Ako som vyhral Harley-Davidson - All Bikers Rally 2015

Na problém som narazil hneď v prvotnej eufórii, keď môj nápad s pretekom na cestných komunikáciách a v plnej premávke priateľka úplne zavrhla. Práve si kúpila novú motorku, a tak ju ani vidina HD nepresvedčila. Žiadny problém však nie je neriešiteľný a jednej noci jej motorka zhorela do tla aj s celým servisom. Od tejto chvíle sa jej myšlienka, že by sme mohli vyhrať Harley celkom pozdávala a mohli sme začať plánovať cestu.

Cieľom preteku bolo nazbierať za 48 hodín čo najviac bodov. Body sa zbierali pomocou aplikácie v mobile. Vždy keď som bol dostatočne blízko konkrétneho bodu (POI), mohol som spraviť check-in a k tomu pripojiť fotku seba a motorky ako dôkaz, že som tam skutočne bol. Kvôli bezpečnosti sa body dali zbierať iba medzi 6:00 - 22:00. Potom bola nútená pauza. Miesta (POI) majú rôznu bodovú hodnotu, čiže najdôležitejšie je plánovanie čo najziskovejšej trasy. Pretek sa dal kedykoľvek zopakovať, a tak bol dostatočný priestor aj na "tréning" a optimalizovanie trasy.

Začiatok bol jasný. Pozrieť na stránke allbikersrally.sk všetky POI body, odfiltrovať tie najhodnotnejšie a vytvoriť si približnú trasu okolo celého Slovenska. Potom sa už pohybujete na mape okolo svojej trasy a hľadáte, ktoré body by bolo dobré ešte prejsť. Zrazu zistíte, že ste presedeli týždeň pri počítači, ale konečne máte to najdôležitejšie. Plán cesty.

Bolo mi jasné, že celé Slovensko sa za 2 dni prejsť nedá, nie to ešte aby to bolo efektívne do preteku. Hovoril som si však, že ideme na výlet a chcem prejsť hlavne všetky miesta, kam sa už asi nikdy nevyberiem. Videl som slovenský Havaj, Novú Sedlicu, Ulič a za jeden víkend sa mi podarilo byť pri hranici s Rakúskom, Českom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Človek by neveril, aká sme malá krajina.

Po dvoch dňoch jazdy, nových 2000 km na tachometri a 151 navštívených POI som mal prvý súťažný výsledok 9 435 bodov a hneď prvé miesto. Najsmutnejší z toho bol asi Pavol Šipkovský, ktorý jazdil v ten istý víkend a určite šiel spať s pocitom, že má pohodlné 2000 bodové vedenie na predtým vedúceho pretekára.

Bolo mi však jasné, že na celkové víťazstvo to stačiť nebude, a tak som sa musel vrátiť k počítaču a znova začať plánovať. Teraz som však už mal tú najcennejšiu vec, a to reálne údaje z jazdy. Všetko bolo treba nahrať do excelu, odrátať prestávky, obedy, kávičky či kúpanie, spraviť hodinové, trojhodinové a trojhodinové kĺzavé priemery, pomocou ktorých som dokázal odfiltrovať neefektívne úseky aj v dlhších časových intervaloch. Za cieľ som si stanovil 12 000 bodov, a tak som vylúčil úseky pod 330 bodov za hodinu, resp. 1 000 bodov za 3 hodiny. Vypadla mi síce kopa pekných úsekov, ale veď som išiel vyhrať a nie sa kochať.

Termín poslednej jazdy som mal naplánovaný týždeň pred koncom súťaže, aby sa už nikto nestihol vyburcovať, že ma porazí a aj preto, keby niečo nevyšlo, aby som mal ešte šancu na reparát. Predsa len, za 36 hodín a 2000 km na ceste sa môže stať čokoľvek.

Samotná jazda už s výletom veľa spoločného nemala. Bola to proste len cesta za víťazstvom. 2 dni sa stravujete iba za jazdy na motorke a záchod musíte stíhať počas tankovania a akékoľvek iné prestávky sú neprípustné.

Na motorku sadáme ráno o piatej, lebo o 6:00 už musíme robiť check-in na plánovanom mieste. Okrem toho, že prvý deň začalo asi o 16 hod pršať a už neprestalo, išlo všetko lepšie, ako sme si naplánovali. Súťažný deň končil o 22:00, a to bola chvíľa, kedy sme si konečne sadli na teplé jedlo a začali zháňať ubytko, lebo to, ktoré sme mali pôvodne zabookované sme minuli o 2 hodiny skorej.

Reálne sme sa dostali do postele o polnoci a o 4 ráno už zvonil budík, aby sme sa z Prešova stihli dostať do Košíc. Lenže za oknom som videl dážď a blesky z každej strany, SHMÚ hlásilo výstrahy pred búrkami na celkom Slovensku a mne sa vôbec nechcelo obliekať kompletne premočené veci z predchádzajúceho dňa. To, že ma všetci ešte deň pred cestou varovali, že bude celý víkend pršať, som samozrejme úspešne odignoroval a zobral si na pankáča iba riflovku s kevlarom.

Vtedy nebyť Gabiky, ktorá povedala, že ideme, lebo ajtak sa musíme dostať na druhý koniec Slovenska a viackrát so mnou už moknúť nebude, tak by som asi zostal spať. Za Košicami sme sa konečne dostali z búrky von, ale jej obraz v spätnom zrkadle ma neustále poháňal na západ. Ďalej to už bola rutinná cesta s pomalým zlepšovaním času oproti plánu.

Zrazu sme dorazili do posledného plánovaného bodu so skóre 11 978. Bol by to super pocit, keby som na hodinkách nemal 18:15 a nezostávali mi skoro 4 hodiny do konca súťaže. Človek si povie, že to je super, no vtedy som pozrel na mapu a zistil, že už nie je kam ísť. Všetko bolo ďaleko a za málo bodov. To, čo bolo zaujímavé som už prešiel. Chvíľu som mal výčitky, že som sa na to mohol lepšie pripraviť, viac natiahnuť trasu na východ a kopu iných myšlienok. Ale pretek pokračuje a plakať nad zlým plánovaním budem až na Harleji.

Za posledné 4 hodiny sa mi podarilo nazbierať už len 753 bodov s polovičným priemerom 188 bodov za hodinu. Našťastie sa už väčší magor do konca súťaže nenašiel a my si môžeme užívať svoju výhru.

A teraz technické údaje.
Najlepší motocykel na víťazstvo: Triumph America 2003
Počet najazdených km: 2 000
Priemerná spotreba 4,2 l/100km
Čas jazdy: 40 hodín, z toho 36 súťažných
Počet navštívených miest: 213

Ďakovať musím hlavne Gabike, ktorá celý pretek navigovala, obsluhovala všetky aplikácie, fotila a ja som sa mohol venovať iba jazde. V neposlednom rade ďakujem aj všetkým súperom, ktorí svojim výkonom dovolili, aby som vyhral.

Chce sa mi napísať, že si zmeriame sily aj v ďaľšom ročníku All Bikers Rally, ale mnoho ľudí určite poteším tým, že sa ho nezúčastním. Dostal som totiž ponuku od organizátora, aby som sa stal partnerom a spoluorganizátorom projektu, a to je ponuka, ktorá sa neodmieta. Aj keď možno len nechce, aby som sa znovu zúčastnil :D Ajtak by som to už nemal kde parkovať. Každopádne, jazdite s rozumom a opatrne. Nevyhrá najrýchlejší, ale ten, kto je najlepšie pripravený.