Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty cestopis!

Diskusia Diskusia k článku (37)  [Verzia pre tlač] Tlač

Nezmoknem?

 Zdieľať

Pridané: 18.07.2005 Autor: Jaro Harly Jerga
Čitatelia: 7413 [Technika - Dobré Rady]

Super kapotáž, nepremokavá bunda, fólia proti zahmlievaniu.

Výbava ako stvorená do dažďa. Ale, je to naozaj tak?

Včera to vyzeralo na krásny, slnečný deň. Počas obeda sa teplota vyšplhala vysoko nad 20°C, na oblohe ani mráčik. Počasie ako stvorené pre jazdu. Avšak povinnosti nepustia a tak sa k motorke dostávam až okolo 15tej. To sa už zo severu začína tvoriť kopovitá oblačnosť. Pre menej začínajúcich meteorológov a amatérske rosničky: Vyzerá to ako keby niekto na jedno miesto vysypal hromadu mrakov. Taká oblačnosť sa zvyčajne, za priaznivých podmienok, zmení na dážď. Ale čo, veď z toho určite nezaprší.

Motorka bola po víkendovej "prechádzke" v daždi poznačená prejazdom stojacej vody na odbočke k vápencovému lomu. Za niečo viac ako hodinku, však už nejavila žiadne známky znečistenia vápencovým prachom a tak ostávalo už len navoskovať a preleštiť. S prvými kvapkami vosku sa ozvalo hrmenie. Môj pohľad spočinul na tú časť oblohy, na ktorej sa pred hodinou začala tvoriť už spomenutá kopovitá oblačnosť. Teraz tam bola len čierňava občas presvetlená bleskom. Už to tak vyzerá, že moja snaha o očistu motorky vyjde navnivoč. S ubúdajúcim svetlom a pribúdajúcimi dažďovými kvapkami, som skončil proces voskovania a leštenia a rýchlo som motorku zakryl. Po asi 15tich minútach intenzívneho dažďa, sa nachvíľu vyjasnilo a dážď ustal. Avšak pohľad na oblohu, smerom ktorým mala viesť moja cesta, neveštil nič dobré. Ale snáď sa už dnes nevzdám! Celý týždeň mi totižto v uskutočnení tohto krátkeho "pracovného" výletu bránilo počasie, ktoré si, určite nie len zo mňa, robilo dobrý deň.

Navliekam textilné nohavice, podľa údajov od výrobcu odolné voči vode. Do bundy navliekam druhú, zaručene nepremokavú vrstvu, (tá vrchná je tiež "vraj" odolná voči vode). Textilné rukavice odolné len voči chladnému počasiu, kukla, prilba s priezorom vybaveným fóliou proti zahmlievaniu a staré, ošúchané vraj kožené čižmy. Motorka s takmer dokonalou kapotážou. Nohy "obalené" plastmi, vysoký, nastaviteľný štít, späťáky zdanlivo chrániace ruky pred vetrom a dažďom.

Prejazd mestom bol celkom v pohode. Cesta síce mokrá, ale aspoň že už nepršalo. Pri vjazde na diaľnicu začína opäť mrholiť. Pohľad smerom k miestu mojej cesty nebol dva krát povzbudzujúci, ale čo už, keď som sa už odhodlal tak sa predsa nebudem vracať späť. Asi tak v polke diaľnice začína hustejšie pršať. Cítim ako mi rukavice pomaly ale isto oťažievajú. Kvapky dažďa sa mi usadili len na kúsku predlaktia. "Tak to je super", pomyslel som si.

Pred vjazdom do mesta stojím a pozerám, že nič nevidno. V meste lejak ako sa patrí. Mám však už len 30 minút aby som stihol dôjsť na určené miesto a keďže ten dážď vyzeral na dlhšie ako 30 minút, neostávalo mi nič iné ako pokračovať ďalej. Priemernou rýchlosťou 20km/h sa plazím mestom. Na každej križovatke červená. Ruky mi oťažievajú, na predlaktí cítim chlad a vlhko. Pri pohľade na nohavice, mám pocit ako by som práve vyšiel z bazénu. Kapotáž, ktorá vyzerala tak dokonale, zrazu stratila svoje čaro. Na prvý pohľad to vyzeralo, že sa voda na čižmy nedostane. Ale to bolo len na prvý pohľad. Každá mláka na nich zanechávala stopy a po desiatich minútach som sa začal cítiť ako bosí pacient liečiaci si reumu v piešťanskom bahne. Nepremokavá bunda za nie práve najmenšie peniaze, sa mi silou mocou snažila dokázať, že keď chce, dokáže vodu prepustiť aj ona. Inak to nebolo ani s nohavicami. Vysoký plexi štít, stratil pri státí na križovatke svoj účinok. A dážď padal a moje oblečenie oťažievalo. Ale predsa len bol ten štít na niečo užitočný aj na križovatke. Zistil som to hneď po tom, čo ma spŕškou dažďovej vody pozdravil oproti idúci kamión. Na tie ďalšie som sa už dôkladne pripravil, a keď sa nejaký zjavil v protismere, hneď som posunul štít do najvyššej polohy, aby som odvrátil čo možno najväčšie množstvo vody. Počas jazdy som musel mať štít spustený minimálne na polovicu, pretože v najvyššej polohe na ňom ostávali kvapky dažďa, čo dosť výrazne znižovalo výhľad. A aj keď sa nejaká ta kvapka rozhodla opustiť predný štít, pristála rovno na priezore mojej prilby a odtiaľ sa ani nepohla, keďže celá prilba bola v závetrí.

Po asi 15tich minútach sa konečne dostávam do cieľa. Schádzam z motorky. Z prilby sa mi zliala voda, čižmy impregnované dažďovou vodou z vnútra, rukavice sťa balóny naplnené vodou, ktoré detiská občas po sebe hádžu. Dávam dole prilbu aj rukavice. Po dlaniach mi začína stekať voda. Konce rukávov sa dajú žmýkať. Kvapká zo mňa z každej strany. Nepríjemný pocit chladu a vlhka na predlaktí na dosť znervózňuje. Po odstrojení sa, zisťujem, že škody niesu až také veľké. Ochranná vrstva vnútri bundy bola nepríjemne chladná a nasiaknutá vlhkom, ale na moje počudovanie som mal predlaktia suché. Horšie to bolo s rukami. Tie vyzerali ako po polhodinovom kúpeli vo vode, keď sa vám na končekoch prstov začnú robiť "barančeky". Už len fialové pery a vyzeral by som ako práve vylezený z Bukovca :o)). Na nohách som mal Ultra light spodné prádlo, tak že tá vlhkosť sa ma nedotýkala priamo, ale nohavice boli zpredu totálne nasiaknuté vodou. Po viac než pol hodinke, strávenej čakaním na umúdrenie sa počasia, som sa vybral na cestu späť. Vyžmýkal som rukavice, otrel vodu zo sedla, zapol vyhrievanie rukovätí. Dážď už miestami ustal, tak že prejazd mestom bol omnoho svižnejší ako pred tým.

Cestou domov sa však počasie začalo opäť zhoršovať. Mierny dážď ma sprevádzal počas celej cesty. Ešte šťastie, že mám na priezore prilby fóliu proti zahmlievaniu. Doposiaľ mi vždy pomohla, tak že som nemusel ísť s pootvoreným priezorom aby sa nerosil. Moja radosť však netrvala dlho a po pár kilometroch som si pripadal ako v potápačských okuliaroch. Priezor sa začal rosiť, a môj výhľad sa postupne zmenšoval. Ale stále bol dostatočný na to aby som nemusel priezor pootvoriť. Povestnou čerešničkou na torte bol prejazd dosť hlbokou, po celej šírke cesty roztiahnutou mlákou pri už spomínanom lome. Veru tam vojsť do nejakej diery a naklopiť to až na späťáky, tak sa tam človek môže aj utopiť. Tak že, po tejto enduro vložke už boli moje čižmy dokonale impregnované.

Po šťastnom návrate domov a zaparkovaní motorky, som sa začal vyzliekať. Rukavice padli na zem za zvuku mokrej handry, ktorou ste práve vytreli podlahu hneď po tom čo vám vytiekla pračka. Vrchnú vrstvu bundy som ako tak zavesil na vešiak, pribrala teda o dosť. Z vonkajších vrecák som vytiahol pozostatky papierových vreckoviek. Po prevrátení vrecák, sa z nich vyliala voda. Nepremokavú časť som vyzliekol. Bola studená a vlhká ale ruky boli suché, teda až na dlane, prsty a zápästia. Čižmy mi z nôh, po ich rozopnutí, zliezli samé. Ponožky som sa ani nesnažil žmýkať. Tie padli rovno do čižiem. Po vyzlečení nohavíc dochádzam, pre mňa, k doteraz nevysvetlenému javu. Funkčné prádlo bolo mierne vlhké, nohavice v oblasti stehien tak isto, ale v zadnej časti, v mieste sedacích svalov (pre menej zdatných: na zadku) boli úplne suché. A tu sa dostávame k celej tej záhade. Moje trenírky, boli v mieste pásu totálne premočené. Ako sa tam tá voda dostala a prečo práve tam, to som doposiaľ nezistil a keďže agenti FBI z oddelenia paranormálnych javov na mňa nemajú čas, ostane táto záhada nevyriešená.

A čo som vlastne celým týmto nudným čítaním chcel povedať?
Správne tvarovaná kapotáž, vás určite spoľahlivo ochráni pred náhlou zmenou počasia. Ale iba počas jazdy!!! V momente ako zastavíte, sa z vás stane terč, pre všetky okolo padajúce dažďové kvapky, ktoré sa budú silou mocou chcieť vtrieť do vašej priazne. Na oproti idúce kamióny vám však nepomôže nič. Teda skoro nič. Aj keď bude na reklamnom štítku napísané, že výrobok je odolný voči vode, neberte to doslovne. Odolný totiž neznamená nepriepustný. A v mieste, kde prejde jedna kvapka, prejde aj druhá a po nej celá família. Verím, že tí z vás, na ktorých oblečení sa javí nápis GoreTex sa nad týmto len pousmejú. Ale pre nás, obyčajných smrteľníkov, ostáva len jedno, poprípade dve riešenia. Tým prvým, je v daždi vôbec nejazdiť, no a tým druhým je nosiť so sebou a používať dažďovky ( nemyslím to malé ružové, čo sa vždy za dažďa plazí po chodníkoch a vy len tŕpnete, aby ste na to nešliapli).

S nohami je problém. Kúpiť nepremokavé čižmy za minimálne 6 tisíc? Alebo len naniesť dostatočné množstvo boxu (ochranného krému) a pre istotu si do vrecka pribaliť Tesco tašky? Ja rozmýšľam o tej prvej možnosti. Ak sa to podarí a náhodou sa zas dostanem do poriadneho lejaku, určite vám dám vedieť, či sú ozaj nepremokavé.

A pokiaľ ide o zarosený priezor prilby, tak na to sa budem musieť dôkladne pozrieť. Stalo sa mi to totiž prvý krát, že ma fólia proti zahmlievaniu sklamala. Je to určite dobrá vec, hlavne pre takých "teplovzdušných" ako ja, ktorým nepomáha otvorený vetrák na brade. Jazda s pootvoreným priezorom, nieje nič príjemné. Či už kvôli prievanu, občasnej kvapke, ktorá vám skočí do oka, či nebodaj hmyzu.

Nech už sa rozhodnete akokoľvek, je dobré vždy myslieť aj na to najhoršie počasie a mať pripravený "záložný" plán. Ja som prešiel do hromady asi 80 kilometrov aj s cestou späť a úplne mi to stačilo.

Pridané: 18.07.2005 Autor: Jaro Harly Jerga Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (37)  [Verzia pre tlač] Tlač

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 155749 | Včera: 185171