o 9. Preto sa neponáhľame. Smer Jakobstad. Hľadáme múzeum motoriek, ktoré je nakoniec otvorené až od 12:00. Chyba v tur.sprievodcovi – nie je to múzeum motoriek ale múzeum motorov!! Volíme teda druhú atrakciu – krásnu galeonu Wapen.

Po dlhom hľadaní zisťujeme, že sa rozpadla a dobrovoľníci ju opravujú v doku. Prezrieme si dok prispejeme pár € a vyrážame. E6 a odbočka na najkľukatejšiu cestu vo fínsku „66“, ktorá nás zavedie až do Tampere. Dnes kotvíme v kempe Härtmälä, s biednym kilometrovým nájazdom. Ideme spať zavčasu, počasie je skvelé iba pri vode silno fúka.

Deň 15 (20.7.):

Dnes je deň voľna. Spíme do 9. Nakupujeme v supermarkete, robíme praženicu, údržba motoriek a presúvame sa do centra, ktoré si prechodíme. Kupujeme lístky na Korpiklaani, navštívim múzeum Lenina, vyfotím Tuominkirkko.

Zisťujem koľko je sadzba za ťažké ublíženie na zdraví vo Fínsku, pretože mi Andrej práve zdelil, že má vlastne o týždeň dovolenky viac ako mi uviedol. Počas nášho výletu nejako stratil pojem o čase a žil v tom, že je iný týždeň ako v skutočnosti bol. Takže sme 2 týždne lietali ako zdutí capi, len aby sme sa vrátili do konca dovolenky, ktorá bola vlastne o 7 dní dlhšia! Večer zájdeme na koncert Korpiklaani v miestnom klube. Koncert sa nám natoľko páčil, že som si kúpil aj CD. Pobavili nás ceny nápojov, hlavne alkoholu. „CzechbeerKozel za 7,5 €“. My sme kvôli motorkám sušili huby na nealku, aby sme sa vrátili v noci po 2:00 do kempu.

Deň 16 (21.7.):

Z kempu vyrážame okolo 9:30. Je chladno, fúka, zatiahnuté. Prášime po diaľnici smer Helsinki. Cestou si odskočíme na Hamennlinu – fotíme si vodný zámok, a kupujeme vstup do vojenského múzea.

Ďalej tiahneme do Helsiniek – ako na potvoru do zlého prístavu. Tak sa tam ďalej motáme a hľadáme správny prístav. Navigácia kpt. danko nás vedie po „vyhliadkovej trase“ v Helsinkách. Kupujeme lístok na trajekt Eckerö, Finlandia. Na trajekte čelíme invázii lienok a dávame si jedlo. 17:45 Tallin. Prvý dojem z Estónska – dopravné značenie je dobré, ale vodiči blázniví. Cestujeme okolo 105km/h, v tom nás všetko predbieha, po E67 do Pärnu. Pri hraniciach sme našli zapadnutý kemp v poliach a lúkach RaiesmaaPuhketalu. Ideme podľa značiek a máme pocit, že sme došli do opusteného humna. Keď sme zastavili z chatrče vybehli nejakí chasníci a hneď nás vítali. Po chvíľke sme zistili, že to nie sú majitelia ale ubytovaní robotníci zo stavby cesty. Po chvíli prišiel aj majiteľ, ktorý nás ubytoval za 10E v chatke. Latríny sú vonku, sprcha za príplatok a voda nejaká divná biela. Medzitým nás vyspovedali odkiaľ sme, odkiaľ ideme, koľko stojí motorka a ako rýchlo to jazdí. Najzhovorčivejší je Uku – hovorí nemecko/rusko/fínsky. Ponúkam ho tatranským čajom, na oplátku nám dáva estónske pivo. Pýtal sa nás na EU, ako sa nám žije a dozvedeli sme sa samé dôležité veci. Napríklad, že Sámi žijú len do 40 lebo pijú veľa samohonky, potom sú už pod drnom. A že Fíni sú dummkopf lebo brat práši sestru a potom majú divné deti (tie samozrejme aj znázorňuje, aby sa poistil že tomu rozumieme)... Po piatom „už naozaj poslednom“ tatranskom čaji musím schovať krasivojbutilku, lebo by mi Uku nič nenechal. Zlatý klinec večera práve prichádza, staré BMW GS ovešané handrami a tučný, až bachratý chlapík nemotorne dorazí k chatkám. Je to akýsi Nemec, ktorý cestuje už od apríla, prichádza z Instanbulu a chystá sa na NC. Motorka stará asi 20 rokov, výstroj: šušťáčka, penové šlapky, tepláky addidas, na anténe gumené kura a na padacích rámoch zavesené koberčeky z auta aby mu neprskalo blato na nohy. Pýta sa ma, či je na NC chladno.... na tie kroksáče to asi nebude. Proste komédia, ale kvitujem jeho odvahu a originalitu.

Deň 17 (22.7.):

Postele boli ehm, radšej sme spali v spacákoch... Robotníci od vedľa už dávno pracujú. Čajujeme a raňajkujeme. Duš nám nakoniec dali grátis. Začína padať mokraď, balíme. Vstáva aj Nemec. Vyrážame na prázdne estónske cesty. Prechádzame do Lotyšska, chceli sme ísť aj do Rigy ale počasie je zlé, takže ju vypúšťame. Doprava hustne a šoféri sú blázniví. Na obyčajnej ceste kde sú 2 pruhy po jedneom pre každý smer sa bežne jazdí minimálne v troch prúdoch. Na odpočívadle pri pláži stretávame Francúza a bavíme sa asi 1 hodinu. Je správcom francúzskeho moto fóra o Versysoch a ER6n, naše motorky pozná do detailu. Cestuje z FR-CH-A-CZ-SK-HU-RO-SK-PL-LAT... spí po hoteloch, booking a ide na Nordkapp. Odporúčame mu miesta a trasy. Späť na cestu a okolo 13:00 Litva.

Dávame obed v peknej reštaurácii pri ceste ale s porciami to neprehnali. Ďalej navštívime horu krížov, Šiahustaj, A12 smer Kalinigrad, Kaunas, Marijampole, PL, Augustow. Vilnius a Trakai vypúšťame z časových dôvodov a z pocitu z litovských ciest. V Litve a Lotyšskusa jazdí ako vo videách „meanwhile in Russia“. Šialení vodiči, predbiehanie zásadne len cez plnú, nedodržiavanie predpisov, drzí kamionisti. V PL spíme v hoteli, wifi, sprcha, raňajky...

Deň 18 (23.7.):

Štartujeme pred 8 po raňajkách. (Andrej im požral všetky párky). Psychicky sa pripravujeme na poľské okresky. E67 Bialy Stok, Ľublin, Rešov. Poľskí vodiči sú len o kúsok lepší než predošlé krajiny. Prepletáme sa úzkymi cestičkami a pripeká. Obed si dávame u Zlatého Klucza – kde sa chystá svadba, takže špinavým motorkárom nachystajú na misku na dvore, ale jedlo je dobré. Okolo 20:00 sme na Dukle a tankujeme. Na SK strane je tiež cesta bláznivá, vypustili desiatky kamiónov, tma a cesta je v oprave, takže bez dopravného značenia. Z Prešova po D1 ideme na Važec úplne sami. Takže ideme po prázdnej diaľnici vedľa seba a svietime si do diaľok. Na benzínke sa osviežujeme a stretávame cestovateľa na Fazeri, ktorý sa vracia z Tadžikistanu aj s ľadvinkou. Diaľnice sú skoro prázdne, a ja oslepujem všetkých mojím stretávacím svetlom. Až teraz vidím, že keď je motorka naložená svietim vysoko ... no za polárneho dňa to nebolo vidieť. Plán je doraziť večer domov.

Deň 19 (24.7.):

Dnes je už zajtra a my stále na cestách. V Ružomberku sme svedkami požiaru karavanu priamo na ceste. Tankujeme, dopujeme sa kafé. Okolo 3:00 padáme doma do postelí.

Celkovo sme za 19 dní natočili na kolesách 10.000 km a premenili desiatky litrov aromatických uhľovodíkov na CO2 a energiu. A prečo „skrz lesy, skrz divočinu“ ? To je časť textu pesničky „Koivu ja tähti - ...Läpimetsäinläpikorpein ...“ na Fínsko som sa predsa tešil najviac.

link na video uloz.to/!pJ81MHBrjy1n/scandinavia-2016-mp4