Barcelona 2004 2/3

7. až 9. deň Odpočinok Barcelona (E) – Figuerres (E) – Montserat (E)

Ďalšie tri dni sme strávili leňošením na pláži, návštevou veľmi zvláštneho ale krásneho múzea Salvatore Daliho vo Figuerres , prehliadkou Kláštora de Montserrat v rovnomernom pohorí, ktorý vo svojich útrobách skrýva čiernu madonu a je odtiaľ nádherný rozhľad až po Barcelonu a Andorské pohoria. Pravdaže nenechali sme si ujsť ani návštevu Barcelony s uličkou živých sôch, spústou umelcov, hrajúcimi fontánami a pravdaže so skvostom Sagrada Familie čiže slovensky Chrámom svätej rodiny, stavbou storočia ktorá je len v polovici a ani domáci netušia kedy sa im podarí dokončiť. Ešte posledný pohľad na plávajúce mrakodrapy výletných lodí a prvú drevenú ponorku a už nás čaká cesta späť na Slovensko.

Kláštor Montserat akoby vytesaný do rovnomenného pohoria

Priečelie stavby storočia Sagrada Familie čiže Chrámu svätej rodiny v Barcelone

10. deň Barcelona (E) – Andorra la Vella (AND) – Perpignan (F) 454 km

Z Barcelony sme sa vydali cez Manresu do Andorry. No pokiaľ sme tam prišli čakal nás ešte prejazd tunelom Del Cadi, ktorý je zvláštny nielen svojou dĺžkou asi 16 km ale hlavne tým, že idete stále do kopca a teplota v ňom nie je ani zďaleka letná. Za prejazd zaplatíte za tunelom cca 7 € a nebojte sa značiek zakazujúcich vjazd do tunela tie platia pre bicykle a mopedy.

Nádherné scenérie cesty z Andory do Perpignanu

A to už sa pred vami otvára turistická krajinka Andorra, so svojimi hotelmi rozhádzaným na vrcholoch obrovských brál, cenami benzínu ako v rozprávke – len 0,82 € za liter 95-ťky a jedlom z ktorého by sa nenajedol ani kanárik, porcia za 10 € kúsok mäsa a presne 10 ks hranolkov kde je tá polka kurčaťa a kopec hranolkov z Barcelony za tú istú cenu ....

Cesta z Andorry do Perpignanu je plná serpentín klesajúcich smerom k moru v čarovnej krajine. Horšie je to už s benzínkami. Do Perpignanu sme prišli okolo siedmej hodiny večer a napriek tomu, že je to veľké turistické stredisko a má veľa čerpačiek ani jedna nebola otvorená. Miestny občan nám vysvetli, že jediná možnosť je natankovať pri nákupnom stredisku, ale iba na ich karty. Tak sme tam vymákli domorodca a lámanou Angličtinou sme ho presvedčili aby natankoval na svoju kartu aj nám a mi sme mu to cash zaplatili. Ale bol to horor. Jednoducho vo Francúzsku večer nejazdiť alebo nosiť namiesto brašní bandasky s benzínom.

Podobne to bolo aj so stanovým táborom, ale napriek tme sme sa ešte raz išli okúpať do mora lebo na druhý deň nás čakalo už vnútrozemie.

11. deň Perpignan (F) – Montpellier (F) – Hautville (F) 454 km

Cesta vnútrozemím Francúzske nebola ničím neobvyklá. Len blízko Montpellier sme zažili z diaľky pohľad na hasenie lesného požiaru lietadlami a pritom sme pojedali bagetu ktorú miestni nazývajú sendvičom (?) s takými hrubými plátmi syra, aké sme ešte v živote nevideli.

Naša ceste pôvodne mala končiť v Lyone ale keď sme prechádzali cez Hautville malé mestečko asi 45 km od Lyonu zapáčil sa nám tamojší stanový tábor. Keď nám miestny vrátnik povedal, že to bude stáť 15 € zdalo sa nám to hodne keď však vysvitlo že je to za nás päť a dva stany, tri motorky a auto tak to sme išli do kolien. Krásna trávička, čisté záchody, dokonca bazén ...

Nech vás to nemýli to nie je Čína ale dokonalý palác v Hautville (F)

12. deň Hautville (F) – Genéve (CH) – Lousanne (CH) – Bern (CH) 440 km

Až ráno sme pochopili záhadu nízkej ceny tohto stanového tábora. Slúžil totiž hlavne na letný odpočinok francúzskych dôchodcov. Ráno vás každý pozdraví Bon Jeur premeria si vás a zhodnotí a najlepšie je keď stojíte na toalete pri mušli a za chrbtom vás s čarovným úsmevom pozdraví dobre udržiavaná francúzska starenka – spoločné záchody to som ešte nezažil.

Ešte sme využili príležitosť navštíviť miestnu atrakciu nazvanú Dokonalý palác. Postavil ho miestny poštár a tak vďaka nemu sme sa na chvíľu ocitli v čínskom paláci uprostred Francúzska. Aj to sa občas podarí.

Ale naše mašinky a priznám sa že aj my sme mali už dosť bonžúrov a zamierili sme do krajiny nádherných jazier a Alpských priesmykov – do Švajčiarska. Ženevu sme si pozreli len zo sediel našich tátošov, napriek tomu mal človek hneď pocit poriadku a vyspelosti. Cesta okolo ženevského jazera do Lousanne je krásna svojimi scenériami vrchov vyrastajúcich rovno z brehov jazier. Všetka tá krása však začne miznúť do úzadia, keď zistíte, že napriek veľkým kempov v žiadnom nemajú pre vás miesto. Pritom domáci si prenajímajú okolo svojich karavanov celé trávnaté plochy na ktorých by si trúfol otočiť sa aj kamiónom.

Našťastie má Švajčiarsko aj motorkárov. Stačí zastať pri ceste a tu sa objaví maník na Haríku 1500-vke a už sa pýta „hóben zí probléme ? „ Je ochotný hneď nám pomôcť ale nám sa medzi tým podarilo nájsť miesto pred stanovým táborom na lúke. S majiteľom sme sa dohodli, že do rána sme preč.

Na Klausen Passe nám riadne vykrúcalo krky pri pohľade na vysoké bralá