Potulky po Čechách, Poľsku a Slovensku

Ako to začalo...

Myšlienka vybrať sa na motorke po (krásnych) českých cestách a spoznávať krajinu susedov prišla niekedy začiatkom tohto roka, motorky v garáži na zimnom spánku a ja s Milanom sedíme pri kávičke s vyhliadkou výletu. Začali sme premýšľať, či Slovensko alebo Čechy, plusy mínusy, no zhodli sme sa, aby to bolo aspoň na týždeň. Prešiel určitý čas a na jar už bola predstava reálnejšia. Po zhodnotení situácie (finančnej) na Slovensku a v Čechách sme mali jasnú predstavu, totižto naši susedia sú lacnejší skoro vo všetkých smeroch a bolo rozhodnuté. Treba ešte doladiť ako tak trasu, nech nejdeme úplne na slepo. Spísal sa relatívny zoznam miest a atrakcii, no boli aj miesta, ktoré sme kvôli povinnostiam museli navštíviť. Ako plynul čas sme sa dohodli, že by bolo lepšie sa zhruba nejaký ten čas pred výjazdom stretnúť s potenciálnymi účastníkmi zájazdu a pokecať, komu by čo vyhovovalo, a spresniť termín.

Holubyho chata - Veľká Javorina

Nastáva čas brífingu, dohoda a upravenie termínu, spoločná jazda okreskami domov, aby sme sa aspoň trochu spoznali. Doposiaľ pekné počasie sa razom zmenilo a už sme prali veci v prírodnej práčke. Zmoknutí, ale zato plný zážitkov a nových skúseností, náš brífing skončil. Nasledovalo doladiť dovolenky v prací, pochystať veci, vytlačiť mapy a vyraziť.

Týždeň do výjazdu

Milan, veď my pôjdeme nakoniec asi sami dvaja plus magu, ktorá ako jediná potvrdila, že má dovolenku a je nachystaná vyštartovať. V hlave chaos, ale myšlienka na týždeň strávený v sedle motorky ma upokojila, a stalo sa nečakané. Ľudia začali písať na poslednú chvíľu a zrazu sme už boli celkom pekná banda a vidina výjazdu sa zlepšovala. Si hovorím ,,čím viac ľudí, tým viac zábavy", no na druhej strane niekedy aj viac problémov. ,,Nič, nejako to zvládneme, bolo aj horšie," pozerám ešte predpoveď a okrem soboty to bude fajn, niekedy až moc fajn :)

Deň - D (Slovensko - okolie Znojma)

Ranný budík, nič horšie, že :) ale si vravím veď ideš na dovolenku tak vstavaj, dobaliť oprané veci zo sušáka do batôžka, nahodiť na suzanku, nejaký ten pavúk a jogurtoturist nachystaný. Čakám pri bráne. Rodinka mi dáva zbohom akoby som letel na mesiac. Vtom sa rutí Miloš s Peťom. Dvaja páni plný elánu. O Peťovi som vedel len že skoro ráno vyrážal z Popradu, rešpekt, u nás dosť chladno. Pomyslenie na zmrznutý rozkrok na nádrži v ranných hmlách cez Strečno.....no nič radšej sadáme na stroje a smer Hlohovec pumpa kde naberáme do partie Milana. Prichádza spomínané sobotňajšie počasie. Chalani dávajú nepremok, Milan oblieka neprefuk :) Ja nemecké maskáče a vyzerám ako safaládka, ale to aj bez toho číže nič nové. Príchod na pumpu za Trnavou sprevádza dážď ale posledný traja účastníci zájazdu už čakajú pripravení. Magu, Martin, Paťo. Sme komplet, smer Kúty. Začalo celkom slušne pršať no o chvíľu sa dážď stratil a odvtedy nás pekné počasie sprevádzalo až do piatka. Prvá zastávka kulinárskeho zážitku (ako tento výlet Miloš nazval) bola pred Mikulovom na starom mylne. Síce kuchár nepoznal rozdiel medzi kuracím a bravčovým rezňom ale cez to všetko s plnými bruchami sa vydávame smer Znojmo a prvý nocľah na trase v kempe Bitov. Kemp by som hodnotil vcelku pozitívne. Pekné chatky, prostredie príjemné, prvé pivko, večera, prechádzka, po kempe a prvý deň za nami.

2. deň (Znojmo - čínsky Krumlov - Šumava - Hoštice)

Ranné prebudenie do plechovej oblohy. Osušiť moto od rannej rosy, pobaliť sa a raňajky. Keďže reštaurácia v kempe beznádejné zatvorená volíme smer Český (čínsky Krumlov). Po pár kilometroch po miestnych komunikáciách zisťujeme v dedinke či je naokolo Tesco alebo niečo obdobné kde by sme mohli kúpiť raňajky. Nemý výraz tváre miestnej občianky znamenal že návšteva obchoďáku je v nedohľadne. Za rohom je vraj miestny obchodík. Zastavujeme teda na malinkom námestí s drevenou sochou istého pána ktorého obesili za lúpeže. Obchodík nás prekvapil. Skoro posledný nedeľný chlieb nám dokonca babička išla domov nakrájať a ceny niekde ďaleko pred desaťročiami. Ideálne raňajky na potulkách :)

Cesta do Krumlova prebiehala v pohode. Cesty miestnych komunikácií lemovali krásne lesy a bývalé pozostatky bunkrov z minulých čias poznamenané zubom času. Teda skoro všetky až na jeden novodobý výtvor českého umelca. Chcelo by to kávu, stojíme na penzióne s krásnym výhľadom. Kávička, doplniť energiu a ide sa ďalej. Prichádzame do Krumlova. Prvý problém, hľadať parkovisko. Ten sa čoskoro vyriešil a tak klesáme uličkami tentokrát na pešo dolu historickým mestom. Nákup suvenírov, návšteva múzea obchodu, pohľad na tok rieky cez jazero a tisícky čínskych turistov stály zato. Nadarmo sa nehovorí tomuto mestu čínsky krumlov. Pri miestnych cenách a počte turistov sme zvolili čas kŕmenia radšej po trase na Šumavu.

Po pár kilometroch zastavujeme v rodinnom penzióniku pri ceste. Dobrý obed bol opäť kulinárskym zážitkom. Ďalší cieľ: stezka nad korunami stromú. Na miesto viedol tzv Šumava ring. Skoro nové asfaltky lemovali lesy a jazerá. Po príchode na miesto sme zvážili že lanovku a suchý tobogán vynecháme pre nedostatok času. Magu osmutnela keďže vízia toboganu ju držala od spomínaného penzionika. (na toto miesto si treba vyčleniť viac čašu). Nič vyrážame smer Hoštice keďže je dosť hodín. Miesto ktoré pozná snáď každý a čaká turistickú atrakciu. Bohom zabudnutá dedinka s dvoma bilboardami o natáčaní filmu, jedným jeleňom na stene, zámočkom a družstvom. Ani človiečika, všade mŕtvo. Miestni nás pustili aspoň za bránu pred zámoček a ďalej sme absolvovali návštevu družstva. Pomaly dochádza čas. Ešte zopár spomienkových foto a smer kemp pražák, vzdialeného pár kilometrov jazdy.

Stojíme pred kempom, oceány komárov zbystrili keďže sedem upotených tiel na nich beznádejne čakalo :) Boli sme asi prví a jediní v ten večer návštevníci kempu (keď nepočítam miestnych na pivku). V kempe sa síce zastavil čas, ale 200 českých na hlavu... ako zadarmo. Veľmi milý personál, pozitívny prístup, ochota... na nezaplatenie. Dávame jedno rýchle pri bare. Kým Milan s Peťom zájdu do najbližšieho tesca nakúpiť na večer špekáčiky a zeleninu k ohňu pri chatkách. Zakladáme oheň, opekáme špekáčiky a slaninu. Pivko k tomu a rozsiahle debaty mohli začať. Ideálny večer na tripe. Komáre nás opustili našťastie s príchodom temnej noci.

3. deň (STK - Orlík - Lom veľká Amerika - Holany)

Ráno Milan vyráža skôr, keďže musí dnes absolvovať technickú na motorke. Raňajky: keď som spomínal personál v kempe, tak klobúk dolu. Dali sme si praženicu, kávu, čaj, dokonca nám uvarili špekáčiky, ktoré sme neopiekli a nachystali oblohu zo zeleniny ktorá nám tiež ostala. Pobaliť a smer Orlík.

Prichádzame do (najväčšieho kempu) na Orlickej priehrade za vidinou kávy, relaxu a okúpania sa. V kempe mŕtvo. Mesto duchov, nikde nikto, nič nie je otvorené. Do navigácie dávame preslávený most nad priehradou. Milošov výklad o kyselinároch dodáva tomuto miestu zázračnú atmosféru :) Pekné miesto s krásnym výhľadom. Požiadame holandský pár aby nám spravil spoločnú fotečku a stojíme na kávičke pred mostom. Prvá otázka ako v každej reštaurácii, heslo na wifi? :) zavisláci na smartfónoch, to je jasné.

Milan má STK hotovú, a tak vyrážame na miesto stretnutia. Smer lom veľká Amerika. Dohadujem sa s Milanom, nech ide pre zmenu prvý v kolóne, striedali sme sa na čele častejšie. Pozerať do navigácie, na značky, do späťáku na ostatných... nič moc, ale za kľudný priebeh tripu treba priniesť aj obetu. Malé štrkové parkovisko ani nenaznačovalo že by tam mohla byť nejaká atrakcia. Pohľadáme - nájdeme. Výhľad je famózny, úkaz, ktorý sa tak často nevidí.

Keďže sme čajoví a nedalo sa ísť legálne dolu k vode na moto, volíme smer na Hoľany. Dnes sme chceli stihnúť aj Pekelné doly, ale bolo by to už moc a dobre že sme si ich nechali na druhy deň. Rozbitá cesta vhodná tak pre endurká a krosky... toľko vybraných slov som nepoužil už pekne dávno. Nadávajúc potichu do prilby som zaťal zuby a dúfal že sa ten jogurt nerozpadne čochvíľa. Kemp jachta-holany: miesto, ktoré vrelo odporúčam, prístup na jednotku, ceny zázračné, ochotný chlapík Rišo, ktorý lietal ako špinavá handra len aby sme sa cítili ako doma... netreba viac písať. Slušné ubytovanie, pekné jazero, no nastal čas opäť na jedno rýchle, zaparkovať moto, sprcha... večera a debaty pri pivku pokračovali. Preberáme plán na ďalší deň.

4. deň (Holany - Pekelné doly - Stachelberg - Adršpach)

Raňajky v kempe, opäť ochota, staršia pani makala v kuchyni ako fretka a šéfko Richard nás obskakoval, ako v rozprávke. Poslednú foto kempu s Rišom sme si nemohli nechať ujist :)

Polorozpadnuté cesty z kempu na Pekelné doly, paráda, suzanka keby ma ruky mi švihne otcovskú dávno zaucho. Potrápila sa, no hravo to zvládla. Prichádzame namiesto, tabuľa s nápisom pekelné doly a druhá s vysvetlením že sa jednalo o nemeckú továreň na kanóny za vojny nasvedčovala že sme správne. Síce domáci ešte len otvárali, ale aspoň nebolo toľko ľudí. Prechádzka podzemím, krátka pauza na cigu a vyrážame smer Ralsko.

Navštívili sme aj opustené letisko pri Miloviciach v bývalom vojenskom priestore. Voľná pristávacia drahá potešila niekoľko účastníkov zájazdu :) bez pokuty zatiahnúť za plyn :) Z tohto letiska vzlietali ruské mašiny až do roku 89. Dejisko rôznych zrazov plechovkárov a natáčania filmov napríklad Red tails, čí Tmavomodrý svet. Odjazd smer Stachelberg. Český ráj sme po ceste vynechali keďže tie šutre sú skoro rovnaké ako v Adršpachu a opäť nás tlačil čas. Obedujeme v reštaurácii pri ceste. Presný názov už asi nezalovím v pamäti ale chutné jedlo za cenu polievky na Slovensku. Stachelber, ostávam strážiť motorky keďže som na tom mieste bol pred rokom a doprial som účastníkom zájazdu kľudnú prechádzku k rozhľadni Eliška s výhľadom na obrnenú líniu a miestnu krajinu. Dá sa absolvovať aj prehliadka podzemia pod bunkrom ktorá stojí za to, ale opäť ten čas. Museli sme sa presunúť do okolia adršpachu a zohnať miestny kemp.

Keďže v Čechách rozkopávajú asi všetky cesty po ktorých sme išli, bol častý problém sa napojiť na trasu po ktorej sme chceli ísť. Tak ako to bolo aj pred Adršpachom. Cesty neviem či to boli vôbec tretej triedy vedúce do prázdna. Prvý kemp na dosah. Ostala už len ceduľa, pokračujeme do adršpachu. Míňame jeden kemp, ale treba tankovať. Zachádzka bola dosť veľká. V dedinke za rohom pumpa, niektorým tam už veľa neostávalo tak sme boli radi že je otvorená. Vtedy ešte s dobrou náladou a úsmevom. Úsmev klesol keď sme prišli do trojhviezdičkového kempu Kamenec. Síce nás privítala bývalá Slovenka, ale na otázku či varia odpovedala že nie, len syr a hranolky. Chatky z čias pionierskych táborov v ktorých sa odvtedy nemenili asi ani matrace, stojace na betónových podstavcoch na ktorých sa podpísal zub času. Nič, nejako to prekusneme. Pivo do plastiku, ďalšia rana do srdca :) cena rovnaká ako v ostatných kempoch, Asi sme doteraz spávali vo four seasons, keď tento kemp má tri hviezdy.

Bola nám odporučená reštika neďaleko kempu. Vchádzame po schodoch, kde stál majiteľ s majiteľkou, po slušnom pozdrave nám prišla studená sprcha v podobe slovného privítania majiteľa penziónu s reštauráciou (Kaminek): nič nemáme všetko nám už vyžrali, nemusíte ani chodiť. Na päte som sa s Peťom otočil, následne na nás majiteľka volala aby sme sa vrátili. Reku radšej ten syr a hranolky a pivo v plastiku. Celá banda sme sa stretli znovu v kempe na pivku. Dohodli postup na ráno. Pri skalách sme videli aj bufety, tam dáme zajtra raňajky...

5. deň (Adršpach - presun cez Poľsko - Kemp Kajlovec)

Ranná eufória teplých raňajok nás prešla hneď. O deviatej sme prišli do bufetu (ktorý bol jediný otvorený od deviatej) a ešte sme sa len blížili a z okienka hukot že máme zatvorené. Na slušnú otázku kedy teda sa bude dať najesť prišla odpoveď že možno za pol hodinu. Vyrážame na pešáka do skalného mestečka. Nervy, stres, hlad a pod. odišli pri príchode k nádhernému jazeru s priehľadnou vodou. Dohodneme smer trasy podľa brožúrky ktorú sme dostali pri vstupe a hor sa na výlet. Skalné úkazy lemujúce turistickú cestičku boli ako nabíjačka energie. Rýchlo sme zabudli na večerné a ranné problémy. Prehliadka skončila zhruba o jedenástej. (asi) :) český turisti už popíjali pivko pred reštikov. Paráda, dáme raňajky. Vojdeme do reštiky a od počítača sa zdvihla hlava puberťáčky (nevedel som identifikovať pohlavie) jej prístup radšej menovať nebudem....viete si predstaviť. Sadáme na moto a spojíme teda raňajky s obedom niekde po ceste. Čas kŕmenia prebehol v neďalekom mestečku Hronov na námestí....chutné jedlo - dobrá cena. Stačilo zaisť kúsok za turistické atrakcie.

Premýšľame kade ďalej. Či obchádzať Poľsko alebo rovno cez Poľsko. Kratšia cesta lepšia cesta :) Cez Poľsko super asfalt, široké nové cesty. Ani ja ani Milan nemal v navigačke poľskú mapu tak štafetu na čele prebral Paťo. Kávička pod pradedom a vyberáme kemp kde to zalomíme, pretože paničke v kempe robili asfalt tak kemp zatvorený. Super. Hľadať ďalej. Pár km a našli sme ďalší. Opäť prázdny a ani živej duše, no ubytko vpohode a mali otvorené. Jedno rýchle :) sprcha, vybaliť no večerať a zhodnotiť poslednú noc v Čechách sme šli radšej na salaš... susediaceho s kempom. Kulinársky zážitok to vám poviem. Miloš s Peťom si nevedeli vynachváliť. Prebehli debaty, pre a proti, výmeny názorov :) V noci opäť klemra na búdach. Podotýkam že skoro v každom kempe a v každej chatke bola vcelku kosa.

6. deň (Kemp Kajlovec - Múzeum Tatra Kopřivnice - Bytča (Poprad))

Raňajky v kempe... čerstvé pečivko a praženica s párkami za relatívne ľudové ceny. Odchádzame smer Koprivnice. Múzeum sa nachádza na mieste, kde by ste ho asi ani nehľadali. Cena za vstup je prijateľná. Pekné historické stroje a najviac ma zaujali 815tky z rôznych expedícii čí z rallye Dakar. Po zhruba hodinovej prehliadke smer Makov. Pred makovom navštevujeme posledný obed v Čechách a hor sa na horský prechod. Ten sme si moc neužili kvôli množstvu kamiónov. Stojíme pred Bytčou, kde sa naše cesty rozchádzajú. Podávame si ruky s Magu, Milošom a Paťom, ktorí smerujú na západ. Ja s Milanom, Maťom a Peťom smerujeme na Poprad-stráže. Na motoreste Rieka dávame kávu, kofolu a márne sa snažíme nájsť miesto kde by sme zložili v okolí Popradu hlavu. To čo bolo na Morave a v Čechách samozrejmosťou keďže tých kempov je tam vážne veľa, u nás studená sprcha. Našli sme na nete kemp, no cena trojnásobná oproti naším susedom. Peťo vybavil v Poprade Strážach u svojej susedy ktorá má penzión super ubytko a aj cenu. Podvečer prichádzame do Popradu. keďže Peťo je miestny, zobral nás do Popradu na námestie kde sme dali opäť pivko a dobru večeru. Ráno smer Spišský hrad.

6. deň (Poprad - Košice - domov)

Po príchode na spišský hrad za dozvedáme cenu za vstup na hrad. Nie som žgrlavý, ale u nás by mali naučiť ľudí nekradnúť. Hrad si pozeráme z najbližšieho parkoviska. Spravíme pár dokumentačných foto a valíme ďalej na Košice. Peťo sa s nami lúči a v ceste pokračujeme traja. Pred Košicami znovu úsmev sklesol. Obchádzka viedla (to už bola asi len poľná cesta so zbytkami asfaltu) čo jama to nadávka. Niekde za Margecanmi. Priemerná rýchlosť asi 5 km v hodine, počasie neveštilo nič dobré. Námestie v Košiciach... hrala hudba, pekná fontánka, a hor sa na vežu po schodoch. Krátky pohľad na Košice z vtáčej perspektívy a dolu na kávu. Mali by sme sa zberať, asi bude pršať.

Ďalšia zastávka múzeum letectva pri letisku v KE. Pekné exponáty historické aj súčasné letectvo, bolo na čo pozerať. Dohadujeme obed na Soroške. No počasie si nevyberieš, prietrž mračien kvalitná, nepremok som ani nestihol dať. Milan si dal neprefuk ale výsledok žiaden :) Prezliekam sa, všetko mokré. Horúca kapustnica na soroške nikdy nechutila lepšie :) ale mali sme už vidinu domova, takže zaťať zuby a makať. S Maťom sme sa rozlúčili pri Žiari nad Hronom, pokračoval do Púchova a s Milanom sme valili smer Nitra a Hlohovec. Posledná dovolenková ciga na fraštáckej stanici a bolo po výlete.

Na záver

Určite som nespomenul všetky atrakcie, kulinárske zážitky, občasné výmeny názorov, nervozitu ale aj dobru náladu, smiech a super ľudí ktorých som spoznal. Nedá sa popísať všetko, a niektoré veci človek aj zabudne a spomenie si neskôr. Poprípade čo sa stalo vo Vegas ostane vo Vegas :)

Ďakujem týmto účastníkom zájazdu: miomio, magu, beloch, peto51, martin555, praktik za super výlet (dovolenku) strávenú na dvoch kolesách, večerných pokecoch pri drinku a dobrej nálade, ktorá panovala počas celej jazdy, mám sa síce ešte čo učiť, ale verím že nabudúce sa polepším. Nie som spisovateľ, takže tento článok berte s rezervou :)

Miesta ku ktorým by som niečo napísal

Kemp Bítov (Vranovská priehrada): chatky slušné, kemp čistý, cena dobra, personál reštaurácie trochu pomalší, ale spokojnosť.

Český Krumlov: mesto pekné, problém s parkovaním, namňa až príliš veľa turistov, oplatí sa pozrieť.

Stezka korunami stromů (Lipno nad Vltavou): Z Krumlova tam vedie super asfaltka, treba si rezervovať minimálne dve hodiny na tuto atrakciu.

Hoštice: u mňa prepadák, čakal som od toho viacej.

Kemp Pražák: veľmi príjemný personál, príjemná cena, priateľskí ľudia, ochota, až na tie komáre :)

Orlická priehrada: treba hlavne navštíviť most ponad priehradu, neďaleko mosta sa nachádza aj pamätník US obrnenej divízie, ktorá oslobodzovala čechy za druhej vojny.

Lom Veľká Amerika: Pekný výhľad... to je asi všetko :)

Kemp Jachta-Holany: vrelo odporúčam, prístup, jedlo, ubytovanie a ceny na jednotku.

Pekelné doly: toto miesto netreba opisovať asi nikomu :) ale príjazdové cesty otrasné.

Bývalé vojenské letisko pri obci Mimoň: treba navštíviť pokiaľ si chcete trochu zajazdiť na peknej rovinke.

Stachelber a rozhladňa Eliška: Odporúčam pozrieť, treba si rezervovať minimálne hodinku na prehliadku podzemia.

Adršpach: Skalné mestečko krásne, ale čím viac turistov tým horšie, otrasné služby, ľudia skazený turizmom...

Kemp Kamenec plus reštaurácia Kamínek: Ďakujem, nikdy viac.

Kemp Kajlovec: miesto kde sa zastavil čas, salaš pri kempe na druhu stranu na jednotku.

Múzeum Tatra Kopřivnice: oplatí sa pozrieť.